Chronická žilová nedostatočnosť je časté ochorenie postihujúce žilový systém dolných končatín. Podkladom je porucha návratu krvi z dolných končatín. Najčastejším príznakom tohto ochorenia sú opuchy v oblasti členka a varixy. Toto ochorenie negatívne ovplyvňuje kvalitu života a často býva spojenés práceneschopnosťou.
Vznik chronickej žilovej nedostatočnosti ovplyvňuje rad faktorov, ku ktorým patrí telesná hmotnosť, pohybová aktivita, vek, genetická predispozícia, výskyt v rodine, dlhodobé státie či sedenie, fajčenie a užívanie hormonálnej antikoncepcie.
Krv v dolných končatinách prúdi hlbokými a povrchovými žilami, ktoré sú navzájom prepojené žilovými spojkami. Žilové chlopne a svaly pomáhajú vytlačiť krv z končatín smerom k srdcu. Podkladom vzniku ochorenia sa stáva zvýšený žilový tlak v oblasti dolných končatín, ktorý vzniká pri porušenej funkcii žilových chlopní v hlbokom žilovom systéme, následne dochádza k obráteniu toku krvi. Prípadne môže byť tlak zvýšený pri uzávere hlbokých žíl, napríklad krvnou zrazeninou alebo pri zníženej funkcii svalovej pumpy, ktorá pomáha vytlačiť krv správnym smerom. Následkom je, že väčšie množstvo krvi prúdi viac povrchovým žilovým systémom, to vedie k zvýšeniu tlaku v týchto žilách a rozvoju komplikácií.
Medzi prvé príznaky patria opuchy dolných končatín, hlavne v oblasti členkov. Ďalej sa vyskytuje bolesť, pocit ťažkých a napätých nôh, varixy, mravčenie či kŕče v oblasti lýtok, hlavne v noci.
Postupnou progresiou ochorenia sa rozvíjajú aj kožné zmeny, ktoré vystihujú jednotlivé štádiá chronickej žilovej nedostatočnosti. Rozšírené povrchové žilky červenej až modrej farby najčastejšie v oblasti členka sú charakteristické pre prvé štádium tohto ochorenia. Následne sa môže objaviť ložisko kože so zmenenou farbou. Posledným štádiom kožných zmien je vznik vredu v oblasti holene. Podkladom vzniku kožného vredu býva často len nejaká drobná odrenina či malé poranenie. Kožný vred býva najčastejšie lokalizovaný v okolí členka.
Ďalšie príznaky sú strata ochlpenia v postihnutej lokalite, suchá koža a tvorba odlupujúcich sa šupín. Koža v tejto oblasti býva tvrdšia, lesklá a začervenená, u niektorých pacientov sa môžu vyskytovať v oblasti členka biele nepravidelné jazvičky. Koža v oblasti postihnutej chronickou žilovou nedostatočnosťou je citlivejšia a náchylnejšia na infekcie a tvorbu ekzému.
Lekár na základe anamnézy a klinického vyšetrenia zhodnotí stav pacienta. Na určeniu diagnózy sa využívajú pomocné vyšetrovacie metódy, ako je prietokový doppler, duplexná sonografia a pletyzmografia. Tieto vyšetrenia poskytujú informácie o zmenách prúdenia krvi v danej lokalite, prípadne o možných uzáveroch žíl, o rýchlosti toku krvi a aktuálnom prekrvení dolných končatín.
Liečba je zameraná na odstránenie bolesti, opuchov, zahojenie vredov a zabránenie opakovaniu. K neinvazívnym metódam patrí používanie kompresných pančúch, zmena životného štýlu a užívanie venotoník. Venotoniká zvyšujú napätie žíl a spevňujú žilovú stenu, zmenšujú opuchy a pôsobia protizápalovo. Varixy možno odstrániť pomocou chirurgického zákroku alebo skleroterapie, pri ktorej sa do ciev aplikuje sklerotizačný roztok.
Pri rodinnej anamnéze a výskyte žilovej nedostatočnosti, je možné podniknúť kroky na zníženie pravdepodobnosti vzniku tohto ochorenia: