Chronické zlyhanie obličiek

V tomto článku sa dozviete

• Vznik a príčiny
• Príznaky
• Diagnostika
• Diagnostika a liečba
• Liečba
• Prevencia

Vznik a príčiny

Choroby, ktoré spôsobujú zlyhanie obličiek, prebiehajú niekoľko mesiacov až rokov bez povšimnutia. Príčinou sú zápalové procesy (glomerulonefritída, pyelonefritída, intersticiálna nefritída) v časti nefrónov a medzi nimi (v intersticiu), dlhodobá obštrukcia (blokáda) močových ciest, vesikouretrálny reflux (moč sa pohybuje spätne smerom do obličiek), diabetes, systémová arteriálna hypertenzia, keď dochádza k preťaženiu nefrónov a sú nútené k hyperfiltrácii. Inou príčinou môže byť polycystické ochorenie obličiek alebo vrodený abnormálny tvar obličky.

V medicíne sa rozlišuje stav obličkového zlyhávania (insuficiencia) a obličkového zlyhania. Pri insuficiencii nie je život pacienta závislý od liečby hemodialýzou. Pri zlyhaní obličiek je nutnosť použiť dialyzačné techniky na udržanie života pacienta.

Rozoznávame štyri štádiá chronického zlyhania obličiek:

mierny stupeň: kreatinín v krvi 230 µmol/l, clearance 50 – 79 ml/min

stredný stupeň: kreatinín v krvi 230-540 µmol/l, clearance 20 – 49 ml/min

ťažký stupeň: kreatinín v krvi 540-880 µmol/l, clearance 10 – 19 ml/min

urémia: kreatinín v krvi viac ako 880 µmol/l, clearance menej ako 10 ml/min

Príznaky

Obraz chronického zlyhania obličiek zahŕňa veľa zmien a symptómov dotýkajúcich sa vnútorného prostredia organizmu a funkcie orgánových systémov. Príznaky sa často označujú súhrnne ako uremický syndróm. Mnohí pacienti trpia anémiou, lebo obličky strácajú schopnosť tvorby erytropoetínu, hormónu, ktorý podporuje tvorbu červených krviniek. Ďalším príznakom je uremická osteodystrofia – postihnutie kostného metabolizmu. Dochádza k stratám vápnika stolicou a k metabolickej acidóze (okyslenie krvi). Uremickú osteodystrofiu sprevádza aj bolesť kĺbov, lebo sa v nich ukladajú vápnikové depozitá.

K ďalším komplikáciám patria srdcové arytmie (porucha tvorby elektrického vzruchu v srdci), vysoký krvný tlak a ateroskleróza (zvýšené ukladanie tukov do ciev). Môže sa objaviť zápal obalu srdca (perikarditída) a bolesť v hrudi, kalcifikácia srdcových chlopní, zmeny množstva moču, opuchnutie nôh, svrbenie kože, pľúcny edém a neschopnosť nadýchnuť sa. Hrozí aj encefalopatia (pre nahromadenie toxických látok, ktoré obličky nedokážu z tela odstrániť), anorexia (pre psychický stav pacienta), únava a slabosť či typické sfarbenie kože. Môže sa vyskytnúť aj zápach z úst — obličky nevedia odstrániť močovinu, tá sa začne odstraňovať slinami, v ústach sa rozkladá na amoniak, ktorý zapácha. Príznaky závisia od rozsahu redukcie nefrónov a od rýchlosti, akou zanikajú.

Diagnostika

Určenie diagnózy vychádza z klinických príznakov, krvných testov (zistenie množstva kreatinínu), analýzy moču, ultrazvuku (odhalí napríklad abnormálnu štruktúru). Niekedy lekár odporučí biopsiu obličky – chirurgické odobratie malej vzorky obličky.

Liečba

Liečbou je spomínaná dialýza, prípadne transplantácia obličky. Dialýza odstraňuje odpadové a toxické látky z tela a prebytočné množstvo tekutiny. Pri hemodialýze sa používa dialyzačný prístroj, ktorý filtruje krv. Pri peritoneálnej dialýze pacientovi do brucha zasunú katéter a dnu vstrekujú dialyzačný roztok, ktorý nečistoty absorbuje.

Tieto postupy zastávajú funkciu obličiek. Stav, pri ktorom je nutná transplantácia, označujeme ako ESRD (end-stage renal disease). Pacienti tiež užívajú lieky na komplikácie, ktoré zlyhanie obličiek spôsobuje. Sú to najčastejšie lieky na vysoký krvný tlak, vysoký cholesterol, anémiu či na opuchy končatín.

Prevencia

Prevencia spočíva vo vylúčení rizikových faktorov, ako je fajčenie a obezita. Vhodný je pravidelný pohyb, dodržiavanie zdravej životosprávy a venovanie pozornosti tomu, ktoré lieky môžu poškodiť funkciu obličiek. Dôležité sú pravidelné návštevy lekára, najmä ak človek na sebe pozoruje nejaké zmeny.