Arytmie patria k poruchám tvorby a vedenia vzruchov v srdci. Ich hlavným príznakom je príliš rýchla, pomalá alebo nepravidelná srdcová činnosť. Prečítajte si, aké typy arytmií poznáme a ako ich rozlíšiť.
Pravidelné srdcové sťahy udržiavajú v našom tele krvný obeh a takto zabezpečujú výživu a okysličenie všetkých orgánov. Tieto synchronizované sťahy riadi elektrický systém srdca, ktorého „šéfom“ a hlavným udávateľom rytmu je sínusový (sinoatriálny) uzol.
Pojmom arytmia sa označujú rôzne poruchy tvorby a vedenia vzruchov v srdci. Typickými príznakmi arytmie sú:
Fibrilácia predsiení ako najčastejšia porucha rytmu srdca sa často zistí až v momente vzniku komplikácie – mozgovej príhody (porážka).
Lekári sa snažia arytmiu u pacienta vždy presne pomenovať a zachytiť na EKG. Jednotlivé typy sa od seba navzájom odlišujú, pričom platí, že vo všeobecnosti jedna arytmia neprechádza do inej. Navyše, nie každú je potrebné liečiť.
Prevenciou vzniku arytmií je včasná liečba infarktu, ischémie srdca a vysokého krvného tlaku, ako aj dodržiavanie zásad zdravého životného štýlu.
Najčastejšie typy arytmií, s ktorými sa môžete počas života stretnúť, sú zhrnuté v nasledujúcej tabuľke. Ich podrobnejší popis nájdete ďalej v článku.
Bradykardia | Tepová frekvencia pod 50/min. |
Tachykardia | Tepová frekvencia nad 100/min. |
Fibrilácia predsiení | Zrýchlený a nepravidelný tep |
Extrasystola | Búšenie srdca a pocit vynechania úderu |
Medzi arytmie prejavujúce sa pomalým tepom (menej ako 50 úderov za minútu, obyčajne však menej ako 30 až 40 úderov za minútu) patria:
Vznikajú v dôsledku poškodenia sínusového uzla alebo AV uzla. Najčastejšou príčinou je infarkt, zápal alebo iné degeneratívne procesy typické pre vyšší vek. Sínusovú bradykardiu alebo AV blokádu môžu vyvolať niektoré lieky – betablokátory, verapamil. Po vysadení liekov spomaľujúcich tep – výlučne lekárom – sa pomalá srdcová frekvencia zvykne upraviť.
Pomalý pulz si nemusíte všimnúť ani v priebehu dlhšieho obdobia. Obvykle sa prejavuje únavou, závratmi a dušnosťou. Dlhý interval medzi jednotlivými sťahmi srdca môže spôsobiť až náhlu stratu vedomia s rizikom úrazu.
Pri väčšine arytmií s pomalým tepom (menej ako 30 až 40 úderov za minútu) je kvôli riziku straty vedomia potrebné zaviesť trvalý kardiostimulátor, malý elektronický prístroj vložený do podkožia. Srdce je z vnútornej strany stimulované k sťahu drobnými elektrickými impulzmi. Kardiostimulátor nezosilňuje sťah srdca, zabezpečí iba sťahy jeho svaloviny v správnej frekvencii.
Sínusová bradykardia sa často spontánne strieda s druhým typom arytmie – rýchlym nepravidelným tepom pri fibrilácii predsiení.
Liečba stavu striedajúcej sa bradykardie a tachykardie nie je bez použitia kardiostimulátora možná, pretože lieky podané na upokojenie rýchleho pulzu by ešte výraznejšie spomalili už spontánne pomalú srdcovú frekvenciu v období sínusovej bradykardie.
Záchvaty rýchleho búšenia srdca, tzv. paroxyzmálne tachykardie, sú vnímané veľmi intenzívne. Typickým príkladom paroxyzmálnej tachykardie je:
Podkladom k vzniku paroxyzmálnej tachykardie je existencia dvojitého vedenia v AV uzle spájajúcom predsiene a komory. Táto porucha býva často vrodená – paroxyzmálne tachykardie sa vyskytujú už od mladého veku, cca 20 rokov. Záchvaty sú zriedkavé, čo sťažuje ich zachytenie a potvrdenie na EKG.
Arytmie s rýchlym pulzom sa prejavujú viacerými príznakmi, ktoré sa môžu v závislosti od závažnosti líšiť. K najbežnejším sa radia: pocit nepravidelného a rýchleho tepu, únava, úzkosť, potenie, neschopnosť fyzickej záťaže a problémy so spánkom.
Intenzívny pocit búšenia srdca zvyčajne vyžaduje zásah lekára – podanie lieku na prerušenie arytmie. Existujú aj cviky, ktoré aktivujú tzv. blúdivý nerv, čím možno docieliť zníženie srdcovej frekvencie. Pacient oboznámený so svojou arytmiou môže jej záchvat za určitých okolností zastaviť hlbokým nádychom s následným zadržaním dychu.
U pacientov s paroxyzmálnymi tachykardiami sa odporúča zákrok na AV uzle vykonávaný prostredníctvom elektrických katétrov zavedených cez cievy dovnútra srdca – tzv. ablácia. Ablácia je metóda, pri ktorej sa odstráni abnormálne tkanivo spôsobujúce nepravidelnú srdcovú činnosť.
Fibrilácia predsiení je najčastejšou pretrvávajúcou arytmiou. Charakteristický je pre ňu úplne nepravidelný tep. Fibrilácia predsiení môže mať záchvatový prechodný charakter, môže však byť aj trvalá (chronická) a pretrvávať do konca života.
K fibrilácii predsiení dochádza v dôsledku chaotických elektrických impulzov v predsieňach, čo vedie k ich nepravidelným kontrakciám. Príčin vzniku tohto typu arytmie je mnoho, patria sem napríklad: ischemická choroba srdca, chyby srdcových chlopní, vysoký krvný tlak alebo ložiská elektrickej aktivity mimo sínusový uzol, ktoré začnú udávať rytmus.
Fibrilácia predsiení má zvyčajne spontánnu srdcovú frekvenciu viac ako 120 – 150 úderov za minútu. Bez jej spomalenia liekmi hrozí „vyčerpanie“ srdca, ktoré pracuje akoby „na vysokých otáčkach“. Dochádza tak k poruche sily sťahov ľavej srdcovej komory, a tak až k srdcovému zlyhaniu.
Druhým rizikom fibrilácie predsiení je vznik krvných zrazenín (trombov) v ušku ľavej predsiene. Po ich uvoľnení zo srdca hrozí pacientom mozgová príhoda. Ďalšie príznaky sú podobné ostatným typom arytmií: únava, dušnosť, uvedomovanie si vlastného pulzu, potenie až úzkosti.
Liečba je zameraná na spomalenie srdcovej frekvencie a zníženie zrážanlivosti krvi. Na úpravu sa používajú lieky na arytmiu srdca zo skupiny antiarytmík, elektrický výboj – kardioverzia – alebo ablácia.
Kardioverzia je obnovenie normálneho srdcového rytmu pomocou elektrického výboja. Ablácia je v prípade fibrilácie predsiení používaná na prevenciu opakovania záchvatov fibrilácie. Odporúča sa až v prípade nedostatočného účinku antiarytmík.
Príčina predčasných sťahov či už z oblasti predsiení, alebo komôr sa v bežnej praxi nedá jednoznačne určiť. No ich výskyt je často spájaný s nezdravým životným štýlom, ako je nadmerná konzumácia alkoholu, nikotínu a kofeínu a stres.
Extrasystoly vznikajú už u mladých ľudí a pri monitorovaní EKG sa vo väčšej či menšej miere vyskytujú takmer u každého. Obyčajne si ich človek vôbec neuvedomuje.
Extrasystoly svojou nepravidelnosťou vyvolávajú nepríjemné, avšak iba krátko trvajúce pocity v oblasti srdca alebo krku. Typickým príznakom extrasystoly je pocit „vynechania tepu“ a búšenia srdca.
Ak je výskyt extrasystol obzvlášť častý, lekár obyčajne navrhne ultrazvukové vyšetrenie srdca, EKG monitor a záťažový test na odhalenie inej choroby srdca, ktorá by mohla byť podkladom k vzniku extrasystol. Na ich liečbu, žiaľ, nie sú k dispozícii spoľahlivé a bezpečné lieky. Je možné vyskúšať ovplyvnenie ich prítomnosti pomocou betablokátorov, verapamilu alebo zriedkavo aj použitím iných antiarytmík.
Najzávažnejšie arytmie vedú až k zastaveniu sťahov srdca so stratou vedomia. Bez resuscitácie znamenajú pre pacienta smrť. Medzi takéto arytmie patria:
Kritickou arytmiou sú zvyčajne ohrození pacienti so zlyhávaním či pokročilým ochorením srdca a po infarkte myokardu.
Prevenciou porúch srdcového rytmu je najmä zdravý životný štýl, ukončenie fajčenia, vylúčenie nadmerného príjmu alkoholu, pravidelná fyzická aktivita a zdravá výživa.
U pacientov s vysokým rizikom arytmie sa môže použiť ICD: implantovateľný kardioverter – defibrilátor. Je to malý elektronický prístroj, ktorý je schopný podať elektrický výboj s väčšou energiou ako bežný kardiostimulátor a obnoviť tak rytmus srdca v prípade jeho zastavenia v dôsledku závažnej arytmie.
Srdcové arytmie sú širšou skupinou rôznych porúch srdcového rytmu. Niektoré, ako napríklad extrasystoly, sa radia k málo závažným, iné, ako je komorová fibrilácia predsiení, predstavujú bezprostredné ohrozenie života.
Liečba arytmií zahŕňa okrem bežných liekov, ako sú betablokátory, aj ďalšie špeciálne antiarytmiká. Lekár môže pri pomalom srdcovom tepe navrhnúť implantáciu kardiostimulátora, pri záchvatoch tachykardie zas katétrovú abláciu.
K prevencii najzávažnejších arytmií patrí včasná liečba infarktu, liečba ischemickej choroby srdca a vysokého krvného tlaku a dodržiavanie zásad zdravého životného štýlu.