Ďalekozrakosť

V tomto článku sa dozviete

• Vývoj oka
• Ako spoznáme u dieťaťa ďalekozrakosť?
• Čo vidí očný lekár?
• Korekcia ďalekozrakosti podľa veku
• Kontaktné šošovky
• Chirurgické zákroky

Ďalekozrakosť je refrakčná chyba, pri ktorej lúče rovnobežne dopadajúceho svetla na rohovku oka v akomodačnom kľude sú usmernené do ohniska za sietnicou (schéma č. 1). Nakoľko však ľudské oko akomodáciou (zmohutňovaním šošovky) je schopné dočasne tento stav kompenzovať, nemusí byť vada zo začiatku zjavná. 

Schéma č. 1

Vývoj oka

Za hypermetropické oko sa označuje také oko, kedy sa refrakčný stav oka stabilizoval príliš skoro. Oko buď “nedorástlo” alebo nevykazuje potrebnú lomivosť v jednotlivých optických prostrediach. O ďalekozrakosti sa ako prvý zmieňuje matematik Kastner (1755). Autorom názvu hypermetropia je oftalmológ z Utrechtu Donders.

Hypermetropia je vo väčšine prípadov osovou vadou. Tvorí jeden stupeň pri normálnom vývoji oka. Novorodenec má priemernú predozadnú dĺžku oka 18 mm, v troch rokoch je priemerná dĺžka oka 23 mm. Od 3 do 14 rokov sa rast oka spomalí, oko narastie o zhruba 0,1 mm za rok.

Skrátenie predozadnej osi oka zriedka presiahne cca 2 mm. Zmena predozadnej dĺžky oka o 1 mm spôsobí zmenu refrakcie o plus 2,0 dioptrie. Skrátenie oka však môže byť spôsobené aj zápalom, traumou alebo tlakom na zadný pól oka. Oko tým pádom nedorastie do emetropickej dĺžky.

Hyprmetropiu môžeme rozdeliť na latentnú – prekonanú fyziologickým napätím ciliárneho svalu a manifestnú:

• fakultatívnu – zvládnuteľnú zvýšeným akomodačným úsilím
• absolútnu –  nezvládnuteľnú akomodáciou.

Ďalekozrakosť postihuje každé bábätko hneď po narodení. U časti detí rastom vada zanikne, u niektorých detí pretrváva a prejaví sa zlým videním do blízka.

V detstve a mladosti sa často vada nijako neprejavuje. Tým, že je detské oko schopné veľmi dobre akomodovať, rozdiel aj niekoľkých dioptrií samo vyrovnáva.

Ako spoznáme u dieťaťa ďalekozrakosť?

Je potrebné si všímať správanie dieťaťa – hračky, knižky a papiere pri kreslení približuje čo najviac k tvári a má ich neprirodzene blízko pri očiach. O knižky či maľovanky rýchlo stráca záujem, nevie sa koncentrovať na hru, nakláňa hlavičku pri čítaní. Niektoré deti majú problémy s jemnou motorikou, môžu sa často sťažovať na bolesti hlavy. Všímajme si aj väčšiu únavnosť, nesústredenosť a roztržitosť.

U školákov sa ďalekozrakosť môže prejaviť zhoršením prospechu, dieťa robí chyby pri čítaní i písaní. Veľmi často je ďalekozrakosť spojená so škúlením.

Čo vidí očný lekár?

Medzi klinické príznaky, ktoré sa môžu u hypermetropie objaviť, patria: nadmerne vyvinutý ciliárny sval, užšia zornica, niekedy u vyšších stupňov, obzvlášť osového typu, pozorujeme zdanlivý enoftalmus – oko je príliš krátke vzhľadom k dĺžke u emetropa a budí dojem oka zapadnutého v očnici. Občas je možné nájsť konvergentnú (oči smerujú viac smerom k sebe) úchylku pri pohľade do diaľky (esoforia).

Predná komora je plytšia a existuje istá predispozícia ku vzniku glaukómu s uzavretým uhlom. Podstatou je zhoršený odtok komorovej tekutiny vďaka zúženému komorovému uhlu. Týmto spôsobom sa sekundárne zvýši vnútroočný tlak. Papila zrakového nervu môže byť neostrá, makula je umiestnená ďalej od zrakového nervu, cievy sú viacej vinuté.

Pri dlhodobom preťažovaní ciliárneho svalu akomodáciou môže dochádzať až k excesu akomodácie a kŕču ciliárneho svalu. Môže sa stať, že keď dlhšie pracujeme na blízko a pozrieme sa do diaľky, tak na predmety v diaľke nedokážeme vôbec zaostriť. Tento jav nebýva veľmi častý, ale malé mikrospazmy sa stále viac začínajú prejavovať u ľudí, ktorý napríklad dlhodobo pracujú s počítačom.

Korekcia ďalekozrakosti podľa veku

Ďalekozraký človek musí akomodovať, aby videl ostro do diaľky a zvlášť ešte pri pohľade do blízka. Emetrop (normálne vidiaci človek) musí pri čítaní na 33 cm zvýšiť akomodáciu o +3 dioptrie. Hypermetrop s plus 2 dioptriami potrebuje na rovnakú vzdialenosť plus 5 dioptrií. Ak nestačí akomodácia, dáva si nekorigovaný hypermetrop knihu bližšie v snahe eliminovať neostrosť obrazu jeho zväčšením.

Pri malej ďalekozrakosti s normálnym videním, keď ďalekozraký nemá subjektívne žiadne ťažkosti, nie je potrebné vadu korigovať.

U detí do siedmich rokov je nutné ďalekozrakosť korigovať, ak je vada vyššia alebo dieťa škúli, či sa sťažuje na dyskomfort. U starších detí sa vada koriguje pri nižšej zrakovej ostrosti alebo pri astenopeických ťažkostiach. Vždy je nutné vyšetrenie v cykloplégii (stav, keď sa kvapkami vyblokuje akomodácia).

Ak je vada väčšia ako +3 dioptrie, odporúča sa stále nosenie okuliarov. U detí je nutné kontrolovať korekciu minimálne raz za rok, pretože pri raste bulbu hrozí nebezpečenstvo prekorigovania. U dospelých hyprmetropov do +2 dioptrie, pokiaľ nemajú žiadne ťažkosti, nie je nutná korekcia.

Až po 35. roku života je často vhodnejšie predpísať korekciu na blízko. V ďalšom veku, s nástupom presbyopie, je už nutná korekcia na blízko, ale aj do diaľky.

Po 45-ke sa (nielen) ďalekozraký “stáva” presbyopom a predmety si nedáva bližšie k očiam, ale ďalej, lebo akomodácia sa stáva nedostatočnou.

Kontaktné šošovky

Kontaktné šošovky sa využívajú aj pri vyššich stupňoch ďalekozrakosti s prítomným alebo absentujúcim nystagmom (mimovoľným pohybom jedného alebo oboch očí) a ďalekozrakosti s akomodatívnou esotropiou (pri akomodácii sa oči dostávaju do konvergentného postavenia). Z praktického hľadiska je to náročnejsie, nakoľko ďalekozraký má problém s videním do blízka.

Chirurgické zákroky

Podstatou chirurgického riešenia je zvýšenie lomivosti optického systému oka prostredníctvom laserového lúča. V niektorých prípadoch, napríklad ďalekozrakým pacientom s chybou vyššou než +4 dioptrie, pacientom s tenkou rohovkou alebo pacientom v strednom alebo vyššom veku (nad 45 rokov) býva odporúčaná vnútroočná operácia.

Počas operácie sa pôvodná očná šošovka odstráni a do oka sa implantuje umelá vnútroočná šošovka. Chirurgické zákroky u hypermetropie všeobecne nie sú vykonávané v takom rozsahu ako pri riešení krátkozrakosti.