Škúlenie je funkčná porucha zraku, pri ktorej je narušená vzájomná spolupráca oboch očí. Vyskytuje sa pomerne často v detskom veku. Postihuje približne každé tridsiate dieťa. Po narodení sa u bábätiek realizuje špeciálny skríningový test na zistenie súmernosti rohovkových reflexov. Porucha býva často dedičná. Pri diagnostike zohráva veľkú úlohu spolupráca rodiča a lekára. Liečba sa realizuje klasicky, optickými pomôckami alebo chirurgicky.
Škúlenie, odborným názvom strabizmus, je funkčná porucha zraku, pri ktorej je narušená vzájomná spolupráca oboch očí. Ide o relatívne častú poruchu, nie chorobu, vyskytujúcu sa v detskom veku.
Binokulárne videnie označuje videnie pozorovaného predmetu oboma očami súčasne. Binokulárne videnie je najvyššia forma videnia. Je to účel, pre ktorý máme dve, v ideálnom prípade, rovnocenné funkčné oči.
Binokulárne videnie sa postupne vyvíja až do približne šiesteho roku života. V tomto období by už dieťa malo mať plnohodnotne integrované všetky zložky binokulárneho videnia, teda byť schopné úplne rozoznávať hĺbku prostredia a vzdialenosť pozorovaných predmetov. Práve priestorové videnie sa považuje za najvyšší stupeň binokulárneho videnia.
Preto je nutné všímať si prípadné odchýlky v postavení oboch očí od útleho detstva, pretože po tomto roku dochádza k nezvratným zmenám, ktoré toto priestorové videnie neumožnia.
Nie je významný rozdiel vo výskyte škúlenia medzi chlapcami a dievčatami. Postihuje približne každé tridsiate dieťa. Často býva porucha dedičná. Častejšie sa však vyskytuje u detí, ktoré sa narodili predčasne. Môže byť sprievodným znakom pri ochoreniach typu detská mozgová obrna, hydrocefalus, Downov syndróm, ale napríklad aj u vrodeného sivého zákalu alebo po úraze oka.
Navonok sa škúlenie zvyčajne prejavuje tak, že sa dieťa nevie oboma očami súbežne (naraz) dívať na predmet v istej vzdialenosti od oka. Buď jedným okom fixuje daný objekt a druhé je odchýlené navonok, dovnútra, prípadne hore (obrázok č. 1). Môže sa ale prejavovať aj privieraním jedného oka, zvyčajne škúliaceho alebo natáčaním sa za podnetom zdravým okom.
Obrázok č. 1 Rôzna poloha očí pri škúlení
Škúlenie nemusí byť vždy zjavné, môže byť skryté – hovoríme o takzvanej heterofórii. Vyplýva z určitej svalovej nerovnováhy a dá sa zistiť po zrušení fúzie, čiže videnia oboma očami a to striedavým zakrývacím testom jedného alebo druhého oka.
Zdanlivé škúlenie (pseudostrabizmus) sa môže javiť napr. pri hypertelorizme (oči sú od seba viac vzdialené) alebo pri epikante, kedy kožný záhyb horného viečka prekrýva bielko vo vnútornom kútiku. Tým vzniká pri rôznych smeroch pohľadu dojem asymetrie, ktorá rodičov vydesí. Či je dieťa v poriadku, potvrdí pedooftalmológ prevedením tzv. Brucknerovho presvetľovacieho testu, keď rohovkové reflexy od svetelného zdroja sú symetrické od stredu zreničiek. Rastom dieťaťa sa koža postupne vyrovnáva.
Presná príčina vzniku škúlenia nie je jednoznačná. Očami pohybuje celkovo šesť párov okohybných svalov. Dva z týchto svalov ovplyvňujú pohyb oka do strán a štyri svaly korigujú pohyby oka nahor a dole.
Aby sme videli pozorovaný predmet správne, je nutná súhra všetkých týchto šiestich párov svalov. Činnosť týchto svalov je kontrolovaná zrakovým centrom v mozgovej kôre. Porucha v akejkoľvek z týchto častí môže byť príčinou vzniku škúlenia.
Medzi hlavné príčiny patria:
Ezotropia – zbiehavé (konvergentné) škúlenie patrí medzi najčastejšie formy tejto očnej vady vyskytujúce sa v detskom veku, pričom oko je uchýlené smerom k nosu.
Základom liečby tohto typu je na prvom mieste správna okuliarová korekcia, ktorá úplne alebo čiastočne eliminuje úchylku a dosiahne sa paralelné postavenie očí. V prípade, že po úplnom dokorigovaní pacienta ostáva časť úchylky, pristupuje sa k ďalšiemu kroku – chirurgickej liečbe.
Postavenie očí však môže byť striedavé, dieťa škúli raz jedným a raz druhým okom. Vtedy hovoríme o alternujúcom strabizme.
Exotropia – rozbiehavé (divergentné) škúlenie sa prejavuje ako vybočenie jedného oka smerom ku spánku. U detí sa vyskytuje zriedka a prejavuje sa skôr ku večeru a pri únave.
Akomodatívne škúlenie sa prejavuje pri akomodácii, teda pri zaostrovaní zraku na blízko. Vyskytuje sa po druhom roku života a zvyčajne býva prvým signálom silnej ďalekozrakosti. Pri pohľade do diaľky sa dieťa zdá byť asymptomatické, avšak pri pohľade do blízka sa musí vyvinúť celkovo vyššie akomodačné úsilie potrebné na zaostrenie zraku. Vtedy oči konvergujú, stáčajú sa dovnútra.
Na Slovensku sa po narodení realizuje špeciálny novorodenecký skríningový test červeného reflexu očného pozadia, ktorý sa zameriava na prítomnosť vrodeného sivého zákalu a súmernosti rohovkových reflexov. Včas rozpoznaný vrodený sivý zákal je možné operovať niekoľko mesiacov po pôrode, čo je veľkou výhodou.
Ďalším medzníkom je pravidelná prehliadka u detského lekára v troch rokoch, kedy dieťa rozoznáva obrázky z piatich až šiestich krokov.
Pri diagnostike strabizmu hraje veľkú úlohu spolupráca rodiča a lekára. Pri podozrení na strabizmus dieťa absolvuje komplexné oftalmologické vyšetrenia vrátane vyšetrenia v cykloplégii, čiže v stave, kedy nastane “ochrnutie” svalstva, ktoré zabezpečuje zaostrovanie. Toto vyšetrenie je u detí nevyhnutné, aby ukázalo presnú hodnotu dioptrickej vady. Následne sa pristupuje ku korekcii.
Liečbu strabizmu možno rozdeliť na klasickú a chirurgickú. Cieľom klasickej (konzervatívnej) liečby je upraviť svalovú koordináciu, upevniť pohyblivosť svalu postihnutého oka a zabrániť ,,lenivosti” škúliaceho oka tzv. okluzorom vedúceho oka (obrázok č. 2).
Obrázok č. 2 Okluzor – pomôcka na liečbu škúlenia
Dieťaťu sa predpíšu dioptrické okuliare. V ortoptických ambulanciách sa realizujú cvičenia okohybných svalov. Akomodatívne škúlenie sa koriguje bifokálnymi okuliarmi, ktoré korigujú zrakovú ostrosť do diaľky, aj na blízko rozlišnými dioptriami.
Ak sa nedosiahne dostatočný úspech konzervatívnymi postupmi, je nutná chirurgická liečba. Realizuje sa obvykle na oboch očiach. Očný chirurg nastrihne spojovku a cez vzniknutý otvor upravuje dĺžku alebo posun okohybných svalov. Niezriedka sa liečebný úspech dostaví až po reoperácii, na druhýkrát, nakoľko vystihnúť presnú úpravu svalu tak, aby sa dosiahlo stredové postavenie zreničky je náročné.
Cieľom chirurgického riešenia strabizmu je dosiahnuť paralelné postavenie očí do diaľky aj do blízka, a tým umožniť jednoduché binokulárne videnie. Vek, v ktorom sa pristupuje k operačnému zákroku, závisí od typu strabizmu, jeho vzniku a predchádzajúcej liečby.
Z operačných výkonov sa vykonávajú oslabujúce alebo posilňujúce operácie na okohybných svaloch. Zásadný vplyv na konečný výsledok operácie má dôsledné prevádzanie ortoptických cvičení a dočasné nosenie okuliarovej korekčnej pomôcky.
Nielečený strabizmus vedie k tupozrakosti. Preto sa odporúča, aby rodičia malých detí dodržiavali stanovené preventívne prehliadky u praktických lekárov. V prípade pozitívnej rodinnej anamnézy (mama alebo otec sa liečil na škúlenie, prípadne trpí tupozrakosťou alebo vysokou ďalekozrakosťou) je vhodné vyhľadať detského oftalmológa.
Strabizmus – alebo „škuľavosť“ – je stav, pri ktorom oči nie sú v jednej línii. Inými slovami, jedno oko je…
Zníženie zrakovej ostrosti najčastejšie jedného oka bez prítomnosti nekorigovanej refrakčnej chyby. Nepatrí medzi dioptrické poruchy, ale funkčné. Postihuje zhruba tri…
Okrem vrodených ochorení oka sa u detí najčastejšie vyskytujú refrakčné chyby, ako sú ďalekozrakosť a krátkozrakosť, škúlenie, zápaly či úrazy.…
