Deti a beh: Prečo najčastejšie končia so športom?

V tomto článku sa dozviete

Dnes už takmer každé bežecké podujatie dáva možnosť zasúťažiť si aj malým deťom. Napríklad počas tohtoročnej Jablonickej desiatky sa pretekov zúčastnilo až 200 detí. Jablonica je pritom malá obec na Záhorí s 2300 obyvateľmi. Podobnú skúsenosť majú aj ďalší organizátori bežeckých pretekov a tréneri atletiky. Deťom sa behať chce.

Chuť ich začína opúšťať okolo desiateho roku, keď tréning začína byť namáhavejší a deti majú mnoho iných možností, ako tráviť svoj voľný čas. Tak, ako pri ostatných športoch, zlomom býva aj prechod zo základnej na strednú školu a zo strednej na vysokú.

Lákavý virtuálny svet

 „Ovplyvňuje ich veľa vecí. Najviac virtuálny svet. Internet, počítače, hry, televízia, toto tu kedysi nebolo. Beh je náročný šport a deťom sa v dnešnej dobe nechce namáhať a trochu sa potrápiť,“ hovorí šéftréner najúspešnejšieho atletického klubu na Slovensku ŠK ŠOG Nitra Martin Illéš.

Rovnaký názor má aj tréner a predseda AK Bojničky Ján Šiška. „Ja osobne som beh miloval, nikto ma nenútil. Možnosti, čo majú dnes deti, sme nemali, preto šport bol náš čas. Dnes sa veľa detí vyhovára, fenomén je hudba, počítače, mobily. Je to oveľa ľahšie ako športovať. Napriek tomu sa mi podarilo zapáliť pre beh dosť detí, na čo som hrdý,“ tvrdí.

Detské behy majú zmysel

Bežecké preteky bez detských kategórií podľa nich nie sú „ono“. „Behy, kde nie sú detské kategórie, neuznávam. Buď sú to len komerčné behy, alebo aby usporiadateľ mal čo najmenej starostí. My máme Jarný beh a v ňom je 12 detských kategórií. Keby som nemal dosť peňazí na Jarný beh, tak zruším dospelých a nechám len deti,“ dodáva Ján Šiška.

Vďaka zápalu pre prácu s deťmi žnú kluby sympatické úspechy. Nitrianske atletické talenty ročne „vyzbierajú“ okolo 120 medailí z Majstrovstiev Slovenska, viacerí z nich splnili limity na majstrovstvá sveta či majstrovstvá Európy a niektorí odchovanci sa dokonca prebojovali aj na olympiádu v Riu.

Aj Bojničky sa môžu pochváliť úspechmi mladých atlétov, ktorých tréner Ján Šiška objavil ešte ako deti. Napríklad Richard Bučko, strieborný z M-SR v behu na 400 m juniorov, mu padol do oka ako 12-ročný. Sedemnásťročného Martina Galdíka, ktorý skončil šiesty na M-SR v behu na 800 m, si dokonca všimol už ako 7-ročného.

„Riadim sa heslom, že všetok čas a peniaze venované deťom sú najlepšou investíciou, akú môže ľudstvo urobiť, lebo deti sú naša budúcnosť. Ak toto spoločnosť nepochopí, bude s ňou zle,” uzatvára Ján Šiška.