Momentálna situácia je náročná nielen pre dospelých, ale aj pre deti. Je preto dôležité byť im oporou a nevynechávať ich z rozhovorov. Neviete, ako sa s deťmi rozprávať o vojne tak, aby ste ich nevystrašili? Poradí vám detská psychologička.
Aj deti vnímajú, čo sa okolo nás deje a najmä tie staršie chcú „byť v obraze“. Takisto sú súčasťou diania a majú právo vedieť pravdu o konflikte na Ukrajine. Chcú poznať dôvod, prečo sa naša nálada zmenila, sme smutnejší, viac sa obávame. Navyše sa na nich správy „sypú“ zo všetkých strán a často nemusia vedieť určiť, či sú pravdivé.
Samozrejme, komunikáciu treba prispôsobiť veku dieťaťa a informácie podávať primeraným spôsobom. Snažte sa ale nesľubovať niečo, čo neviete splniť, alebo netušíte, či to tak bude. Dieťa však uistite, že ste s ním a popasujete sa s náročnou situáciou spoločne.1
Nájsť správne slová i spôsob, ako o aktuálnej situácii s deťmi hovoriť, môže byť náročné. Vyhýbanie sa nepríjemnej téme však nie je riešenie. Pomôžte si pri rozhovore odporúčaniami detskej psychologičky Petry Arslan Šinkovej:
1. Pomôžte deťom pomenovať ich pocity alebo ich posmeliť, nech ich vyjadria pomocou kresby, či hry. Dajte najavo, že pre ne máte pochopenie. Situáciu nezľahčujte. Berte strach a obavy dieťaťa vážne.
2. Rozprávajte sa s dieťaťom vtedy, keď má na to náladu. Vytvorte mu pokojné miesto na rozhovor a nechajte ho rozprávať.
3. Ak neviete, čo odpovedať alebo vás premôžu vlastné emócie, doprajte si čas a povedzte mu, že sa s ním radi porozprávate, ale potrebujete si to premyslieť alebo sa upokojiť. K téme sa však vráťte.
4. Hovorte pravdu. Priznajte, že aj vy sa cítite zmätene, ale nezaplavte dieťa svojimi emóciami strachu a smútku. Mohli by ste ho ešte viac vystrašiť.
5. Keď vám dieťa položí otázku, čo sa deje alebo čo je vojna a pod., spýtajte sa najprv vy jeho, čo si myslí, čo si pod tým predstavuje. Je dôležité vedieť, koľko o téme vie a ako ju vníma.
6. Rozprávajte s dieťaťom primerane veku. Jasne a zrozumiteľne. Hovorte mu len toľko, koľko sa pýta. Nezaťažujte ho detailmi, ktoré by ho mohli viac vystrašiť.
7. Sústreďte sa na prítomnosť. Povedzte mu, že nikto z nás nevie, čo bude, no tu a teraz sme v bezpečí. Sme doma, všetko spolu zvládneme. Upriamte pozornosť dieťaťa na súčasnosť.
8. Buďte tu aj pre tínedžerov. Aj tí vás potrebujú. Aj keď sa možno nebudú chcieť rozprávať, ukazujte im vašu lásku a podporu. Často im opakujte: „Som tu pre teba vždy, keď ma budeš potrebovať.“
9. Povedzte deťom aj o možnosti zavolať anonymne, bezplatne, 24 hodín denne a 7 dní v týždni na Linku detskej istoty na číslo 116 111 alebo na ďalšie linky pomoci, kde sa môžu takisto porozprávať a nájsť podporu odborníka.
Je dôležité, aby ste tu v momentálnej situácii boli pre svoje deti. Ako zdôrazňuje PaedDr. Arslan Šinková, blízkosť rodiča je základom istoty a bezpečia dieťaťa. Ak však chcete svojim ratolestiam skutočne pomôcť, musíte sa najprv postarať o seba.
Predtým, než sa rozhodnete hovoriť s dieťaťom, snažte sa nájsť svoj vnútorný pokoj. Uvedomte si, že strach i hnev sú v tejto situácii prirodzené. Prijmite svoje pocity. Ak sa však stále nedokážete upokojiť, zdôverte sa s nimi blízkej osobe či odborníkovi.
Nekarhajte sa za to, ak svoje emócie prejavíte aj pred deťmi. Autentickosť je potrebná a navyše im tak môžete ukázať, ako ich dokážete regulovať. Pomôžete im naučiť sa ovládať ich tiež a vyznať sa v tom, čo cítia. Pamätajte si však, že by ste deti nemali preťažovať.1
Slovenská komora psychológov odporúča: