Dystónia je ochorenie pohybovej sústavy, pri ktorom dochádza k nedobrovoľným sťahom svalov, čo spôsobuje opakujúce sa spazmy (kŕče). Pohyby sú trhané a abnormálne. Ochorenie je značne bolestivé a pacientom znemožňuje normálny každodenný život. Dystónia postihuje asi 1 percento populácie, no určenie výskytu je komplikované. Kŕče môžu postihnúť krk, čeľusť, oko, jazyk alebo trup. Ak dochádza k postihnutiu jednej časti tela, ide o fokálnu dystóniu. Ak je postihnutých viacero častí tela, hovoríme o multifokálnej dystónii. Ak postihnuté časti susedia, je to segmentálna dystónia. Hemidystónia je dystónia zasahujúca pažu a nohu na jednej strane tela. Generalizovaná dystónia znamená, že kŕče postihujú celé telo.
Vznik a príčiny
Príčiny vzniku ochorenia nie sú presne objasnené. Pri chorobe pravdepodobne dochádza k alterácii komunikácie medzi neurónmi v mozgu. Existujú aj geneticky podmienené, zdedené formy tohto ochorenia. Dystónia býva tiež asociovaná s rôznymi inými ochoreniami (vrodenými aj získanými), ako je Parkinsonova choroba, Huntingtonova choroba (prejavy tohto genetického ochorenia sa dokonca zhoršujú v ďalšej generácii), Wilsonova choroba (zvýšená akumulácia medi v organizme), rakovina, otrava oxidom uhoľnatým, infekcie určitými baktériami (napríklad pôvodca tuberkulózy). Dystónia sa spája aj so zraneniami pri pôrode, so zraneniami mozgu a môže vzniknúť aj akútne ako reakcia na lieky (napríklad antipsychotiká).
Príznaky sa v jednotlivých prípadoch líšia. Svalové kontrakcie sa môžu objaviť len na jednom mieste, kde aj môžu zostať. Ich výskyt môže nastať počas špecifickej činnosti (napríklad pri písaní). Kŕče pri tomto ochorení sa zhoršujú so stresom, s únavou či úzkosťou. S progresiou ochorenia sa spazmy zhoršujú a môžu spôsobiť komplikácie. Ku komplikáciám patria problémy s videním, s pohybom čeľuste a zároveň s prehĺtaním a rozprávaním, rovnako depresia, úzkosť alebo vyradenie zo spoločnosti.
Diagnózu stanoví lekár vďaka zdravotnej histórii pacienta, fyzikálnemu vyšetreniu a krvným a močovým testom, magnetickej rezonancii alebo CT. Možno vykonať i EMG — elektromyografiu, pri ktorej sa meria elektrická aktivita vnútri svalov.
Na toto ochorenie sa v rámci liečebného procesu využívajú medikácie, rehabilitačná terapia (jazyková terapia pri poruche rozprávania, strečingové cvičenia) a operácia. K používaným liekom patrí botox, ktorý sa vpichuje do svalov a redukuje ich kontrakcie. Botoxové injekcie sa aplikujú zvyčajne každé tri až štyri mesiace. Ďalšími liekmi sú chemikálie (trihexyfenidyl, tetrabenazín, diazepam a iné) interagujúce s neurotransmitermi, látkami, ktoré ovplyvňujú neurálne cesty v mozgu zodpovedné za pohyb svalov.
Operácia má za úlohu rozpojiť komunikáciu medzi svalom a nervom vysielajúcim signály na jeho kontrakcie. Táto komunikácia je rozpojená chirurgickým prerušením nervu. Ďalšou možnosťou je operačná implantácia elektród do špecifickej časti mozgu. Elektródy pomáhajú s reguláciou vysielania signálov do svalov cez neuróny — generujú elektrické pulzy, tak danú časť mozgu stimulujú.
Neexistuje konkrétna prevencia pred dystóniou. V prípade niektorých infekcií, ktoré môžu byť spúšťačom dystónie, sa nakazeniu zabraňuje očkovaním. Keď je pacient týmto ochorením už postihnutý, vplyv choroby môže minimalizovať napríklad zmenou životného štýlu, chladom alebo teplom znížiť bolestivosť svalov, nedotýkať sa určitých častí tela (aj ľahký dotyk môže spustiť kŕč) a snažiť sa zvládať stres.
Pôrodom začína nová etapa v životoch rodičov, no predovšetkým v životoch žien. Samotný proces pôrodu je náročný, vyčerpávajúci, avšak jedinečný. Priviezť dieťa…
Opuch, nazývaný tiež edém, je prirodzenou reakciou tela na mnoho chorobných stavov ako sú napríklad poranenia, infekcie, zápal, alebo alergická…
