Elektrokonvulzívna terapia

Elektrokonvulzívna terapia (ľudovo nazývaná elektrošoky, ďalej ECT) je terapeutický postup vykonávaný v krátkodobej anestéze. Do mozgu sa vysiela elektrický prúd nízkej intenzity s cieľom navodiť krátko trvajúce záchvaty. Využitie tejto terapie spôsobuje v mozgu chemické zmeny, ktoré môžu rýchlo zvrátiť symptómy niektorých duševných chorôb.

Podstata elektrokonvulzívnej terapie

Úmyslom terapeuta je zlepšiť stav psychicky chorého pacienta prostredníctvom stimulácie jeho mozgu s využitím krátkych impulzov elektrického prúdu. Pôsobením elektrických výbojov dochádza k zmenám uvoľňovania chemických látok (prenášačov, neurotransmiterov) zodpovedných za vedenie a prenos nervových vzruchov medzi nervovými bunkami v nervovej sústave. Terapia sa uplatňuje aj pri liečbe nervových štruktúr, ktoré nemožno ovplyvniť prostredníctvom farmakologických prípravkov. Účinok elektrokonvulzívnej terapie sa prejavuje zvýšením prekrvenia postihnutej oblasti mozgu a zmenou metabolizmu buniek v niektorých jeho oblastiach. Tento efekt sa odzrkadlí na obnovení prepojenia poškodených nervových spojov medzi jednotlivými nervovými bunkami. Tak dôjde k zmierneniu až vymiznutiu niektorých symptómov sprevádzajúcich psychické ochorenia. Mnoho ľudí zaznamená zlepšenie symptómov približne po šiestich liečebných postupoch.

Indikácia elektrokonvulzívnej terapie

Terapia sa používa na liečbu závažnej depresie a psychózy s tendenciou k sebapoškodzovaniu alebo depresie, na ktorú nezaberajú farmakologické postupy, či na liečbu závažnej mánie (stav intenzívnej eufórie, agitovanosti alebo hyperaktivity, ktorý sa vyskytuje ako súčasť bipolárnej poruchy). Indikuje sa tiež na liečbu katatónie (charakterizovanej nedostatkom pohybu, rýchlymi alebo neobvyklými pohybmi, schizofréniou) aj pri liečbe rozrušenia a agresivity ľudí s demenciou. Táto terapia je alternatívou v prípade ochorení či stavov, keď sú kontraindikované niektoré liečebné postupy. Niekedy sa aplikuje počas tehotenstva, keď by užívanie liekov mohlo poškodiť vyvíjajúci sa plod. Uplatnenie nachádza aj u starších dospelých, ktorí sú alergickí, prípadne veľmi citliví na vedľajšie účinky liekov.

Riziká

Hoci elektrokonvulzívna terapia je všeobecne bezpečná, vedľajším účinkom môže byť zmätenosť, trvajúca niekoľko minút až hodín. Prejavuje sa výpadkami rozpoznávania príčiny, času a miesta, kde sa pacient práve nachádza. Zriedkavo tento stav môže trvať niekoľko dní. Zvyčajne je výraznejší u starších pacientov. K ďalším vedľajším účinkom a rizikám patrí strata pamäti, najčastejšie krátkodobej, siahajúcej tesne pred liečbu, v niektorých prípadoch postihujúcej pamäť v rozsahu týždňov až mesiacov a zriedkavo rokov, siahajúcu do času pred uskutočnením terapie. Tento stav sa označuje pojmom retrográdna amnézia. U väčšiny pacientov sa problémy zlepšujú v priebehu niekoľkých mesiacov po ukončení liečby. K fyzickým vedľajším účinkom liečby patrí pocit nevoľnosti, bolesti hlavy, bolesť čeľustí alebo svalov. Zdravotné komplikácie zahŕňajú zvýšenie srdcovej frekvencie a krvného tlaku a v zriedkavých prípadoch môže dôjsť k závažným srdcovým problémom.

Príprava pacienta pred ECT a jej priebeh

Pred zákrokom terapeut a lekár zrealizujú interné vyšetrenie, uskutočnia laboratórne odbery a prostredníctvom zobrazovacích metód vyšetria pľúca. Elektrokardiogram sa používa na overenie stavu srdca. Pred zákrokom pacient nesmie prijímať tekutiny a konzumovať stravu v časovom intervale, na ktorý ho upozorní lekár. Ak pacient užíva lieky na nejaké ochorenia, tieto sa podávajú až po ukončení terapie. Samotná elektrokonvulzívna terapia sa indikuje trikrát do týždňa, približne 4- až 8-krát, podľa závažnosti ochorenia. Pacient musí s liečbou súhlasiť, nevykonáva sa v rozpore s jeho vedomím. Samotný zákrok robí psychiater. Prebieha v krátkodobej anestéze za prítomnosti anestéziológa, vďaka tomu pacient nepociťuje žiadnu bolesť. Zákrok trvá 5-10 minút. Na hlavu sa umiestnia elektródové podložky veľkosti mince. ECT môže byť jednostranná, pri nej sa elektrický prúd sústreďuje na jednu stranu mozgu, alebo obojstranná. Lekár podá pacientovi anestetikum, ktoré navodí stav bezvedomia, a svalový relaxant, ktorý pomáha minimalizovať záchvaty a predchádzať zraneniam. Na telo sa pripevnia senzory, ktoré monitorujú mozog, srdce, krvný tlak a zásobovanie krvi kyslíkom. V niektorých prípadoch sa používa vložka do úst, ktorá má za úlohu chrániť zuby a jazyk pred zranením. Po navodení bezvedomia účinkom lokálnej anestézy dochádza k svalovému uvoľneniu a po zapnutí prístroja prejde malé množstvo elektrického prúdu elektródami priamo do mozgu, to spôsobí záchvat. Ten zvyčajne trvá menej ako 60 sekúnd. Lekár monitoruje aktivitu mozgu prostredníctvom elektroencefalogramu. Aktivita mozgu sa po vyslaní prúdu dramaticky zvyšuje, signalizuje to začiatok záchvatu. Zakrátko nasleduje vyrovnanie mozgovej aktivity, ktoré ukazuje, že záchvat sa skončil. Pacienta po terapii prevezú do miestnosti, kde je pod dohľadom lekárov a sestier až do prebudenia.