Ide o infekciu vnútornej výstelky srdcových komôr a srdcových chlopní (endokard). Najčastejšie je dôsledkom preniknutia baktérií a húb z inej časti teladoorganizmu a ich premnoženia vnútri srdca. V prípade zanedbania liečby endokarditída vyústi do poškodenia až zničenia srdcových chlopní. Môže to viesť ku komplikáciám ohrozujúcim život. Liečba endokarditídy spočíva v užívaní antibiotík, v ťažkých situáciách v operácii a nahradení srdcových chlopní.
Endokarditídu zapríčiňuje vstup baktérií, ktoré sú súčasťou iných telesných štruktúr, do krvného obehu a ich následná migrácia prostredníctvom krvi do srdcového svalu. Množstvo baktérii sa usádza na endokarde, ktorý vystiela vnútorný priestor srdcových oddielov a povrch srdcových chlopní. Imunitný systém za štandardných okolností škodlivé baktérie a iné mikroorganizmy (huby, plesne, parazity), ktoré sa dostanú do krvného obehu, zničí. Ak sú však srdcové štruktúry poškodené vrodenými alebo získanými chybami, baktérie, ktoré pôvodne žijú v ústach, v hrdle alebo na slizniciach čreva, môžu po preniknutí do krvi spôsobiť vážne formy endokarditídy. Tieto mikroorganizmy vstupujú do krvného obehu najčastejšie prostredníctvom nesprávnej ústnej hygieny, spojenej s čistením zubov spôsobujúcim krvácanie ďasien. Môžu sa šíriť aj z infikovanej oblasti, ako je napríklad poranená pokožka, alebo prostredníctvom iných infekcií (ochorenie ďasien, sexuálne prenosné infekcie, zápalové ochorenia čriev), tiež cez katéter používaný pri zavádzaní výživy do žalúdka alebo pri tetovaní, piercingu či vnútrožilovom užívaní omamných látok. Endokarditída sa príležitostne vyskytuje aj u jedincov predtým zdravých a môže sa vyvíjať pomaly aj náhle, v závislosti od kmeňa baktérií, druhu mikroorganizmu a imunitného a zdravotného stavu jedinca. Medzi rizikové faktory patrí implantácia umelých chlopní, prítomnosť vrodeného ochorenia srdca, predchádzajúca epizóda endokarditídy, intravenózna výživa či intravenózne užívanie drog.
Pri endokarditíde sa v srdci v mieste infikovania tvoria zhluky baktérií a fragmentov buniek, nazývané vegetácie, ktoré sa môžu uvoľniť a prejsť do mozgu, pľúc, brušných orgánov, obličiek alebo končatín, kde spôsobujú sekundárne komplikácie. Medzi ne patrí srdcové zlyhanie, mŕtvica, paralýza, abscesy, pľúcna embólia a iné.
Symptómy endokarditídy sa u jednotlivých pacientov líšia. Medzi bežné príznaky patria symptómy podobné chrípke – horúčka a zimnica. Vo väčšine prípadov sa k nim pridružuje nový alebo pozmenený srdcový šelest, ktorý poukazuje na zmenu vo funkcii srdcových chlopní. Súčasťou symptómov sprevádzajúcich toto ochorenie je zvýšená únava, bolesť kĺbov a svalov, nočné potenie a dýchavičnosť. Počas dňa sa dostavuje bolesť v hrudníku a opuchnutie dolných končatín a brucha. Medzi menej časté príznaky patrí nevysvetliteľný úbytok hmotnosti, prítomnosť krvi v moči a bolesť sleziny. U niektorých postihnutých sa objavujú takzvané Janewayove škvrny v podobe červených lézií na chodidlách alebo dlaniach, prípadne Oslerove uzly (v podobe malých červených škvŕn pod kožou prstov). Časté sú tiež petechie, drobné fialové alebo červené škvrny na pokožke, a biele škvrny vnútri očí alebo na sliznici úst.
Diagnóza endokarditídy je zvyčajne založená na výsledkoch krvných testov, konkrétne na kultivácii, ktorá sa používa na identifikáciu kmeňa baktérií alebo húb v krvnom riečisku. Krvné testy môžu tiež pomôcť lekárovi identifikovať určité stavy, ktoré môžu byť znakom endokarditídy, ako je anémia – nedostatok zdravých červených krviniek. Echokardiografia sa často používa na kontrolu príznakov infekcie. Pri transtorakálnom echokardiograme zvukové vlny nasmerované na srdce vytvárajú obrazy srdca v pohybe. Lekárovi to pomáha skontrolovať štruktúru a funkcie srdca. Pri transezofageálnom echokardiograme lekár vyšetruje priamo srdcové chlopne, a to detailnejšie prostredníctvom prístroja, ktorý sleduje srdcové štruktúry sonograficky cez pažerák. Elektrokardiogram (EKG) sa používa na sledovanie priebehu a meranie trvania elektrickej aktivity v jednotlivých oddieloch srdca. Röntgen hrudníka pomáha pri dokumentovaní zdravotného stavu pľúc a srdca a odpovedá na otázku, či endokarditída je príčinou zväčšenia srdca a či sa infekcia rozšírila do pľúc.
Endokarditída je úspešne liečiteľná antibiotikami. Niekedy môže byť potrebná operácia na reparáciu či náhradu poškodených srdcových chlopní a odstránenie možných ložísk infekcie.
Endokarditíde sa dá predchádzať vyhýbaním sa rizikovým faktorom, adekvátnou starostlivosťou o svoje telo, záujmom o stomatologické zdravie, vyhýbaním sa procedúram, ktoré môžu viesť k infekciám kože (piercingy alebo tetovanie). Niektoré zubné a lekárske postupy môžu umožniť vstup baktérií do krvného obehu. Preto sa v niektorých prípadoch pacientom s ochorením srdca odporúča preventívne užívanie antibiotík pred týmito postupmi.
Endokarditída sa u zdravých ľudí väčšinou neobjaví. Ohrozené sú najmä rizikové skupiny, ktoré by si mali dať pozor aj na bežné infekcie…
Ochorenia srdcových chlopní zahŕňajú viacero stavov, ktoré sa vyskytujú, keď niektorá zo štyroch chlopní srdca nefunguje správne. Ak sú srdcové…
Zlyhanie srdca patrí medzi veľmi časté diagnózy u Slovákov, ako aj v celosvetovom meradle. Objavuje sa najmä u starších ľudí…
