Epilepsia je neurologické ochorenie charakterizované opakujúcimi sa nevyprovokovanými záchvatmi spôsobenými abnormálnou elektrickou aktivitou v mozgu. Tieto záchvaty sa môžu značne líšiť v type a závažnosti, od krátkych výpadkov vedomia až po kŕče celého tela.
Epilepsia trápi milióny ľudí na celom svete, či už ide o slabšie príznaky alebo o plnohodnotný epileptický záchvat. Pochopenie varovných príznakov epilepsie a správna liečba môže znamenať zásadný rozdiel, najmä pokiaľ ide o epilepsiu u detí.
Epilepsia sa vo všeobecnosti delí na fokálnu epilepsiu a generalizovanú epilepsiu, na základe toho, kde v mozgu vznikne abnormálna elektrická aktivita. Každý typ sa prejavuje inak a vyžaduje si iný prístup k diagnostike a liečbe.
Fokálny záchvat je taký, ktorý má pôvod v jednej špecifickej časti mozgu, neovplyvňuje celý mozog. Príznaky závisia od toho, ktorá oblasť mozgu je postihnutá.
Pacient ostáva pri vedomí, zažíva nezvyčajný pocit ako napríklad déjà vu, mravčenie, náhly strach alebo skreslené videnie/sluch, avšak nie je schopný hovoriť alebo reagovať. Ide o fokálne záchvaty bez motorických prejavov.
Ak sa objavia svalové zášklby v jednej časti tela (ruka, tvár), automatické pohyby ako napríklad lízanie pier ide o fokálne motorické záchvaty.
Kedysi nazývaný aj parciálny komplexný záchvat, počas ktorého je vedomie na krátky čas zmenené alebo stratené. Tiež môžu mať motorickú a nemotorickú zložku ako napríklad hľadenie do prázdna, nereagovanie alebo vykonávanie opakovaných pohybov. Zmätok alebo strata pamäti je pri fokálnej epilepsii bežná.
Generalizované epileptické záchvaty začínajú v oboch hemisférach mozgu súčasne, čo vedie k závažnejším príznakom. Tieto záchvaty zvyčajne vedú k strate vedomia.
Ide najmä o tzv. absencie alebo zahľadenie sa. U detí sú niekedy mylne považované za snívanie. Kŕče sa nevyskytujú, ale môžete pozorovať žmurkanie očami alebo mľaskanie perami.
Najznámejší typ záchvatu, ktorý trvá zhruba 1 až 3 minúty. Začína fázou stuhnutia (tonická fáza), kde môže pacient spadnúť. Nasleduje fáza trhania (klonická fáza) s nekontrolovanými pohybmi svalov. Môže spôsobiť stratu kontroly močového mechúra, zvieračov rekta, hryzenie jazyka alebo nepravidelnosť dýchania.
Náhle, krátke, opakované svalové zášklby. Zvyčajne sa vyskytujú krátko po prebudení. Často sa spája s juvenilnou myoklonickou epilepsiou (JME).
Náhla strata svalového tonusu, čo vedie k pádu pacienta na zem bez akýchkoľvek zášklbov. Tieto záchvaty zvyčajne trvajú len niekoľko sekúnd, ale môžu byť nebezpečné pre riziko zranenia pri páde.
Hlavným príznakom epilepsie sú opakujúce sa záchvaty. Prejavy ochorenia sa však môžu líšiť v závislosti od typu záchvatu, ktorý máte.
Väčšina ľudí s epilepsiou má tendenciu mať rovnaký typ záchvatu, takže majú podobné príznaky pri každom jednom.
Epilepsia môže mať rôzne príčiny vzniku. V mnohých prípadoch zostáva presná príčina neznáma.
Medzi časté príčiny epilepsie patrí:
Niektoré typy epilepsie sú dedičné, pričom genetická predispozícia spôsobuje, že pacienti sú náchylnejší na vznik epileptických záchvatov. Genetické mutácie môžu ovplyvniť vývoj mozgu alebo reguláciu elektrickej aktivity v mozgu.
Traumatické poranenie mozgu, ako sú úrazy, pády alebo údery do hlavy, môžu spôsobiť poškodenie mozgu a vyvolať záchvaty. Zahŕňa to aj poškodenie mozgu v dôsledku mŕtvice či operácie mozgu.
Infekcie ako meningitída (zápal mozgových blán) alebo encefalitída (zápal mozgu) môžu viesť k poškodeniu a vyústiť do epilepsie.
Prítomnosť nádorov v mozgu, či už malígnych, alebo benígnych, môže narušiť normálnu funkciu mozgu a viesť k záchvatovej aktivite.
Stavy ako autizmus alebo neurovývojové oneskorenie môžu zvýšiť pravdepodobnosť vzniku epilepsie v dôsledku abnormálneho vývoja mozgu.
Nerovnováha v elektrolytoch, ako je sodík alebo vápnik, či nedostatok živín, ako je glukóza, môžu viesť k záchvatom.
Febrilné kŕče, ktoré sú vyvolané vysokými horúčkami, sú bežné u malých detí, a môžu vyústiť v záchvat.
V mnohých prípadoch je diagnostikovaná idiopatická epilepsia, čo znamená, že príčina je neznáma a môže byť výsledkom komplexnej kombinácie genetických a environmentálnych faktorov.
Najbežnejšie spúšťače epilepsie sa môžu líšiť od človeka k človeku. Najbežnejšie faktory, ktoré vyvolávajú epileptický záchvat, zahŕňajú:
Nedostatok spánku je jedným z najčastejších spúšťačov. Nedostatočný odpočinok môže narušiť funkciu mozgu a zvýšiť pravdepodobnosť záchvatov.
Emocionálny alebo fyzický stres, vrátane úzkosti, môže zvýšiť riziko záchvatov u niektorých ľudí s epilepsiou. Stres aktivuje určité hormóny v tele, ktoré môžu vyvolať abnormálnu mozgovú aktivitu.
U niektorých ľudí môže expozícia blikajúcim svetlám alebo určitým vizuálnym vzorom, ako sú stroboskopické svetlá alebo opakované pohyby, vyvolať záchvat. Toto je známe ako fotosenzitívna epilepsia.
Konzumácia alkoholu, najmä vo veľkých množstvách, môže znížiť prah na vznik záchvatov. Záchvaty môžu vyvolať aj drogy (ako kokaín alebo amfetamíny).
Hormonálne výkyvy, najmä počas menštruácie (katameniálna epilepsia), tehotenstva alebo menopauzy, môžu ovplyvniť frekvenciu záchvatov. Niektoré ženy môžu mať okolo menštruačného cyklu viac záchvatov.
Nízka hladina cukru v krvi (hypoglykémia) môže viesť k záchvatom, najmä ak dlhšie hladujete.
Intenzívna fyzická aktivita, extrémna únava alebo nadmerné namáhanie môžu u niektorých ľudí vyvolať záchvaty. To platí najmä v spojení s ďalšími faktormi, ako je dehydratácia alebo nedostatok spánku.
Aj napriek typickým príznakom, diagnostikovať epilepsiu nie je jednoduché. V prípade epileptického záchvatu (najmä prvého v živote), sú potrebné kompletné vyšetrenia – od laboratórneho skríningu až po kompletné odborné neurologické a zobrazovacie vyšetrenie.
1. Otázky ohľadom príznakov
Lekár vám bude klásť podrobné otázky, ako často sa u vás záchvaty vyskytujú, čo zažívate pred, počas a po udalosti a o všetkých možných spúšťačoch. Rodinná anamnéza je dôležitá, pretože niektoré formy epilepsie môžu byť dedičné. Lekár sa vás spýta na akékoľvek predchádzajúce poranenia mozgu, infekcie alebo stavy, ktoré by mohli viesť k záchvatom.
2. Neurologické vyšetrenie
Fyzikálne vyšetrenie a neurologické testy pomáhajú posúdiť vašu mozgovú funkciu, reflexy, koordináciu a kognitívne schopnosti.
3. Elektroencefalogram (EEG)
EEG je primárny diagnostický nástroj pre epilepsiu. Tento test meria elektrickú aktivitu v mozgu. Počas EEG sa na pokožku hlavy umiestnia malé elektródy, ktoré zaznamenávajú mozgové vlny. Vyšetrenie môže pomôcť odhaliť abnormálnu mozgovú aktivitu, ktorá je charakteristickým znakom epilepsie. Môže sa vykonať počas záchvatu alebo po ňom na zistenie charakteristických vzorcov záchvatov.
4. Zobrazovacie vyšetrenia
Magnetická rezonancia alebo CT sa používa na vizualizáciu štruktúr mozgu a detekciu akýchkoľvek abnormalít, ako sú nádory, mŕtvice alebo vývojové problémy, ktoré by mohli spôsobiť záchvaty. MRI je zvyčajne preferovaná, pretože poskytuje podrobnejší obraz mozgu v porovnaní s CT.
5. Krvné testy
Krvné testy môžu pomôcť vylúčiť iné potenciálne príčiny záchvatov, ako je infekcia, nízka hladina cukru v krvi alebo nerovnováha elektrolytov. Môžu sa vykonať aj testy na diagnostiku genetických stavov alebo iných zdravotných problémov, ktoré by mohli prispieť k záchvatom.
6. Genetické vyšetrenie
Ak existuje podozrenie na genetickú príčinu epilepsie, lekár môže odporučiť genetické vyšetrenie na identifikáciu špecifických mutácií spojených s epilepsiou. Toto je obzvlášť bežné v prípadoch, keď epilepsia začína v detstve alebo sa zdá, že sa vyskytuje v rodinách.
Diagnostika epilepsie je založená na kombinácii klinického hodnotenia, výsledkov EEG, zobrazovacích a laboratórnych vyšetrení. Po dôkladnom vyhodnotení môže lekár určiť typ epilepsie a vypracovať plán liečby prispôsobený individuálnym potrebám.
Ako sa zbaviť epilepsie? Liečba epilepsie zvyčajne zahŕňa kombináciu liekov, zmenu životného štýlu a v niektorých prípadoch chirurgický zákrok. Cieľom liečby je kontrolovať a znižovať frekvenciu záchvatov a zároveň minimalizovať vedľajšie účinky a zlepšiť kvalitu života pacienta.
Primárnou liečbou pre väčšinu ľudí s epilepsiou sú lieky. Antiepileptiká pomáhajú kontrolovať záchvaty stabilizáciou elektrickej aktivity v mozgu. Patrí sem napríklad karbamazepín, kyselina valproová, levetiracetam, alebo lamotrigín. Výber správneho lieku je na neurológovi a závisí od typu epilepsie, veku pacienta, anamnézy a od toho, ako liek znáša.
Vedľajšie účinky antiepileptík môžu zahŕňať závraty, únavu, zmeny hmotnosti alebo problémy s koordináciou. Je dôležité pravidelne navštevovať lekára, ktorý má sledovať účinnosť a v prípade potreby upraviť dávkovanie.
Úprava životného štýlu zohráva kľúčovú úlohu pri zvládaní epilepsie. Zabezpečenie dostatočného spánku, zvládanie stresu relaxačnými cvičeniami, jógou alebo meditáciou, môžu pomôcť znížiť pravdepodobnosť záchvatov vyvolaných emočným stresom.
Dôležité je tiež identifikovať a vyhýbať sa špecifickým spúšťačom, ako sú blikajúce svetlá alebo alkohol. Niektorým pacientom môžu pomôcť zmeny v stravovaní, napríklad dodržiavanie ketogénnej diéty, najmä u detí, ktoré nereagujú na lieky. Udržiavanie vyváženého a zdravého životného štýlu je kľúčom k zníženiu frekvencie záchvatov a zlepšeniu celkovej pohody.
V prípade, že farmakologická liečba zlyhá alebo je neúčinná, existujú aj chirurgické postupy na liečbu tohto ochorenia.
Ako sa natrvalo zbaviť epilepsie? Bohužiaľ to nepôjde. Toto ochorenie nie je možné úplne vyliečiť. Niektorí pacienti potrebujú celoživotnú liečbu na kontrolu záchvatov, u iných postupne záchvaty ustúpia až vymiznú. V niektorých prípadoch je možné liečbu pomocou liekov pomaly a postupne (počas niekoľkých mesiacov) ukončiť. Jednou z podmienok je, že musíte byť 2 roky bez záchvatov a výsledky vyšetrení máte v norme.
Keďže epilepsia je nevyliečiteľná, stále u vás môže hroziť hrozí riziko recidívy. Preto o začiatku, ukončení, ale aj o liečbe samotnej choroby vždy rozhoduje ošetrujúci lekár. Liečbu by ste si nikdy nemali ukončiť svojvoľne, inak vám hrozí riziko vzniku závažných záchvatov.
Pacienti s epilepsiou kvôli vlastnej bezpečnosti, ako aj kvôli bezpečnosti okolia, nesmú viesť motorové vozidlo, nesmú pracovať vo výškach, s otvorenými strojmi a takisto pre nich nie sú vhodné zamestnania s prácou na nočné zmeny.
Táto kombinácia je možná a bezpečná, pokiaľ je pacientka pod pravidelným lekárskym dohľadom. Ak sa pacientka s epilepsiou rozhodne otehotnieť, mala by to vopred konzultovať so svojím lekárom a spolu s partnerom prebrať všetky možné hľadiská, vrátane rizík pôrodu aj následnej starostlivosti o dieťatko.
U väčšiny žien však prebieha tehotenstvo bez komplikácií a rovnako tak aj ďalší život po narodení dieťatka.
Ešte pred otehotnením je potrebné upraviť farmakologickú liečbu tak, aby neovplyvnila vývoj dieťatka. Niektoré antiepileptiká totiž predstavujú zvýšené riziko. Tento problém lekár väčšinou vyrieši znížením dávky liekov. Nikdy však nemeňte dávkovanie ani neprestaňte užívať lieky svojvoľne.
