Epilepsia je komplexné ochorenie podmienené veľkou škálou mechanizmov. Medzi základné patria zmeny štruktúr na membránach nervových buniek v mozgu, neurónov. Tieto zmeny vedú k abnormálnej aktivite jednotlivých buniek. Ak sa táto aktivita synchronizuje, dôjde k výboju, ktorý vedie k epileptickému záchvatu.
Epilepsia môže byť podmienená geneticky, ak sa vyskytuje v rodine. Môže sa však tiež prvýkrát vyskytnúť až u dospelého človeka na základe organického poškodenia mozgu, ako je cievna mozgová príhoda alebo prebiehajúci malígny proces v mozgu.
Hlavným príznakom epilepsie je epileptický záchvat, pri ktorom rozlišujeme tri typy.
Prvý typ sú absencie, ktoré sú veľmi časté u detí, ľahko prehliadnuteľné, môžu trvať len niekoľko sekúnd, nesprevádzajú ich tonicko-klonické kŕče (kŕče priečne pruhovanej svaloviny). Prejavujú sa výpadkom vedomia, postihnutý nereaguje na podnety okolia, môže mať otvorené oči, čo okolie vedie k presvedčeniu, že je pri vedomí a zámerne nereaguje. Za pár sekúnd až minút sa vedomie plne obnoví a postihnutý si nič nepamätá.
Druhý typ záchvatu sa taktiež prejavuje stratou vedomia, sprevádzanou už aj kŕčmi. Tie môžu byť len tonické, klonické alebo tonicko-klonické, známe ako „grand mal“. Pri tomto záchvate dochádza k rýchlej strate vedomia a silným generalizovaným kŕčom celého tela. Pri páde sa postihnutý môže poraniť, môže dôjsť k inkontinencii moču a po skončení záchvatu (1-3 minúty) môžu pretrvávať zmeny kožnej citlivosti či hybnosti.
Záchvaty sa tiež môžu prejavovať ako motorické automatizmy, keď postihnutý nereaguje na okolie a vykonáva automatický pohyb, napodobňuje jazdu na bicykli, žuvacie pohyby, vydáva zvuky. Pacient si následne nič nepamätá. Pred samotným epileptickým záchvatom môže začať vnímať nepríjemné pachy, typicky vône spálených pneumatík, alebo môže trpieť aurou (výpadkom zorného poľa).
Pre určenie diagnózy je kľúčovým momentom anamnéza pacienta, teda opis jeho problémov a jeho okolia, ktoré opíše priebeh záchvatu, na ktorý si pacient typicky nespomína. Robí sa i elektroencephalografia (EEG), ktorá vypovedá o funkcii mozgu. Epileptické ložisko vykazuje abnormálnu činnosť, ktorú prístroj zaznamená a lekár rozozná. V niektorých prípadoch je kvôli diagnostike a správnemu nasadeniu liečby nutné vyvolať záchvat v zdravotníckom zariadení.
Okrem medikamentóznej liečby, ktorá je označovaná ako antiepileptická, antikonvulzívna, by mal pacient trpiaci epilepsiou dodržiavať prísny režim. Mal by dbať na životosprávu, vyhýbať sa spánkovej deprivácii, príliš stresujúcim situáciám a návykovým látkam. V extrémnych prípadoch, keď dochádza k záchvatom niekoľkokrát za deň, tieto obmedzujú pacienta a ohrozujú ho na živote. Je možné individuálne zvážiť chirurgický zákrok s cieľom zneškodniť epileptické ložisko.
