Fóbia je chorobný strach v situácii, ktorá bežne strach nevyvoláva. Ľudia trpiaci fóbiou si uvedomujú, že ich strach je iracionálny, ale nie sú schopní s tým nič urobiť. Mnohí definujú fóbiu ako strach pred vlastným strachom a stratou sebakontroly. Vplyv fóbie na život je značný. Strach núti človeka, aby sa vyhýbal miestam, ľuďom, predmetom, situáciám, ktoré by mohli fóbiu vyvolať. Fóbia býva viazaná na niečo špecifické. Medzi najznámejšie fóbie patrí arachnofóbia — strach z pavúkov, hypsofóbia — strach z výšky, klaustrofóbia — strach z uzavretých priestorov.
Dôvodov vzniku fóbie je viacero. Príčinou môžu byť genetické faktory alebo faktory prostredia. Ľudia postihnutí úzkostnou poruchou majú vyšší sklon ku vzniku fóbie. Taktiež stresové životné situácie, napríklad topenie alebo pohryzenie zvieraťom, môžu po čase viesť ku vzniku fóbie. Vo zvýšenej miere sa fóbie vyskytujú u ľudí po poškodení mozgu. Fóbia často býva dôvodom drogovej závislosti a depresie.
Niektoré fóbie bežný život neovplyvňujú takmer vôbec (aulofóbia — strach zo zvuku flauty), iné môžu mať devastujúci dopad (antropofóbia — strach z ľudí). Komplikácie, ktoré fóbia môže vyvolať, dokážu negatívne ovplyvniť celý život.
Niektoré ďalšie fóbie:
agorafóbia — strach z otvoreného priestranstva
akrofóbia — strach z hĺbky
ofidiofóbia — strach z hadov
ochlofóbia — strach z davu a zaľudnených priestorov
zoofóbia — strach zo zvierat
Najčastejším príznakom fóbie je panický strach, ktorý môže byť sprevádzaný zvýšeným srdcovým tepom, nepravidelným dýchaním, problémom s rečou, suchom v ústach, nevoľnosťou, vysokým krvným tlakom, trasením celého tela, nadmerným potením, točením hlavy, plačom.
Diagnostika fóbie je založená na subjektívnych pocitoch pacienta. Dôležitý je preto hĺbkový rozhovor s lekárom a opísanie prejavov a situácií, pri ktorých sa človek cíti nekomfortne. Lekár na základe rozhovoru a po dodržaní najnovších smerníc dokáže určiť, či ide o fóbiu.
Cieľom liečby je zlepšiť kvalitu života, ktorá je fóbiou limitovaná. Liečba by mala pomôcť lepšie znášať rizikové situácie, potlačiť strach a úzkosť a opäť vziať život do vlastných rúk. Fóbie sa dajú liečiť psychoterapiou alebo medikoterapiou.
Nácviková terapia kombinuje postupné vystavenie sa objektu alebo situácii, ktoré spúšťajú špecifickú fóbiu. Kognitívno-behaviorálna terapia vychádza z toho, že pocity sú určené myšlienkami. Rôznymi technikami sa tieto pocity a myšlienky snaží zmeniť. Malo by to viesť k vyliečeniu fóbie.
Fóbia má určitý genetický podklad. Ak fóbiou trpí rodič, pravdepodobne sa vyskytne aj u dieťaťa. Najlepšou prevenciou je predísť vzniku fóbie a ukázať dieťaťu, ako sa dá vyrovnať so strachom a poraziť svoju fóbiu.