Glutárová acidúria I. typu

V tomto článku sa dozviete

• Vznik a príčiny
• Príznaky
• Diagnostika
• Diagnostika a liečba
• Liečba
• Prevencia

Vznik a príčiny

Ochorenie je geneticky podmienené. Ide o autozomálne recesívny typ dedičnosti. Rodičia jedinca s autozomálnym recesívnym stavom nesú jednu kópiu mutovaného génu, ale zvyčajne nevykazujú symptómy tohto ochorenia. Glutárová acidúria I. typu je dôsledkom mutácie v géne GCDH, ktorý kóduje informácie k syntéze enzýmu glutaryl-CoA dehydrogenáza. Tento enzým sa podieľa na spracovaní aminokyselín lyzín, hydroxylyzín a tryptofán. Mutácie v géne GCDH potom zabraňujú tvorbe tohto enzýmu alebo vedú k produkcii jeho chybnej verzie. Dôsledky takejto mutácie spôsobujú zvyšovanie koncentrácie lyzínu, hydroxylyzínu a tryptofánu a ich medziproduktov (metabolitov) v organizme, a to najmä v čase, keď je organizmus vystavený stresu. Práve medziprodukty aminokyselín poškodzujú mozog, najmä bazálne gangliá. Závažnosť glutárovej acidúrie I. typu je variabilná. Kým niektorí jedinci sú postihnutí mierne, iní majú vážne problémy. Vo väčšine prípadov sa príznaky objavia už v detstve, ale u malého počtu postihnutých jedincov sa porucha prejaví až v období dospievania, prípadne v dospelosti. K zvýšeniu koncentrácie toxických metabolitov dochádza pri akomkoľvek zaťažení organizmu aj pri úbytku hmotnosti v novorodeneckom období, pri odbúravaní bielkovín dieťaťa, pri horúčke a hladovaní, pri bežných infekciách, po operáciách a podobne. Ochorenie sa najčastejšie objavuje medzi druhým mesiacom a tretím rokom života.

Príznaky

Pre časť detí s glutárovou acidúriou I. typu je v čase pôrodu charakteristická nezvyčajne veľká hlava (makrocefália), ktorá sa objavuje u 70 percent novorodencov s týmto ochorením. Choroba sa prejavuje ťažkosťami s pohybom, výskytom kŕčov, svalových zášklbov a tikov, stuhnutosťou a znížením svalového napätia. V niektorých prípadoch sa ochorenie prejaví aj krvácaním do mozgu alebo očí. Neskoršie príznaky zahŕňajú metabolickú ketoacidózu, zhoršovanie symptómov, náhlu stratu schopnosti pohybu, výskyt pomalých hadovitých a kruhovitých pohybov prstov (atetóza). U postihnutých sa vyskytujú opakované horúčky nejasného pôvodu.

Diagnostika

Pri podozrení lekár odoberie pacientovi moč na analýzu obsahu organických kyselín – kyseliny 3-hydroxyglutárovej a kyseliny glutárovej. Vyšetrenie je doplnené o analýzu glutarylkarnitínu v moči a kyseliny 3-hydroxyglutárovej v krvi a mozgovomiechovom moku, enzymatické vyšetrenie fibroblastov a molekulárnu analýzu GCDH génu.

Liečba

Vhodná je liečba riboflavínom a dodržiavanie diéty, ktorej cieľom je obmedzenie bielkovín a zníženie množstva lyzínu a tryptofánu. Pri infekciách bakteriálneho a vírusového pôvodu odborníci už v raných štádiách infekcie odporúčajú krátkodobo ešte viac znížiť príjem bielkovín v potrave a energiu organizmu poskytnúť vo forme glukózy s inzulínom pomocou vnútrožilovej infúzie. Vhodné je tiež využívať špeciálne invalidné vozíky, ktoré sú navrhnuté tak, aby obmedzovali abnormálne pohyby tela. Ak sa ochorenie nelieči, väčšina pacientov zomrie počas prvých desiatich rokov života. Aj pri dodržiavaní liečby však trpí až 35 percent pacientov neurologickým postihnutím a oneskorením psychomotorického vývinu.

Prevencia

Užívanie karnitínu a glukózy s inzulínom plní formu prevencie progresu neurologických postihnutí. Prísna diéta pomáha spomaliť progresiu neurologického poškodenia. Molekulárne metódy môžu pomôcť pri pozitívnej rodinnej anamnéze v rámci plánovaného rodičovstva.