Hodgkinova choroba (HCH) alebo Hodgkinov lymfóm je onkologické ochorenie lymfatických uzlín pomenované podľa anglického lekára Thomasa Hodgkina. Považuje sa za jedno z najúspešnejšie liečiteľných rakovinových ochorení. Najčastejšie postihuje mladých ľudí vo veku 15 – 30 rokov. Prvým a najdôležitejším príznakom HCH je nebolestivé zväčšenie lymfatických uzlín.
Rovnako ako v prípade ostatných onkologických ochorení príčina vzniku HCH nie je známa. Existuje predpoklad, že ju zapríčiňujú genetické faktory, ktoré pacient nevie ovplyvniť. Na jej vznik môže vplývať aj prostredie, znečistenie ovzdušia, fajčenie, ale i niektoré vírusy, napríklad Epstein-Barrovej vírus, vyvolávajúci infekčnú mononukleózu. Pri vzniku Hodgkinovho lymfómu zohráva rolu kombinácia niekoľkých rizikových faktorov naraz, ktoré spôsobia mutáciu genetickej informácie v bunkách lymfatických uzlín s následným rozvojom rakovinového procesu.
Typicky sú lymfatické uzliny zväčšené na krku, nad kľúčnymi kosťami, za uchom, pod sánkou. Menej často nájdeme zväčšené lymfatické uzliny na iných miestach tela (v podpazuší, na slabinách). Pacienti často podstúpia niekoľko cyklov liečby antibiotikami bez reakcie lymfatických uzlín. Postihnuté lymfatické uzliny na pohmat nie sú veľmi mäkké, elastické. Zaujímavosťou je, že pacient pociťuje bolestivosť uzlín iba po konzumácii alkoholických nápojov. V neskorších fázach choroby sa k príznakom pridáva zvýšená teplota až horúčky, najmä v podvečerných hodinách, nadmerné potenie počas spánku a svrbenie kože na rôznych miestach (takzvané B príznaky). Ďalšie príznaky sú podobné ako pri ostatných nádorových ochoreniach – únava a znížená schopnosť tolerancie záťaže, chudokrvnosť, bledosť, nadmerné a nevysvetliteľné chudnutie.
Diagnóza
Pri podozrení na HCH je vždy nutné najskôr urobiť histologické vyšetrenie postihnutej lymfatickej uzliny. Naň sa odoberá jedna celá lymfatická uzlina, najčastejšie z ľahko dostupných miest (napríklad lymfatická uzlina krku). Výkon sa realizuje v celkovej alebo čiastočnej anestézii. Ak sa mikroskopicky potvrdí HCH, určuje sa štádium choroby. Na to slúžia rôzne zobrazovacie vyšetrenia. Hlavným je vyšetrenie pomocou Pozitrónovej emisnej tomografie (PET) – pacientovi sa podáva cukor (glukóza) značený tak, aby boli viditeľné miesta, kam tento cukor mieri. Keďže cukor je pre nádorové tkanivo hlavný a základný zdroj energie, je práve nádorové tkanivo na PET najlepšie viditeľné. Podľa toho ochorenie rozdeľuje na 4 štádiá, na základe ktorých sa stanovuje ďalší liečebný postup.
Nesmierne dôležitá je biopsia kostnej drene, ktorá rozdelí HCH na prognosticky lepšiu alebo horšiu formu – pri napadnutí kostnej drene ide o ťažšiu formu ochorenia. Biopsia kostnej drene sa robí v čiastočnej anestézii, z lopaty bedrovej kosti, najčastejšie ambulantne. V diagnostike je samozrejmé základné laboratórne a fyzikálne vyšetrenie pacienta na určenie celkového vplyvu choroby na organizmus.
Keďže Hodgkinov lymfóm patrí medzi nádorové ochorenia krvného systému, pri prvej diagnostike často nejde o jediné ložisko. Preto sa pri tomto rakovinovom ochorení nepoužíva chirurgická liečba. Základom liečby HCH je chemoterapia. Cytostatiká sa podávajú v schémach, ktoré sa vypracujú po stanovení štádia ochorenia. Podávajú sa vnútrožilovo a liečba trvá niekoľko mesiacov.
Po ukončení chemoterapie sa väčšine pacientov indikuje rádioterapia, kde sa využíva vplyv ionizujúceho žiarenia na nádorové bunky. Počas liečby sa u pacientov veľmi často objavujú nežiaduce účinky liečby (vracanie, strata vlasov a ochlpenia, únava, chudnutie, väčšia náchylnosť na infekcie). Preto pacienta počas liečby starostlivo sleduje lekár a pri akýchkoľvek ťažkostiach môže dostať podpornú terapiu – lieky proti vracaniu, lieky proti bolesti, podporné vysokoenergetické nápoje.
Po ukončení všetkých liečebných krokov sa sleduje reakcia ochorenia na podávanú liečbu zobrazovacími, laboratórnymi a klinickými vyšetreniami. Ak je choroba potlačená, hovoríme o remisii a pacient je sledovaný v onkologickej ambulancii. V prvých rokoch každé 3 – 4 mesiace, neskôr každého pol roka a po piatich rokoch iba raz ročne. U 20 – 30 percent pacientov dôjde k relapsu – opätovnému výskytu ochorenia. Úspešnosť liečby je okolo 80 percent a vďaka modernej vede a rozvoju medicíny toto číslo rastie.
Človeka dnes ohrozuje množstvo kancerogénnych vplyvov, vyvolávajúcich rakovinové ochorenia. Základom ich eliminácie je najmä život bez cigariet vrátane pasívneho fajčenia, dostatok fyzickej aktivity, konzumácia ovocia a zeleniny a časté návštevy prírody. V jedálničku človeka by množstvo alkoholu nemalo prekročiť jeden pohár (vína, piva) alebo jeden pohárik tvrdého alkoholu denne. Nesmierne dôležitou zložkou rakovinovej prevencie je poznanie vlastného tela aj rýchle vyhľadanie lekárskej pomoci pri akýchkoľvek spomenutých príznakoch.