Ak vás trápia zväčšené uzliny, zvýšená teplota či strata chuti do jedla, zbystrite pozornosť – môže ísť o lymfóm. Kedy spozornieť a ako sa lymfómy liečia? Dozviete sa v článku.
Lymfóm je nádorové ochorenie, ktoré postihuje lymfatický systém. V súčasnosti ním trpia väčšinou mladí ľudia, pričom až 70 % prípadov je diagnostikovaných vo veku 17 – 35 rokov. Na tento typ rakoviny častejšie ochorejú muži (3 : 2).
Pri ochorení je poškodený jeden typ bielych krviniek – tzv. lymfocyty, ktoré sú súčasťou imunitného systému a pomáhajú v boji proti infekciám.
Lymfómy delíme na dve hlavné skupiny:
Hodgkinov lymfóm patrí medzi jeden z druhov rakoviny lymfatického systému. Dokáže sa rozšíriť hlavne lymfatickými cievami do tela, ale niekedy postihuje aj orgány, ktoré nie sú súčasťou lymfatického systému.
Pri tomto type lymfómu dochádza k mutácii v B-bunkách lymfatického systému – v B-lymfocytoch. Tieto zmutované bunky nekontrolovateľne rastú a množia sa v postihnutej uzline, čo sa prejavuje jej zväčšením – lymfadenopatiou.
Typickým znakom, podľa ktorého lekár patológ odlíši Hodgkinov lymfóm od non-Hodgkinovho, je prítomnosť špecifických Hodgkinových a Reedovej-Sternbergových buniek vo vzorke pod mikroskopom.
Hodgkinov a non-Hodgkinov lymfóm sú rozdielne druhy tumorov líšiace sa v bunkovej podstate. Oba sú nádormi lymfatického tkaniva, avšak non-Hodgkinov lymfóm postihuje ľudí akéhokoľvek veku a chýbajú mu spomínané typické Hodgkinove a Reedovej-Sternbergove bunky.
Prejavy malígnych lymfómov si ľudia často zamieňajú s vírusovou infekciou. Pretrvávajú však dlhšie, ako by ste čakali, a zároveň sa po odznení znova vrátia.
Bolesť však môže vzniknúť, ak uzliny tlačia na orgány alebo ochorenie postihuje priamo samotné orgány (napr. pečeň, slezinu či kosti). Zväčšenie uzlín je častý príznak infekcie, pri ktorej je bolesť obvykle podmienená prítomnou infekciou.
Najčastejšie celkové prejavy, tzv. B-symptómy, sú:
Pokiaľ zväčšené uzliny tlačia na nervy alebo ochorenie prerastá do miechového kanála, môžete pociťovať mravčenie, bolesť alebo paralýzu končatín.
Rizikové faktory doteraz nie sú jednoznačne známe. Prebieha diskusia o mnohých javoch, ktoré môžu predstavovať hrozbu a prispievať k rozvoju lymfómov.
Medzi možné príčiny patria:
Skúmajú sa aj dedičné predispozície, no dedičnosť pri rozvoji Hodgkinovho a non-Hodgkinovho lymfómu zatiaľ nebola potvrdená.
Hoci mnohé typy lymfómov, najmä lymfómy na krku, sa objavia náhle, medzi preventívne opatrenia možno zaradiť:
Prevencia pomáha odhaliť pomaly rastúce druhy, tzv. indolentné lymfómy.
V rámci potvrdenia alebo vyvrátenia diagnózy musíte podstúpiť niekoľko výkonov u špecialistov. Keďže vyšetrením krvi sa nedá stanoviť diagnóza, môžu byť odhalené zmeny ako málokrvnosť či poškodenie pečene a obličiek, ktoré boli zapríčinené nádorovým ochorením.
Pre určenie diagnózy absolvujete chirurgický zákrok, pri ktorom:
Ak sa nádor potvrdí, čakajú vás ďalšie vyšetrenia, ktoré posúdia rozsah nádoru – to, koľko uzlín je postihnutých. Sem patrí:
Pri non-Hodgkinových lymfómoch sa v lokálnej anestézii realizuje vyšetrenie kostnej drene a v niektorých špecifických prípadoch aj punkcia miechového moku.
Mnohé typy lymfómov sú dnes liečiteľné, najmä chemoterapiou. Práve Hodgkinov je vo väčšine prípadov vyliečiteľný a patrí k najlepšie liečiteľným zhubným ochoreniam.
Vyliečiteľnosť závisí od štádia ochorenia, no zvyčajne vyzdravie 85 – 95 % pacientov, pričom prežívanie je viac ako 40 rokov.
Liečba súvisí so stanovenou diagnózou a je pre jednotlivé druhy lymfómov odlišná. Zvyčajne sa aplikuje chemoterapia (CHT) vo forme infúzií alebo tabliet, a to buď ambulantne, alebo počas hospitalizácie. Následne sa cyklicky opakuje, maximálne však do 8 podaní.
Niekedy sa CHT kombinuje s ožiarmi (rádioterapia). V liečbe lymfómov sa používa aj protilátková, tzv. imunoterapia (niekedy sa spomína aj ako cielená liečba), či už samostatne, alebo v kombinácii s CHT.
Niektoré pomaly rastúce lymfómy sa behom liečby stanú chronickým ochorením, ich prítomnosť dokonca nemusí byť okamžitým dôvodom na začatie terapie.
Tá sa pri týchto lymfómoch podáva, až keď ochorenie dospeje do rozsahu, ktoré ohrozuje pacienta. Dovtedy je pravidelne sledovaný v špecializovanej ambulancii.
Počas liečby by ste mali čerpať pracovnú neschopnosť a vyhýbať sa infekčnému prostrediu, predovšetkým miestam, kde sa koncentrujú ľudia (napr. kiná, divadlá).
V prípade, že sa ochorenie vráti (tzv. relaps), sa znova podáva liečba. Pri agresívnych non-Hodgkinových a Hodgkinových lymfómoch býva súčasťou liečby vysokodávkovaná chemoterapia s transplantáciou krvotvorných buniek.
Medzi najčastejšie nežiaduce účinky chemoterapie patria nevoľnosť a vracanie, ktoré sa dajú zmierniť užívaním liekov. Ďalej môže nastať vypadávanie vlasov, ktoré však po ukončení liečby začnú opäť rásť.
Počas celého procesu je prítomné zvýšené riziko poklesu množstva krviniek, hlavne bielych (leukocyty), a tým aj zvýšená náchylnosť na infekcie. Niekedy je potrebné podávať transfúzie červených krviniek alebo doštičiek.
Počas liečby, ako aj po nej, sa odporúča:
Návrat do bežného života zvykne byť výrazne ovplyvnený chronickou únavou či náchylnosťou na infekcie, taktiež brnením v končatinách či dýchavicou po námahe. Závisí od konkrétnej terapie, ktorá vám bola stanovená.
Aktuálne existuje veľa voľnopredajných prípravkov, ktoré podporujú imunitný systém a pomôžu vám zdolať únavu. Spravidla ide o látky, ktoré bežne prijímame v strave, napríklad vysoké dávky vitamínu C. Ich užívanie však skonzultujte s hematoonkológom.
Po úspešnom ukončení liečby máte nárok na kúpeľnú liečbu. Ako onkologický pacient si cestou praktického lekára môžete tiež podať žiadosť o invalidný dôchodok. Jeho výšku hodnotí posudkový lekár podľa rozsahu onkologického ochorenia či prítomnosti iných ochorení.
Obsah na Lekar.sk vychádza z aktuálnych vedeckých poznatkov a konzultácií s odborníkmi. Použili sme nasledovné zdroje