Non-Hodgkinove lymfómy (NHL) sú skupina zhubných nádorových ochorení lymfatickej sústavy. Tá je dôležitou súčasťou imunitnej obrany tela. Pozostáva najmä z lymfatických ciev, uzlín a orgánov. Lymfómy predstavujú rakovinu pochádzajúcu z abnormálnych lymfocytov. Sú to biele krvinky, ktoré sa nachádzajú v častiach lymfatickej sústavy a odlišujú sa od zdravých lymfocytov. Existuje mnoho podtypov non-Hodgkinových lymfómov. Navzájom sa líšia prejavmi aj závažnosťou zdravotného stavu.
Lymfómy sú nádory, ktoré vznikajú nekontrolovaným množením abnormálnych lymfocytov. Ide o biele krvinky, ktoré sa svojou stavbou a funkciou líšia od ich zdravej formy. Osídľujú súčasti lymfatickej sústavy – lymfatické cievy a uzliny, ktoré sú po celom tele. Taktiež sa sem zaraďuje slezina, kostná dreň, mandle, týmus a časť čreva. Vo väčšine prípadov sa lymfómy začínajú v lymfatických uzlinách. Neskôr sa môžu rozširovať aj do ostatných častí.
Poznáme dva hlavné typy lymfómov – Hodgkinov lymfóm a non-Hodgkinove lymfómy. Líšia sa predovšetkým typom buniek, ktoré ich tvoria. Presná príčina vzniku non-Hodgkinových lymfómov nie je známa. Vedci však predpokladajú vplyv oslabenej imunity, infekcie niektorými vírusmi (napríklad EBV) a určitého podielu dedičnosti.
Najbežnejším prejavom NHL je nebolestivé opuchnutie lymfatickej uzliny. Časté býva v oblasti krku, pazúch a triesla. Okrem toho ochorenie môžu sprevádzať menej charakteristické prejavy, ako je nočné potenie, nevysvetliteľný úbytok hmotnosti a zvýšená teplota tela.
Pri niektorých typoch nádoru sa objavuje kašeľ, pocit namáhavého dýchania, bolesť brucha a poruchy trávenia. Presný obraz ochorenia závisí predovšetkým od umiestnenia nádoru. Existujú i vzácnejšie prípady kožných lymfómov. Prejavovať sa môžu napríklad svrbením a začervenaním kože.
Ak sa nádor dostane do kostnej drene, môže narúšať tvorbu ostatných krviniek. To môže mať za následok krvácavé prejavy (krvácanie z nosa, zvýšená tvorba modrín), opakované infekcie a únavu.
Pri prítomnosti uvedených príznakov sa odporúča čo najrýchlejšia návšteva lekára. Ten môže získať podozrenie na základe opísaných príznakov, rodinnej či osobnej histórie ochorenia, základného vyšetrenia a krvných testov.
V ďalšom postupe by mal byť človek zverený do starostlivosti špecialistu – hematológa. Ten dokáže potvrdiť prítomnosť non-Hodkginového lymfómu po odobratí podozrivej uzliny a jej vyšetrení patológom. Súčasťou býva tiež RTG hrudníka, UZ brucha, CT či iné špecializované zobrazovacie vyšetrenie. Niekedy sa môže odobrať vzorka z kostnej drene. Na základe výsledkov z týchto vyšetrení býva lekár schopný odhadnúť rozšírenie a závažnosť ochorenia.
Voľba liečebného postupu závisí od viacerých faktorov (vek a zdravotný stav pacienta, druh nádoru). V niektorých prípadoch môže byť ochorenie len pravidelné sledované a kontrolované lekárom. Iné situácie vyžadujú okamžitú liečbu, najčastejšia je chemoterapia. Pri nej sa pacientovi opakovane podávajú liečivá, ktorých úlohou je ničenie nádorových buniek. Lekár môže zvážiť aj rádioterapiu (ožarovanie) alebo ďalšie postupy.
Pri ochoreniach, ktoré nemajú jednoznačnú príčinu vzniku sa všeobecne odporúča predovšetkým zdravý životný štýl a prevencia stresových situácií. Príčina narastajúceho výskytu tohto ochorenia môže súvisieť s rastúcim priemerným vekom populácie, či čiastočne sa zvyšujúcim výskytom oslabenia imunitného systému. Existujú štúdie, ktoré poukazujú na vplyv niektorých faktorov životného prostredia, akými sú chemické rozpúšťadlá a niektoré ďalšie chemické látky.
Ak vás trápia zväčšené uzliny, zvýšená teplota či strata chuti do jedla, zbystrite pozornosť – môže ísť o lymfóm. Kedy…
Opuchnuté lymfatické uzliny sa zvyčajne vyskytujú v dôsledku bakteriálnej alebo vírusovej infekcie a zriedkavo môžu byť spôsobené rakovinou.
Lymfatické uzliny sú malé žľazy filtrujúce lymfu, číru tekutinu, ktorá cirkuluje cez lymfatický systém. Pri reakcii na infekciu alebo stres…
