Horúčka je síce nepríjemná, ale do určitej miery veľmi prospešná. Pomáha našej imunite zvládnuť boj s rôznymi mikroorganizmami. Viete však, kedy by ste ju mali znižovať?
Za horúčku považujeme zvýšenie telesnej teploty nad 38 °C. Samotná horúčka nie je chorobou. Je príznakom mnohých ochorení.
Horúčka vzniká ako odpoveď tela na nejaký chorobný stav (napr. poranenie, imunitné ochorenie) alebo častokrát na infekciu rôzneho pôvodu (napr. bakteriálna, vírusová, plesňová či parazitárna).
Organizmus sa zvýšením teploty snaží pomôcť vlastnému imunitnému systému. Horúčka pomáha vytvoriť nepriaznivé prostredie pre baktérie a vírusy, čím ich oslabuje. Zároveň vďaka nej imunitné bunky dokážu zvýšiť svoju účinnosť.
V mozgu, konkrétne v hypotalame, existuje oblasť, ktorá sa nazýva centrálny termostat. Ten je zodpovedný za regulovanie telesnej teploty – prichádzajú sem signály z celého tela v podobe molekúl s názvom pyrogény.
Ak centrálny termostat dostane informáciu, že telo potrebuje zvýšiť svoju teplotu, hypotalamus aktivuje mechanizmy na jej úpravu.
Telesná teplota je rovnováha medzi teplom, ktoré telo vytvorí, a jeho stratou do okolia. Za normálne sa považujú hodnoty do 37 °C. Počas dňa bežne kolíšu v rozmedzí cca 0,5 °C, pričom najnižšia je ráno a najvyššia medzi 16. a 18. hodinou.
Samotná horúčka nie je nebezpečná. Mali by ste ju však ustriehnuť v prípade, že stúpa veľmi vysoko.
Ako už bolo spomenuté vyššie, pre telo je potrebná a prospešná – kým teda neprekročí 38,5 °C, nemali by ste ju znižovať. Umožníte tak organizmu, aby s ochorením bojoval vlastnými prostriedkami.
K znižovaniu pristúpte až pri zvýšení teploty nad 38,5 °C, u osôb vyššieho veku či s chronickými ochoreniami srdca, u detí a tehotných žien aj skôr (38 °C).
V liečbe horúčky existujú dva postupy:
V tomto článku sa venujeme zníženiu horúčky u dospelých. U detí je postup mierne odlišný, najmä čo sa týka dávkovania liekov. Viac o horúčke u detí alebo častej komplikácii u detí do 6 rokov – febrilných kŕčoch si môžete prečítať v našom článku.
Ak vaša telesná teplota stúpne nad 38,5 °C, na začiatok je vhodné užiť lieky na tlmenie horúčky, tzv. antipyretiká. Do tejto skupiny patria lieky s obsahom paracetamolu, kyseliny acetylsalicylovej alebo ibuprofénu.
Pôsobí proti bolesti bez toho, aby negatívne vplýval na žalúdočno-črevný trakt. Je vhodný aj pre ľudí berúcich lieky proti zrážaniu krvi (warfarín). Nesmú ho však užívať pacienti s ťažkou poruchou funkcie pečene.
Odporúčaná dávka je 10 až 15 mg/kg. U dospelých s hmotnosťou nad 50 kg dochádza pri podaní 500 mg k poddávkovaniu, čo býva príčinou nedostatočnej účinnosti.
U dospelého vážiaceho 51 až 70 kg je preto optimálne užiť 1,5 tablety 500 mg paracetamolu, pričom v prípade dospelého s hmotnosťou 71 až 100 kg sú to až 2 tablety. Maximálna denná dávka je 4 g/deň. S určením tej správnej pre vás vám poradí váš lekárnik.
Okrem znižovania teploty účinkuje aj protizápalovo, proti bolesti a znižuje zrážanlivosť krvi. Jeho nevýhodou je riziko negatívneho vplyvu na žalúdočnú sliznicu, keďže pri dlhodobom používaní hrozí riziko tvorby vredov či erózií na sliznici žalúdka a čreva. Maximálna denná dávka ibuprofénu je 2,4 g (6 tabliet po 400 mg).
Tak ako ibuprofén, aj kyselina acetylsalicylová pôsobí protizápalovo i proti bolesti a znižuje zrážanlivosť krvi. Jednorazová dávka kyseliny acetylsalicylovej je 1 až 2 tablety (500 až 1 000 mg liečiva).
Maximálna denná dávka 8 tabliet (4 g liečiva) sa nesmie prekročiť. V prípade potreby sa môže jednotlivá dávka opakovať 3 až 4-krát denne v odstupe 4 až 8 hodín. Liek nie je vhodný pre deti do 12 rokov!
K zníženiu horúčky bez pomoci liekov pomáha aj prostredie, v ktorom sa človek s horúčkou nachádza. Miestnosť, v ktorej leží, poriadne a pravidelne vetrajte. Chorý by mal mať na sebe ľahké priedušné oblečenie a pokiaľ nemá triašku, stačí mu tenká prikrývka.
Je potrebné, aby dodržiaval oddych na lôžku a prijímal zvýšené množstvo tekutín. Potením, ktoré ochladzuje, sa totiž stráca veľa vody. Vhodné je pitie čistej vody, minerálnych vôd či bylinných čajov.
Ak práve nemáte k dispozícii lieky alebo dostatočne nezaberajú, skúste fyzikálne chladenie, ktoré horúčku znižuje aj bez nich. Začnite s ochladzovaním vlažnou sprchou, respektíve omývaním špongiou. Odparovanie vody z pokožky tela spôsobí jeho prirodzené ochladzovanie.
Dajte si však pozor! Použitie ľadovej alebo veľmi studenej vody nie je vhodné, pretože zapríčiňuje zúženie ciev a triašku a môže viesť k šoku. Podstatne príjemnejšia a najmä účinnejšia je pri znižovaní horúčky vlažná voda. Nasmerujte ju na trup a vyhnite sa končatinám.
Studené obklady by ste mali prikladať, len ak teplota stále neklesá, a to na tie časti tela, kde sa pod povrchom nachádzajú veľké cievy, teda na čelo, spánky, krk a slabiny. Obklady treba vymeniť zakaždým, keď sa zohrejú na telesnú teplotu.
Kedy by ste mali vyhľadať lekára:
Pri písaní článku boli použité tieto zdroje:
Telesnú teplotu ľudského tela ovplyvňujú viaceré faktory. Prirodzene sa mení v rámci dňa, po jedle či po fyzickej aktivite. U…
Horúčka nie je choroba, ale nešpecifický príznak možného ochorenia. Podľa odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie sa medikamentózna liečba horúčky u detí…
Sú nevyhnutné pre fungovanie ľudského organizmu. Väčšinu si nevieme vyrobiť sami, preto je nesmierne dôležité prijímať ich v strave. Vitamíny,…
