To, či sme šťastní, ovplyvňuje aj naše fyzické zdravie a zasa opačne. Šťastie ako emócia sa nemusí podieľať iba na našom lepšom duševnom zdraví, ale aj na tom fyzickom a dokonca aj na našej príťažlivosti. Môžeme hovoriť o štyroch kľúčových hormónoch – o kvartete šťastia, ktorých vyvážená produkcia zodpovedá za naše šťastie. Serotonín, oxytocín, dopamín a endorfín. Každý z hormónov kvarteta sa vyplavuje pri rôznych činnostiach a zážitkoch, dokonca sa nájdu aj potraviny, ktoré sú spojené s ich uvoľňovaním. Navyše dokážeme na nimi svojim spôsobom vládnuť a vieme teda dávky týchto hormónov v sebe sami spúšťať.
Kde sa tvoria hormóny šťastia? Za čo všetko sú zodpovedné? Ako v sebe dávkovať vyplavovanie hormónov šťastia?
Pozitívna nálada a šťastie korelujú s poklesom rôznych chorôb, ako napríklad hypertenzia, kardiovaskulárne choroby či obezita. Dobrá nálada a radosť sa dá spôsobiť mnohými aj veľmi jednoduchými spôsobmi. V našom mozgu sa nachádzajú rôzne centrá, ktoré sú zodpovedné za reakcie na vonkajšie okolnosti. Keď mozog na základe zmyslových receptorov a vlastnej skúsenosti vyhodnotí, že ide o podnety asociované s pozitívnymi valenciami, aktivuje tie časti mozgu, ktoré regulujú napr. pocit istoty a bezpečia, a v tom danom momente sa aj do nášho organizmu vylúčia tie chemické látky, vďaka ktorým to dokážeme rozoznať aj v rovine emočného prežívania. Pozrime sa na dva z hormónov kvarteta šťastia, serotonín a oxytocín.
Serotonín sa nachádza v tráviacej sústave, krvných doštičkách a centrálnej nervovej sústave. Vzniká z aminokyseliny tryptofán, ktorú si telo nevie samo vyrobiť a musí ju prijímať v strave. Až 95 % serotonínu tvorí naše telo v črevných bunkách. Zároveň serotonín pomáha nervom v črevách, aby črevné svaly dali črevo do pohybu. Črevo má na serotonín rovnaké receptory ako mozog! Je zodpovedný za pocit sýtosti. Tak isto pôsobí pozitívne v boji so stresom. Zohráva úlohu nielen pri zlepšovaní našej nálady, ale pomáha regulovať aj ďalšie funkcie, ako napríklad trávenie, spánok či zdravie našich kostí.
Tento hormón podporuje túžbu po obdive a uznaní, vďaka nemu sa cítime v pohode. Jeho vyplavenie nám spôsobuje dobrú náladu a jeho nedostatok môže viesť k depresii. Hrdosť, pýcha, sebavedomie, výhra, nadradenosť – sú stavy a emócie, ktoré spúšťa práve serotonín. Spúšťačom serotonínu sú aj situácie, v ktorých sa cítime bezpečne, a zároveň silnejší, lepší, šikovnejší, múdrejší, skrátka zdatnejší ako ostatní. Na hladinu serotonínu v tele má vplyv aj stravovanie. Uvoľnuje sa aj po športovej aktivite (beh, plávanie, posilňovanie). Ovplyvňuje proces spánku a termoregulácie. Prispieva k pocitu pohody a šťastia. Tento hormón dokáže navodiť euforickú, pozitívnu náladu.
Nedostatok serotonínu spôsobuje zhoršenie nálady, agresivitu, stavy smútku, nechuti a poruchy spánku. Často sa skloňuje s depresiou. V oblasti depresií ide o jednu z najuznávanejších a najpoužívanejších medicínskych teórií, keď sa predpokladá, že keď má pacient depresívne ochorenie a depresívne príznaky ako smútok, je málo aktívny, nič ho nebaví, tak má pravdepodobne málo serotonínu. Ľudia, ktorí majú nevyrovnanú hladinu serotonínu, môžu trpieť nielen depresiou, ale aj chorobnou úzkosťou, ba dokonca bipolárnou poruchou, s ktorými sú často spojené práve aj spomínané fyzické prejavy. Pri nedostatku serotonínu sa zvyšuje tiež sklon k starostiam, strachu z budúcnosti, úplne vymiznú pocity šťastia a dobrej nálady (v prípade manických fáz u bipolárnych ľudí je to zase naopak). Naviac má súvislosť so svalovým napätím, hojením krvácavých poranení, migrénami a tiež s prijímaním a trávením potravy.
Pobyt na sociálnych sieťach a prezeranie príspevkov ostatných ľudí môže spôsobovať sklon k depresii. Sociálne siete nás totiž vystavujú neustálemu sociálnemu porovnávaniu. Náš mozog to robí automaticky. A práve toto porovnávanie statusu je spojené so serotonínom. Ak je výsledkom nášho porovnávania to, že sme menej atraktívni, chudobnejší, škaredší, menej sledovaní, neúspešnejší a menej šťastní ako ostatní, tak sa v nás žiaden serotonín nespustí, a výsledkom je nespokojnosť až depresia.
Serotonín je jeden z hormómov, nad ktorým máme moc. Vieme ho doplniť a spúšťať jeho dávky.
Je preukázané, že jeho tvorbu podporuje aeróbne cvičenie, ako je beh, plávanie alebo bicyklovanie i čas strávený na slnku. Aj samotný pobyt na dennom svetle dokáže pomôcť so zvyšovaním tohto hormónu. Koža absorbuje ultrafialové žiarenie, ktoré spúšťa okrem tvorby D vitamínu aj tvorbu serotonínu. Vylučuje sa pri fyzickej aktivite, takže pri skleslej nálade:
Serotonín nám pomáha mať pozitívny náhľad na život. Dennodenne ovplyvňuje nielen našu náladu, ale doslova každú jednu časť nášho tela, vrátane motoriky. Serotonín je náš hormón asertivity, dodáva nám sebavedomia a chuť do života.
Človek je tvor spoločenský. Jeho spokojnosť či náladu teda do veľkej miery poznačuje postavenie jednotlivca v spoločenstve, v ktorom žije. Nálady a to, ako sa cíti, podmieňuje hormonálny systém. Ten spája náš mozog s celým telom. Má viacero centier aktívne naladených na sociálny život. Do kvarteta hormónov šťastia patrí aj oxytocín, ktorý posilňuje alchýmiu šťastia vo vzťahoch. Je zaujímavý tým, že kontroluje produkciu serotonínu. Pod jeho vplyvom máme chuť dominovať a cítime sa úžasne. Pri zaplavení oxytocínom máme väčšiu tendenciu byť starostliví voči druhým, byť veľkorysí a altruistickí. Spúšťame tak ďalšie dávky oxytocínu a cítime sa o to šťastnejší.
Oxytocín sa tvorí v mozgu aj v krvi a potrebuje stimul, aby sa začal produkovať. Jeho normálna hladina je obvykle blízka nule. Takže keby sme boli bez tohto hormónu, boli by sme ako jaštery – spoločnosť druhých by nám bola ukradnutá. V spoločnosti sa nám však tento socializáciu podporujúci hormón sám spúšťa. Je to sociálny, teda vzťahový hormón. Spôsobuje, že prežívame dôveru, súdržnosť, bezpečie a náklonnosť v spoločnosti druhých ľudí (aj zvierat).
Dobré vzťahy sú naším najlepším zdrojom šťastia a ak ich máme nedostatok, trpíme. Osamelosť, teda nedobrovoľná samota, je preukázateľný zdravotný problém – zvyšuje chorobnosť, robí nás skleslými, nenaplnenými a skracuje dobu dožitia.
Pri pôrode sa oxytocínom zaplaví nielen matka, ale aj novorodenec. Pri hladkaní, ovoniavaní, prebaľovaní, kojení či umývaní, opakované dávky oxytocínu budujú pevné puto. Ak je dieťa opakovane zaplavované týmto hormónom, tak tento proces vytvára v mozgu dieťaťa oxytocínové dráhy a prudkou rýchlosťou rozširuje neurotransmitery. Keď sa matke narodí dieťa, odporúča sa, aby jej bolo hneď dané na hruď k prsníku. Vtedy sa masívne vylučuje oxytocín nielen v mozgu matky, ale aj v mozgu dieťaťa. Má to veľký dopad na dieťa i v budúcnosti. Keď obdobie po pôrode prebehne bez problémov, oxytocín spôsobuje, že dieťa bude ľahko nadväzovať kontakty, bude dôverovať ľuďom a bude spoločenským človekom.
Jedným z určujúcich spôsobov ako zvládať náročné chvíle a ťažké životné udalosti, je byť v spoločenstve ľudí, ktorí nás majú radi a sú voči nám starostliví a srdeční. Platí to však aj naopak. Veľa stresu neumožňuje spustenie oxytocínu a preto sa v strese správame k druhým sebecky a bezcitne. A keďže oxytocín odbúrava stresové hormóny, podporuje aj dobrý spánok.
Oxytocín sa spúšťa, keď prežívame lásku – romantickú, materskú, bratskú, priateľskú, akúkoľvek. Dostáva sa do tela aj pri obyčajnej sympatii, náklonnosti, dôvere. Spúšťa sa aj pri pochvale, pri všetkých prejavoch prijímania a lásky, pri pohľadoch do očí, držaní sa za ruky či pri pohladení.
Nič iné, než práve fyzický kontakt, nám oxytocín viac neuvoľní. Preto aj mnoho odborníkov pripisuje veľký význam objatiu – s partnerom alebo partnerkou, s rodinou, pokojne aj s priateľmi. Podobne ako pri objímaní, maznaní a sexe, sa oxytocín vylučuje aj pri masáži, aj preto je pre väčšinu ľudí tak príjemná.
Do kvarteta hormónov šťastia patria aj dopamín a endorfín, o ktorých je druhá časť tohto článku.
Pri písaní tohto článku boli použité tieto zdroje:
How to Hack Your Hormones for a Better Mood