Horúčka nie je choroba, ale stav, keď telesná teplota človeka presahuje normálne rozpätie 36 – 37°C. Za horúčku je považovaný stav, keď teplota presiahne 38 °C (pri viac než 37 °C ide o zvýšenú teplotu). Teplota tela je ovplyvnená tým, aká je časť dňa, spánkom, cvičením, jedlom. Najvyššia je zvyčajne okolo 18. hodiny a najnižšia okolo 3. hodiny v noci. Horúčka sa označuje termínom pyrexia a riadená hypertermia. Lieky na potlačenie horúčky sa nazývajú antipyretiká (analgetiká, nesteroidné antiflogistiká – paracetamol, ibuprofen). Teplota sa meria v ústach, konečníku, podpazuší alebo v uchu.
Horúčku môže vyvolať množstvo faktorov. Medzi najčastejšie patria infekcie, ako sú napríklad bolesť v krku, chrípka, kiahne alebo pneumónia. Okrem infekcií môžu horúčku spôsobiť aj niektoré lieky, reumatoidná artritída, nadmerné vystavenie slnečnému žiareniu alebo spálenie pokožky, ďalej silikóza – pľúcne ochorenie spôsobené dlhodobým ukladaním oxidu kremičitého do pľúc, a zneužívanie amfetamínov.
Horúčka môže sprevádzať rôzne fyzické a psychické príznaky, medzi ktoré patrí:
Pri vysokej horúčke sa môžu objaviť extrémna podráždenosť, zmätenosť, delírium alebo záchvaty.
Horúčku možno rozdeliť podľa výšky a trvania:
Podľa trvania:
Horúčka, ktorá pretrváva celé dni alebo týždne bez jasnej príčiny, sa nazýva horúčka neurčitého pôvodu (FUO).
U detí môže vysoká teplota spôsobiť febrilný záchvat (febrilný kŕč), ktorý trvá niekoľko sekúnd až 10 minút a zvyčajne sa objavuje pri teplote nad 39 °C. Najčastejšie sa vyskytuje u detí vo veku 9 mesiacov až 5 rokov. Bežnými príčinami sú infekcia ucha, gastroenteritída, respiračný vírus alebo prechladnutie, zatiaľ čo menej časté, ale vážne príčiny môžu zahŕňať meningitídu, infekciu obličiek alebo pneumóniu.
Znižovanie horúčky sa odporúča, keď jej hodnota presahuje hranicu, pri ktorej prestáva plniť ochrannú funkciu organizmu. Existujú dva hlavné spôsoby, ako ju kontrolovať.
Farmakologický prístup zahŕňa podávanie liekov, ktoré pôsobia buď priamo v mieste zápalu, alebo v termoregulačnom centre mozgu. Mechanizmus účinku spočíva v inhibícii enzýmu cyklooxygenázy. Niektoré lieky, napríklad kyselina acetylsalicylová, tlmia zároveň aj zápal, zatiaľ čo paracetamol pôsobí prevažne centrálne a jeho protizápalový účinok je minimálny.
Fyzikálny prístup spočíva v ochladzovaní tela pomocou vlažného kúpeľa, studených obkladov či zábalov. Ak je horúčka spôsobená bakteriálnou infekciou, lekár môže predpísať antibiotiká, zatiaľ čo pri vírusových ochoreniach (napr. chrípka) antibiotiká nemajú účinok.
Pri horúčke je veľmi dôležitý aj dostatočný príjem tekutín, aby sa predišlo dehydratácii, ktorá môže zhoršiť priebeh ochorenia a sťažiť zníženie horúčky.
Telesnú teplotu ľudského tela ovplyvňujú viaceré faktory. Prirodzene sa mení v rámci dňa, po jedle či po fyzickej aktivite. U…
Horúčka nie je choroba, ale nešpecifický príznak možného ochorenia. Podľa odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie sa medikamentózna liečba horúčky u detí…
Reumatická horúčka je veľmi zriedkavá komplikácia zdravotného stavu, ktorá sa môže vyvinúť po bakteriálnej infekcii v krku. Môže zapríčiniť bolesti…
