Horúčka nie je choroba, ale stav, keď telesná teplota človeka presahuje normálne rozpätie 36 – 37°C. Za horúčku je považovaný stav, keď teplota presiahne 38 °C (pri viac než 37 °C ide o zvýšenú teplotu). Teplota tela je ovplyvnená tým, aká je časť dňa, spánkom, cvičením, jedlom. Najvyššia je zvyčajne okolo 18. hodiny a najnižšia okolo 3. hodiny v noci. Horúčka sa označuje termínom pyrexia a riadená hypertermia. Lieky na potlačenie horúčky sa nazývajú antipyretiká (analgetiká, nesteroidné antiflogistiká – paracetamol, ibuprofen). Teplota sa meria v ústach, konečníku, podpazuší alebo v uchu.
Horúčku spôsobuje celý rad faktorov: infekcie (napríklad bolesť v krku), chrípka, kiahne alebo pneumónia, niektoré lieky, reumatoidná artritída, nadmerné vystavenie pokožky slnečnému žiareniu alebo jej spálenie od slnka, silikóza (pľúcne ochorenie spôsobené dlhodobým ukladaním oxidu kremičitého do pľúc), zneužívanie amfetamínov.
Medzi príznaky patrí pocit chladu, trasenie, nechutenstvo, dehydratácia, depresia, hyperalgézia (zvýšená citlivosť na bolesť), letargia, problém so sústredením, ospalosť a potenie. Pri vysokej horúčke môže dôjsť k extrémnej podráždenosti, zmätenosti, delíriu a záchvatom.
Horúčku môžeme rozdeliť podľa toho, aká je vysoká a ako dlho trvá:
nízka: 38,1 až 39 °C,
mierna: 39,1 až 40 °C,
vysoká: 40,1 až 41,1 °C,
hyperpyrexia: nad 41,1 °C,
akútna: trvá menej než 7 dní,
subakútna: ak trvá až 14 dní,
chronická alebo perzistentná: ak trvá dlhšie než 14 dní.
Horúčka, ktorá pretrváva celé dni alebo týždne, sa nazýva horúčka neurčitého pôvodu (FUO).
U detí môže vysoká teplota spôsobiť febrilný záchvat (febrilný kŕč). Trvá niekoľko sekúnd až 10 minút pri prudko stúpajúcej telesnej teplote, ktorá väčšinou presahuje 39 °C. Vyskytuje sa u detí vo veku zhruba od 9 mesiacov do 5 rokov. Zvyčajne to nie je nič závažné, môže nastať v dôsledku infekcie ucha, gastroenteritídy, respiračného vírusu alebo prechladnutia. Občas môžu byť febrilné záchvaty spôsobené niečím závažnejším, napríklad meningitídou, infekciou ľadvín alebo pneumóniou.
Horúčka sa znižuje, ak je príliš vysoká a prestáva plniť svoju fyziologickú funkciu. Na jej znižovanie sa používajú dva spôsoby.
Farmakologický prístup:podávanie lieku, ktorý pôsobí priamo v mieste zápalu alebo v termoregulačnom centre. Je zaujímavé, že na oboch mechanizmoch sa podieľa inhibícia enzýmu cyklooxygenáza, ďalšie vlastnosti liekov však spôsobujú, že zatiaľ čo napríklad kyselina acetylsalicylová tlmí aj prebiehajúci zápal, paracetamol pôsobí prakticky iba centrálne.
Fyzikálny prístup:ochladzovanie (umývanie vlažnou vodou či studený zábal). Ak je horúčka zapríčinená bakteriálnou infekciou, lekár môže pacientovi predpísať antibiotikum. Pokiaľ bola vyvolaná chrípkou, antibiotiká nemajú žiadny účinok.
Každý, kto trpí horúčkou, by mal prijímať veľa tekutín, aby sa zabránilo dehydratácii. Dehydratácia komplikuje akékoľvek ochorenie, pri horúčke je však príjem tekutín základom pre jej potlačenie.
Telesnú teplotu ľudského tela ovplyvňujú viaceré faktory. Prirodzene sa mení v rámci dňa, po jedle či po fyzickej aktivite. U…
Horúčka nie je choroba, ale nešpecifický príznak možného ochorenia. Podľa odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie sa medikamentózna liečba horúčky u detí…
Familiárna stredomorská horúčka je klasifikovaná ako, zriedkavo sa vyskytujúci, autozápalový syndróm. Autozápalové syndrómy sú charakterizované opakujúcimi sa epizódami zápalu, ktoré…
