Hypotónia je zdravotný stav charakterizovaný nízkym svalovým napätím. Typicky sa prejavuje zníženou hybnosťou svalov, ktoré sú ochabnuté. Pri ťažkých stavoch sa môžu vyskytnúť problémy s príjmom potravy alebo s dýchaním i kostné deformity. Hypotóniu zapríčiňujú poruchy nervov, miechy či mozgu, ale môžu k nej viesť aj ochorenia iných orgánov. Znížené svalové napätie býva časté u detí. Jedným zo syndrómov je Floppy baby syndróm, pri ktorom dieťa na podložke je aktívne, ale pri zdvihnutí mu padá hlava a ochabujú ruky. Môže ísť o benígny syndróm, ktorý často zmizne, avšak môže ísť aj o vážnejšie ochorenie.
Pohyb a svalové napätie sú ovládané mozgom, miechou a nervami, ktoré zásobujú jednotlivé svaly. Pôvod hypotónie môže byť na každej úrovni, ktorá sa podieľa na ovládaní svalov, od mozgu až po nervy. U novorodencov je nízke svalové napätie zapríčinené nedostatkom kyslíka pred pôrodom alebo po ňom, môže však ísť aj o dôsledok nedokonalého vývoja mozgu a celej nervovej sústavy. Príčinou môže byť tiež svalová dystrofia, pri ktorej dochádza k štrukturálnemu nahradeniu svalov väzivovým tkanivom alebo tukom.
Poškodenie nervov a nervových pletencov býva častejšie u dospelých, napríklad po úrazoch, po útlaku nervov okolitými tkanivami alebo pri nedostatku vitamínov skupiny B. Hypotónia môže byť súčasťou geneticky podmienených ochorení, ako je Downov syndróm alebo spinálna svalová atrofia. Nízke svalové napätie býva súčasťou viacerých chorôb (infekcie, mentálna retardácia, intoxikácia, hypoglykémia, celiakia).
Deti s hypotóniou vyzerajú ako handrová bábika, keď ich dospelí držia v náručí. Obmedzené je i dvíhanie hlavičky, ktorá môže spadnúť dopredu alebo dozadu. Znížený svalový tonus dieťaťa vedie k oneskorenému motorickému vývoju. Dieťa je menej obratné, neskôr začína loziť, sadať si a chodiť. Medzi ďalšie príznaky patrí porucha najmä jemnej motoriky. Pacient má problém sledovať predmet očami, prekladať veci z ruky do ruky alebo písať. Môže sa vyskytovať obmedzená komunikácia a porucha vývoja reči. Hypotónia môže postihnúť ktorúkoľvek svalovú skupinu a vedie k širokej škále klinických príznakov.
Dôležitú súčasť diagnostiky tvorí anamnéza, v ktorej sa pátra po období a príčine vzniku, prípadne po rodinnom výskyte. Súčasťou vyšetrenia sú fyzické testy a neurologické vyšetrenie pacienta. Medzi zobrazovacie metódy, ktoré sa využívajú, patrí CT, magnetická rezonancia a EMG, ktoré hodnotí reakciu svalov na podráždenie. V prípade pozitívnej rodinnej anamnézy sú sledovaní všetci pokrvní členovia rodiny, ktorí podstupujú genetické vyšetrenie. V niektorých prípadoch je súčasťou diagnostiky svalová biopsia, pri ktorej sa punkčnou ihlou odoberie časť svalu.
Základom terapie sú rehabilitácie a liečenie vyvolávajúcej príčiny, ktorá viedla k zníženiu svalového napätia. Pravidelné cvičenie pod kontrolou fyzioterapeutov pomáha zmierniť príznaky hypotónie.
O dedičnosti alebo možnosti prevencie sa dá hovoriť iba v prípade, ak je známa choroba, ktorá hypotóniu vyvoláva. Dieťa s hypotonickým syndrómom by preto malo byť podrobne vyšetrené, aby sa objasnila príčina problémov.