Vedeli ste, že existuje aj „sezónna“ depresia? A hoci býva častejšie diagnostikovaná u žien, práve muži mávajú závažnejšie prejavy choroby. Vo väčšine prípadov sa príznaky upravia až s nástupom jari.
Sezónna afektívna porucha (SAP) je špecifický typ depresívnej poruchy, ktorý má sezónny výskyt. Epizódy depresie sa pri tejto poruche objavujú v priebehu roka približne v rovnakom období, najčastejšie neskoro na jeseň alebo v zime, odtiaľ pochádza aj názov „zimná depresia“.
Príznaky sa začínajú objavovať so skracovaním sa jesenných dní a najvýraznejšie sú v priebehu decembra, januára a februára. Vo väčšine prípadov sa príznaky sezónnej afektívnej poruchy upravia s nástupom jari, v ojedinelých prípadoch aj s krátkym obdobím nadmernej aktivity. Spravidla sa však príznaky stratia postupne, s pribúdajúcim denným svetlom.
Všeobecne platí, že zmeny v nálade sú pri zimnej depresii výraznejšie, než len bežné a očakávané zmeny celkového vyladenia v zimných mesiacoch v porovnaní s letným obdobím. Je prirodzené, že človek sa v lete, keď je viac slnka a dni sú dlhšie, cíti príjemnejšie a má viac energie. A naopak v zime dlhšie pospáva a konzumuje viac potravy. V prípade sezónnej afektívnej poruchy majú zmeny v nálade a v ostatných psychických funkciách omnoho väčší rozsah, vedú k rozvinutiu jasne vyjadrených depresívnych symptómov s badateľným dosahom na každodenné fungovanie.
V minulosti sa miernejšie prejavy poruchy zvykli označovať ako „zimné blues“, dnes ich označujeme ako podprahovo vyjadrené formy sezónnej afektívnej poruchy. SAP sa častejšie vyskytuje v krajinách, kde je možné sledovať význačnejšie zmeny v množstve denného svetla, teplôt a charakteru počasia. Týka sa to krajín Škandinávie, strednej a severnej Európy, Severnej Ameriky, severnej Ázie, ale aj južnej časti Austrálie a Južnej Ameriky. Naopak, je len malá šanca diagnostikovať sezónnu afektívnu poruchu v krajinách ležiacich v blízkosti rovníka.
K prejavom SAP patria symptómy klasickej depresie ako depresívna nálada prítomná po väčšinu dní, pocity menejcennosti a bezmocnosti, strata energie, úbytok záujmov a potešenia z bežných aktivít, narušenie spánku, zmena chuti do jedla, zmena hmotnosti, poruchy koncentrácie a eventuálne aj myšlienky na smrť alebo samovraždu.
Okrem uvedených príznakov sa v rámci zimnej depresie objavujú aj podráždenosť, zvýšená unaviteľnosť, úbytok sociálnych kontaktov, strata záujmu o sex, nadmerná citlivosť voči odmietnutiu, pocit ťažkých „olovených“ končatín, nadmerná spavosť, nárast hmotnosti pri zvýšenom konzume jedla, predovšetkým sacharidov. V istej skupine pacientov sa môže objaviť aj zvýšený konzum alkoholu prípadne iných drog v snahe uľaviť si od vyššie uvedených ťažkostí.
Špecifické príčiny zimnej depresie nepoznáme. Niektoré faktory v jej rozvoji hrajú významnú úlohu, predovšetkým redukcia množstva denného svetla počas jesene, zimy a skorej jari. Napríklad poruchy striedania denných rytmov spôsobené zníženým množstvom denného svetla vedú k narušeniu fungovania „vnútorných hodín“.
Nedostatok slnečného svetla má vplyv aj na hladinu sérotonínu, ktorý úzko súvisí s rozvojom depresívnej symptomatiky. Ďalším zo systémov s priamym dosahom na rozvoj sezónnych ťažkostí je melatonínový systém podieľajúci sa na regulácii spánkových návykov, ale aj nálady. Všetky opisované zmeny sa týkajú aj činnosti časti mozgu označovaného ako podlôžko, hypotalamu, ktoré zabezpečuje úpravu nálady, spánku a apetítu.
Melatonín sa tvorí v malom šuškovitom teliesku. Jeho produkcia sa zvyšuje práve s nedostatkom svetla, čo je spojené s nadmernou dennou spavosťou a nedostatkom energie. Výskumom je preukázané, že pacienti so zimnou depresiou majú v porovnaní s ostatnou populáciou vyšší nárast hladín melatonínu, spôsobený redukciou denného svetla. Znížené množstvo sérotonínu dané horšími svetelnými podmienkami zas vedie k poklesu nálady až k rozvinutiu depresie.
Netreba zabúdať ani na ďalšie možné príčiny, ako napríklad genetické faktory, rodinnú záťaž, neželané alebo traumatické životné udalosti, zmeny liečby, nevhodné diétne opatrenia, množstvo skonzumovaného alkoholu, drog, špecifický typ osobnosti z úzkostného spektra a iné psychologické či sociálne faktory.
K nim zaraďujeme pohlavie – SAP býva častejšie diagnostikovaná u žien, ale muži mávajú závažnejšie symptómy a priebeh poruchy. Vek je takisto rizikovým faktorom, SAP je bežnejšia u mladých ľudí a raritnejšia vo vyššom veku. Rodinná anamnéza zimnej depresie alebo aj inej formy depresívnej poruchy vytvára zvýšené riziko rozvoja SAP.
Vzdialenosť od rovníka je silným rizikovým faktorom – čím viac severne alebo južne od rovníka človek žije, tým väčšie je riziko SAP. Sezónne sa môžu zhoršovať aj klasické formy periodickej depresie alebo depresie pri bipolárnej afektívnej poruche. Symptómy SAP netreba podceňovať.
Podobne ako pri iných typoch depresie sa zvyknú v priebehu času zhoršovať a komplikovať, najčastejšie objavením sa samovražedných myšlienok alebo konania, podstatným zhoršením fungovania v širšom sociálnom kontexte s následnými problémami v škole alebo práci, čo nezriedka vedie k zneužívaniu psychoaktívnych látok.
SAP sa považuje za podtyp veľkej depresívnej poruchy, resp. bipolárnej afektívnej poruchy. Niekedy môže byť napriek podrobnému vyšetreniu problematické diagnostikovať SAP, pretože aj iné typy depresívnych porúch resp. iné typy psychických porúch sa môžu prejavovať podobnými symptómami.
SAP je dnes súčasťou nového klasifikačného systému – Diagnostického a štatistického manuálu duševných porúch, ktorý vydáva Americká psychiatrická spoločnosť. Ten umožňuje stanoviť diagnózu SAP u pacientov s depresiou, ktorá má sezónny charakter a minimálne v priebehu obdobia ostatných dvoch rokov sa prejavuje:
V rámci diagnostiky je potrebné vylúčiť somatické faktory súvisiace s depresiou a vyšetrenie je vhodné doplniť o psychologické – psychodiagnostické vyšetrenie.
Terapia SAP zahŕňa viaceré liečebné postupy vrátane terapie svetlom, farmakoterapiu a psychoterapiu. Opatrnosť je potrebná osobitne u pacientov s bipolárnou afektívnou poruchou, kde nesystematická liečba svetlom prípadne antidepresívami môže viesť k spusteniu manickej epizódy. Liečba tejto skupiny pacientov je v kompetencii psychiatra a nemala by sa realizovať u praktického lekára.
Terapia svetlom alebo fototerapia využíva účinky jasného svetla, ktoré imituje prirodzené denné svetlo a spôsobuje neurochemické zmeny v centrálnom nervovom systéme, zúčastňujúce sa regulácie nálady a striedania denných rytmov. Fototerapia môže byť liečbou voľby predovšetkým pre SAP začínajúce skoro na jeseň, má len málo nežiaducich účinkov a je vysokoefektívna v tejto skupine pacientov.
K najčastejším nežiaducim účinkom zaraďujeme bolesti hlavy, podráždenosť a v raritných prípadoch pocit nevoľnosti pred vracaním. U niektorých jedincov sa objavila aj nespavosť, najmä v prípadoch, keď túto formu liečby nevhodne používali vo večerných hodinách. Svetelné boxy používané pri fototerapii majú spravidla viac než desaťnásobný svetelný účinok v porovnaní s bežným domácim osvetlením, sú dostupné v rôznych veľkostiach a výkonoch. Za efektívny prístroj sa považuje taký, ktorý dokáže emitovať minimálne 2500 luxov.
Výsledky výskumu v oblasti fototerapie nie sú úplne jednoznačné. Potvrdzuje sa, že liečba svetlom je najúčinnejšia, ak sa použije ako prvá aktivita v priebehu nastávajúceho dňa. Fototerapia je nevhodná pre jedincov so špecifickými zrakovými poruchami, obzvlášť s poruchou citlivosti na svetlo, tiež u pacientov s kožnými poruchami citlivými na svetlo (napr. systémový lupus erythematosus) alebo pri užívaní niektorých liekov a výživových doplnkov spôsobujúcich fotosenzitivitu (niektoré antibiotiká, protizápalové lieky, antipsychotiká, prípadne rastlinné preparáty ako ľubovník bodkovaný). Jedinci so súčasným alebo prekonaným nádorovým ochorením kože by mali takýto typ liečby absolvovať len po konzultácii so špecialistom.
Farmakologická liečba sa uplatňuje predovšetkým pri výskyte závažnejšej symptomatiky. Na liečbu je možné použiť široké spektrum antidepresív, vrátane tých, ktoré prednostne regulujú energiu a somatické príznaky. Väčšinou sa používajú preparáty zo skupiny selektívnych blokátorov spätného vychytávania serotonínu.
Pokiaľ sa sezónna depresia objavuje pravidelne počas rovnakého ročného obdobia, je možné liečbu antidepresívami iniciovať aj pred rozvojom ťažkostí, v období pred obvyklým začiatkom poruchy. Antidepresívna terapia je systematická liečba a nemá sa prerušiť v krátkom čase po ústupe ťažkostí. Treba mať na pamäti, že účinok antidepresívnej liečby nie je okamžitý, ale oneskorený zhruba o 2 – 4 týždne od začiatku užívania.
Vzhľadom na široké spektrum antidepresívne pôsobiacich preparátov, je možné pri nedostatočnej účinnosti alebo pri výskyte nežiaducich účinkov zvážiť zámenu alebo kombináciu liekov. Zvolené antidepresíva môžu vzájomne pôsobiť s inými súčasne podávanými liekmi. Užívanie antidepresív definitívne nevylieči SAP, len pomôže pri odstránení väčšiny obťažujúcich príznakov. Na úpravu ľahších prejavov SAP sa niekedy zvyknú používať rastlinné výťažky – napríklad z ľubovníka bodkovaného. V tomto prípade ale platí, že sa nesmú súbežne užívať s väčšinou antidepresív.
Psychoterapeutická podpora je pri SAP zameraná na identifikovanie a zmenu negatívnych myšlienkových schém a správania, ktoré inak zhoršujú priebeh ťažkostí. Zároveň sa sústreďuje sa edukáciu zdravých spôsobov zvládania SAP a zvládania stresu.
V rámci všeobecných prístupov v liečbe SAP možno pripomenúť niektoré aktivity, prípadne zmeny prostredia prinášajúce benefit v zmysle rýchlejšieho ústupu symptómov, či už sú uplatňované samostatne na začiatku sezóny, alebo v kombinácii s inými postupmi.
Jedným z opatrení je zabezpečenie svetlejšieho a slnečnejšieho prostredia – napríklad presunutím pracovného stola bližšie k oknu, odstránením prekážok, ktoré bránia dopadu denného svetla do miestnosti (prerezanie konárov stromov stojacich pred oknami), či inštaláciou adekvátneho stropného osvetlenia.
Pravidelná fyzická aktivita pomáha uvoľniť stres a úzkosť, ktoré inak zvýrazňujú prejavy SAP. Ideálna je fyzická aktivita realizovaná vonku, hoci by šlo len o dlhšiu prechádzku, a to i počas zamračeného dňa.
Ako najvhodnejšia sa ukazuje aktivita na dennom svetle (nie nutne na slnečnom svetle) realizovaná ráno do dvoch hodín od prebudenia. Netreba zabúdať ani na pobyt vonku počas obeda, keď je intenzita vonkajšieho svetla najvyššia.
Úprava stravy s dostatkom vitamínov, predovšetkým vitamínu D a B12, spolu so stravou bohatou na omega-3 mastné kyseliny predstavuje ďalší z nefarmakologických liečebných postupov. Niektoré z týchto stratégií môžu fungovať aj ako preventívne opatrenia.
Dovolenkový pobyt na miestach s intenzívnym slnečným svetlom zvykne ťažkosti spojené so SAP na prechodné obdobie zmierniť až odstrániť. Avšak po návrate z dovolenky sa príznaky pod vplyvom výrazných rozdielov vo svetelných pomeroch zvyknú znova objaviť, dokonca i vo vyššej intenzite.
Vystavovanie sa modrému svetlu v neskorých večerných hodinách môže mať negatívny vplyv na zdravie a celkové pohodlie. Prinášame tipy, ako…
Narodenie dieťaťa môže spustiť hromadu silných emócii od vzrušenia a radosti až po strach a úzkosť. Výsledkom však môže byť aj niečo vážnejšie,…
Depresia patrí k poruchám, ktoré v priebehu života postihnú takmer každého piateho človeka. Jesenná depresia si častejšie vyberá ženy. Je…
