Kavernóm (nezhubný tumor) je abnormálny zhluk krvných ciev, ktorý sa môže vyskytnúťv okolí, kde sa nachádzajú cievy, čiže v mozgu a na mieche, vkostiach, vo vnútorných orgánoch, najčastejšie však na koži tváre a trupu. Hemangiómy patria k najčastejšie sa vyskytujúcimi nezhubnými nádormi u detí v ranom veku.
Typický kavernóm pripomína malinu. Je naplnený krvou, ktorá pomaly preteká cez cievy, tie sú ako „jaskyne” plné tekutiny. Kavernóm môže meniť svoju veľkosť od niekoľko milimetrov do niekoľko centimetrov priečne.
Existujú jednotlivo sa vyskytujúce kapilárne hemangiómy a hemangiomatóza, pri ktorej sa vyskytuje viacero hemangiómov súčasne. Sú známe aj ako kavernózne angiómy, kavernózne hemangiómy alebo cerebrálne kavernózne malformácie.
Prečítajte si tiež: Kožné výrastky a znamienka – odstránenie.
Kavernóm často nevykazuje príznaky, a ak áno, väčšinou sa prejaví krvácaním, záchvatmi, bolesťami hlavy, závratmi, neurologickými problémami, ako je porucha a nezmyselný obsah reči, dvojité videnie alebo problémy s rovnováhou. Ďalšími symptómy môžu byť slabosť, necitlivosť, únava, problémy s pamäťou a ťažkosti s koncentráciou.
Problémy sa môžu vyskytnúť, ak kavernóm krváca alebo tlačí na určité oblasti mozgu. Bunky obložené kavernómom sú často tenšie než tie, ktoré vedú k normálnym krvným cievam. To znamená, že sú náchylné na presakovanie krvi. Vo väčšine prípadov je krvácanie slabé a nemalo by spôsobovať iné príznaky. Naopak, prudké krvácanie môže ohroziť život a zároveň spôsobiť dlhotrvajúce následky.
Vo väčšine prípadov neexistuje jasný dôvod, prečo sa u človeka vyvinie kavernóm. Príčina môže vzísť z rodinnej anamnézy, menšia polovica prípadov sa považuje za genetickú, avšak vo väčšine prípadov dochádza k náhodnému vzniku kavernómov. Genetické testovanie pomôže určiť pôvod.
Niektoré prípady sú spojené s vystavením žiareniu, napríklad pri rádioterapii mozgu, zvyčajne ešte v detskom veku. Hemangiómy patria k najčastejšie sa vyskytujúcimi nezhubnými nádormi u detí v ranom veku.
Diagnóza Skenovanie pomocou magnetickej rezonancie (MRI) sa používa ako hlavná metóda diagnostiky kavernómov. Keďže symptómy nie sú vždy zrejmé, mnohým diagnostikujú kavernóm po vyšetrení MRI z iného dôvodu. Počítačová tomografia (CT) alebo angiografia sa môžu použiť tiež, ale nie sú také spoľahlivé ako vyšetrenie MRI. Ak sa na tele vyskytuje viacero útvarov, je potrebné aj ultrazvukové vyšetrenie, pretože vzniká predpoklad, že sa môžu vyskytovať aj na vnútorných orgánoch.
Liečba závisí od okolností a faktorov, ako sú veľkosť, umiestnenie a počet výrastkov. U väčšiny pacientov sa hemangiómy neliečia a ustúpia časom samy, okrem takých, ktoré v krátkom čase menia veľkosť. Vtedy ide o urgentný prípad. Kožné hemangiómy sú rizikové aj vtedy, keď sa nachádzajú v blízkosti dôležitých orgánov. Niektoré symptómy ako bolesti hlavy a záchvaty sa regulujú pomocou liekov.
Aby sa znížilo riziko krvácania útvarov, je potrebnénasadiť invazívnejšiu liečbu, akou je operácia: • neurochirurgia – odstránenie kavernómu pod celkovou anestéziou • stereotaktická rádiochirurgia – jedna koncentrovaná dávka ožiarenia nasmerovaná priamo na kavernóm. Vo väčšine prípadov sa preferuje prvý spôsob.
Riziká invazívnej liečby zahŕňajú aj mŕtvicu a smrť, hoci presné riziká závisia od umiestnenia kavernómu.
Hemangiómy je dôležité sledovať. Lekára treba bezodkladne navštíviť, ak menia svoju veľkosť a tvar. Odporúča sa nefajčiť, konzumovať zdravú stravu, pravidelne cvičiť, aby sa zabránilo vysokému krvnému tlaku. Je dôležité vyhýbať sa riedidlám krvi a nadmernému užívaniu alkoholu.
Po narodení dieťaťa je jeho pokožka a telíčko dotlačené. Niekedy sa na ňom vyskytnú aj nejaké modriny, ktoré sú výsledkom strastiplnej…
Skleróza multiplex (SM) je jedným z najčastejších ochorení centrálneho nervového systému, ktoré postihuje 2,8 milióna ľudí na celom svete. …
Rizikové tehotenstvo sa vyskytuje čoraz častejšie. Je to spôsobené jednak tým, že vieme viac o rizikových faktoroch ohrozujúcich život matky…
