Kawasakiho choroba (KD), alebo syndróm mukokutánnych lymfatických uzlín, je detská choroba, ktorá spôsobuje zápal v tepnách, žilách a kapilárach. Ovplyvňuje aj lymfatické uzliny. Choroba saprejavuje v nose, v ústach a v hrdle, pričomjej výskyt jebežnejší u detí ázijského a tichomorského pôvodu a častejšie prítomnýu chlapcov ako u dievčat.Vo väčšine prípadov sa deti zotavia počas niekoľkých dní liečby bez vážnych problémov, pričom opakovanie choroby nie je obvyklé. Pokiaľ by táto diagnóza zostala bez liečenia, môže viesť k vážnym ochoreniam srdca.
Presná príčina Kawasakiho choroby je stále neznáma. Vedci predpokladajú, že ju spôsobuje kombinácia genetiky a environmentálnych faktorov. Rizikovými faktormi sú ázijský pôvod, vek do 5 rokov, genetika a ročné obdobie (koniec zimy a začiatok jari).
Kawasakiho choroba sa vyskytuje v rôznych štádiách.
Skoré príznaky môžu zahŕňať vysokú horúčku pretrvávajúcu päť alebo viac dní, vyrážky na trupe a slabinách, krvavé oči, jasnočervené až opuchnuté pery, takzvaný jahodový jazyk, ktorý sa javí ako lesklý s červenými škvrnami, opuchnuté lymfatické uzliny, opuchnuté ruky a nohy, červené dlane a chodidlá, prípadne aj počiatočné problémy so srdcom.
Neskoršie príznaky zahŕňajú horúčku trvajúcu aj dva týždne, šupinatú až odlupujúcu sa kožu na rukách a nohách, dočasnú artritídu alebo bolesť kĺbov. Ďalšími príznakmi môžu byť bolesti brucha, vracanie, hnačka, zväčšený žlčník, dočasná strata sluchu, problémy so srdcom.
Neexistuje žiadny špecifický test na Kawasakiho chorobu. Pediater berie do úvahy symptómy dieťaťa a vylúči choroby s podobnými príznakmi, ako je šarlach, bakteriálne infekcie, juvenilná reumatoidná artritída, chronické ochorenie, ktoré spôsobuje bolesť a zápal kĺbov, osýpky, syndróm toxického šoku, idiopatická juvenilná artritída, otrava ortuťou.
Ak je to nevyhnutné, lekár nariadi vykonať ďalšie testy – krvné testy, RTG hrudníka, EKG, echokardiograf, ktorý používa zvukové vlny na vytvorenie snímok srdca a tepien. Tento test sa môže podľa potreby opakovať, aby sa ukázalo, nakoľko Kawasakiho choroba stihla ovplyvniť srdce.
Deti s touto potvrdenou diagnózou by sa mali okamžite liečiť, aby sa predišlo poškodeniu srdca. Liečba počiatočnej fázy Kawasakiho choroby zahŕňa infúziu protilátok (intravenózny imunoglobulín) na 10 dní a dennú dávku aspirínu počas nasledujúcich štyroch dní. Dieťa možno bude musieť pokračovať v užívaní nižších dávok aspirínu počas ďalších týždňov po odznení horúčky, aby sa zabránilo tvorbe krvných zrazenín.
Niektoré deti môžu vyžadovať dlhší čas liečby, aby sa zabránilo zablokovaniu tepny alebo infarktu. V týchto prípadoch liečba zahŕňa denné antiagregátové dávky aspirínu, kým sa neukáže normálny echokardiograf. Môže trvať šesť až osem týždňov, kým sa koronárne artérie zmenia.
Pacienti môžu neskôr potrebovať krvné riedidlá alebo podstúpiť zákroky, ako je koronárna angioplastika, stenting koronárnych artérií či bypass koronárnych artérií. Deti, ktoré po liečbe majú problémy s koronárnou artériou, by mali dbať na to, aby sa vyhli faktorom životného štýlu, ktoré môžu zvýšiť riziko srdcového infarktu. Patrí sem nadváha, obezita, vysoký cholesterol, fajčenie a nadmerný stres.
Načasovanie liečby je veľmi dôležité, pretože vinou odďaľovania liečby alebo neliečením môže pacient dostať myokarditídu alebo zápal srdcového svalu. Môže sa tiež objaviť abnormálny srdcový rytmus, aneuryzma alebo oslabenie a vydutie steny tepny.
Kawasakiho chorobu je potrebné čo najskôr odhaliť, diagnostikovať a okamžite liečiť. Do úvahy pripadajú štyri možné výsledky:
Deťom, ktoré prekonali Kawasakiho chorobu, sa odporúča absolvovať echokardiogram každý rok, a to z dôvodu kontroly srdca.
Opuchnuté lymfatické uzliny sa zvyčajne vyskytujú v dôsledku bakteriálnej alebo vírusovej infekcie a zriedkavo môžu byť spôsobené rakovinou.
Zlyhanie srdca patrí medzi veľmi časté diagnózy u Slovákov, ako aj v celosvetovom meradle. Objavuje sa najmä u starších ľudí…
Pompeho choroba patrí medzi zriedkavé a pre širokú verejnosť veľmi málo známe choroby. Pre jej nedostatočné poznanie vyvoláva znepokojenie v…
