Deti zvyčajne začínajú klamať v predškolskom veku, medzi druhým a štvrtým rokom života. Tieto zámerné pokusy o klamanie môžu znepokojiť rodičov, ktorí sa obávajú, že sa ich dieťa stane spoločenským deviantom. Ale z hľadiska vývoja je klamstvo u malých detí len zriedka dôvodom na obavy. V skutočnosti je klamstvo často jedným z prvých príznakov, že si malé dieťa vyvinulo „teóriu mysle“ a štartuje svoj morálny vývoj. Otvorené diskusie s rodičmi o hovorení pravdy a dôsledkoch klamania by mali dieťa počas jeho vývinu nakoniec usmerniť a zasadiť v ňom korene správneho rozlišovania klamstva a pravdy.
Koncepčné a morálne chápanie klamstva a pravdy sa u dieťaťa objavuje už v predškolskom veku a rýchlo sa rozvíja počas školského veku. Už v 3 rokoch majú deti základnú predstavu o klamstvách, ktoré vnímajú a hodnotia negatívne. S pribúdajúcim vekom deti začínajú rozlišovať nevhodné klamstvá od úprimných chýb, dohadov, zveličovania a nakoniec aj od sarkazmu a irónie. Deti pri hodnotení klamstiev postupne zohľadňujú aj sociálny kontext, v ktorom sa klamstvo hovorí, a zámer klamára. Deti klamú z mnohých dôvodov: aby sa vyhli problémom, aby neublížili inej osobe, alebo aby vyzerali lepšie.
Prvé klamstvá malých detí sú často viac vtipné ako efektívne.
Predstavte si dieťa, ktoré tvrdí, že nezjedlo koláč, kým má stále plné ústa, alebo ktoré obviňuje rodinného psa z kreslenia na stenu. Malé deti už môžu vedieť, že môžu oklamať ostatných, ale ešte nemajú takú sofistikovanosť, aby to dokázali.
Keďže jazykové schopnosti batoliat sa len objavujú, nemajú ešte jasnú predstavu o tom, kde sa začína a končí pravda. V tomto veku majú batoľatá tiež dosť neisté chápanie rozdielu medzi realitou, snívaním, želaniami, fantáziami a strachmi. Silné emócie môžu prinútiť 2- alebo 3-ročné dieťa trvať na „Zjedol môj koláčik!“, keď malý brat zjavne nič také neurobil, batoľatá sa snažia prejaviť svoju nezávislosť a z akéhokoľvek nesúhlasu môžu viesť boj o moc. Skúste teda miernu, diplomatickú odpoveď, ktorá vyvolá pochybnosti, ako napríklad: “Naozaj? Potom to asi nie sú omrvinky, ktoré vidím na tvojej brade.” Batoľatá sú príliš malé na to, aby boli potrestané za klamstvo, no rodičia môžu nenápadne začať nabádať k pravdovravnosti. Vo veku okolo 4 rokov, keď sa deti stávajú verbálnejšími, dokážu povedať zjavné nezmysly a odpovedať „Nie“, keď sa opýtate na jednoduché otázky ako: „Uštipol si sestru?“ Využite každú príležitosť na vysvetlenie, čo je klamstvo a prečo je zlé. V reakcii na klamanie dieťaťa buďte pevní a vážni a povedzte: „To znie, ako keby si nehovoril pravdu“ alebo „Si si úplne istý, že sa to stalo?“ U detí predškolského veku je vymýšľanie príbehov prejavom primeraného mozgového vývinu. Deti, ktoré majú dostatok fantázie, schopnosť tvoriť príbeh, zaujať svojich poslucháčov, si takto trénujú svoje sociálne zručnosti. Tohto magického myslenia v detskom veku sa netreba obávať.
Vo veku od 5 do 8 rokov budú deti hovoriť viac klamstiev, aby otestovali, čo dosiahnu, najmä klamstvá súvisiace so školou – triedami, domácimi úlohami, učiteľmi a priateľmi. Udržiavanie klamstiev môže byť stále ťažké, aj keď sa ich ukrývanie stáva čoraz lepším. Predpisy a povinnosti tohto veku sú pre deti často príliš požadovačné, v dôsledku toho budú deti často klamať, aby uspokojili požiadaky, ktoré si zrejme vyžadujú viac výkonu a energie, než dokážu zozbierať. Ale, našťastie, väčšina klamstiev typu „Dnes sme nedostali žiadnu domácu úlohu z čítania“ sa dá pomerne ľahko odhaliť. Všímajte si tiež, kedy je dieťa úprimné, a poskytnite mu pochvalu a pozitívnu spätnú väzbu.
Väčšina detí v tomto veku je na dobrej ceste vybudovať si pracovitú, dôveryhodnú a svedomitú identitu. Ale tiež sa stávajú zdatnejšími v zakrývaní klamstiev a citlivejšími na následky svojich činov, a po klamstve môžu mať silné pocity viny. Úprimné a dlhšie rozhovory o úprimnosti sú rozhodne potrebné, pretože sa vyskytnú vzácne chvíle „malej bielej lži“, keď je nejaká nečestnosť prijateľná, aby ste boli zdvorilí alebo aby ste uchránili city inej osoby. Keď nastanú takéto situácie, buďte k dieťaťu priamočiari, aby ste sa vyhli vysielaniu zmiešaných správ. Začnite konverzáciu: “Vieš, že vždy povedať svojim rodičom pravdu je veľmi dôležité, však?
Napriek svojej prevalencii je klamstvo medzi deťmi zriedkavo dôvodom na obavy. Je dôležité si uvedomiť, že aj mnohí dospelí klamú – niekedy v dobrom, ako v prípade bielych klamstiev, kedy nechcú zraniť iného city, a niekedy v zlom. V niektorých prípadoch sa chronické klamstvo môže stať problémom, ak sa vyskytuje spolu s prejavmi iného správania, ktoré je nežiaduce. Ďalším dôvodom na obavy rodičov je, ak klamstvo slúži na maskovanie iných problémov duševného zdravia spôsobených strachom alebo hanbou. Napríklad dieti alebo dospievajúci trpiaci silnou úzkosťou môžu chronicky klamať, aby sa vyhli situáciám, z ktorých majú strach (napríklad škola, večierky, baktérie).
Klamstvo má svoju príčinu. Väčšina rodičov si myslí, že deti klamú, aby dosiahli niečo, čo chcú, vyhli sa následkom alebo sa dostali z niečoho, čo nechcú. Toto sú bežné motivácie. Avšak existujú aj niektoré menej zrejmé dôvody, prečo deti nemusia povedať pravdu – alebo aspoň celú pravdu. Klamstvo ako skúšanie.Jedným z dôvodov, prečo deti klamú, je to, že objavili tento nový nápad a skúšajú ho, rovnako ako pri väčšine druhov správania, aby videli, čo sa stane. “Budú sa čudovať, čo sa stane, ak o tejto situácii klamem? Načo mi to bude? Z čoho ma to dostane? Čo mi to dáva?‘“· Klamstvo ako cesta zvýšenia sebavedomia a získania súhlasu.Deti, ktorým chýba sebadôvera, môžu hovoriť grandiózne klamstvá, aby vyzerali pôsobivejšie, výnimočnejšie alebo talentovanejšie, aby zvýšili svoju sebaúctu a vyzerali dobre v očiach ostatných. Klamstvo ako spôsob odpútania pozornosti od seba.Deti s úzkosťou alebo depresiou môžu klamať o svojich príznakoch, aby na seba upútali pozornosť, alebo môžu minimalizovať svoje problémy a povedať niečo ako „Nie, nie, minulú noc som spal dobre“, pretože nechcú, aby si o nich ľudia robili starosti. Klamstvo z impulzivity.Sú deti, ktoré hovoria skôr, ako rozmýšľajú, a v mnohých situáciách tak môžu klamať bez zámeru.
Formovanie detských osobností v kontexte pravdovravnosti je veľmi náročné a vyžaduje si citlivosť pri posudzovaní konania dieťaťa. Rodič musí často siahnuť po odmenách či trestoch, no nezabúdať pri tom na zásadu – čo má byť samozrejmé, nemôže byť odmeňované. Klamstvá môže totiž dieťa začať ľahko používať ako manipuláciu alebo dieťa začne klamaním ubližovať iným. Deti, ktoré sú trestané represívnymi trestami, sú s väčšou pravdepodobnosťou efektívnymi klamármi.
Najdôležitejší je samozrejme pozitívny vzor rodiča, preto prediskutujte s deťmi emocionálne a morálne scenáre ich konania. To podporuje u detí pochopenie toho, kedy sú klamstvá najškodlivejšie, ako vplývajú na ostatných a ako sa oni sami môžu cítiť, keď klamú. Rodičia majú zdôrazniť pozitívne aspekty rozprávania pravdy.
Hranica medzi vedomým zámerným klamstvom dieťaťa a tým nevedomým, teda akousi fabuláciou, je často veľmi ťažko rozlišiteľná. Práve v týchto prienikoch…
Chlapci utrpia úraz dvakrát častejšie ako dievčatá. Deti z miest sa zrania častejšie ako tie, ktoré vyrastajú na vidieku. V…
Sú nevyhnutné pre fungovanie ľudského organizmu. Väčšinu si nevieme vyrobiť sami, preto je nesmierne dôležité prijímať ich v strave. Vitamíny,…
