Kóma je stav dlhotrvajúceho bezvedomia. Zapríčiňujú ju rôzne faktory: traumatické poranenie hlavy, mozgová príhoda, nádor na mozgu, intoxikácia liekmi alebo alkoholom, či dokonca základné choroby, ako je cukrovka a infekcia. Kóma ohrozuje život. Pri adekvátnej starostlivosti zriedka trvá dlhšie ako niekoľko týždňov. Vniektorých prípadoch sakómapo dlhšie trvajúcombezvedomí zmení na pretrvávajúci vegetatívny stav alebo sa skončí smrťou.
Kóma je najťažší stupeň kvantitatívnej poruchy vedomia, stav hlbokého bezvedomia. Najčastejšou príčinou vzniku komatózneho stavu sú ťažké traumatické poranenia mozgu, často spôsobené dopravnými zrážkami alebo násilnými trestnými činmi. Pôsobenie útlaku mozgových štruktúr prostredníctvom krvácania do mozgu, prípadne zníženie až zastavenie prietoku krvi do mozgu pri náhlej cievnej mozgovej príhode (hemoragickej aj ischemickej), sú ďalšie dôvody upadnutia do kómy. Niektoré druhy onkologických ochorení, predovšetkým nádory postihujúce centrálnu nervovú sústavu, môžu navodiť u človeka stav kómy. Rovnako u ľudí s cukrovkou môže zvýšená hladina cukru v krvi (hyperglykémia) alebo príliš nízka hladina cukru (hypoglykémia) spôsobiť komatózny stav. Akákoľvek príčina spôsobujúca dlhodobý nedostatok kyslíka (topenie, infarkt so zastavením kardiopulmonálnych funkcií) môže navodiť kómu. Tento stav je tiež častým dôsledkom ťažkých infekcií, napríklad encefalitídy a meningitídy, ktoré spôsobujú zápal a opuch mozgu, miechy alebo tkanív, ktoré obklopujú mozog. Epileptické záchvaty aj vystavenie toxínom (oxid uhoľnatý, predávkovanie liekmi, alkoholom, otrava olovom) sa môžu prejaviť poškodením mozgu a viesť ku kóme pacienta.
Existuje povrchná (ľahká) kóma, pri ktorej sú zrenice rozšírené, ale reagujú na svetlo, rohovkový reflex je zachovaný a na silnejšiu bolesť pacient reaguje obrannými pohybmi. Pri hlbokej kóme zrenice nereagujú, rohovkový reflex ani ostatné reflexy sa nevybavujú, tep a tlak krvi sú slabé a objavujú sa poruchy dýchania. Hoci sa z kómy mnohí ľudia postupne zotavujú, v niektorých prípadoch sa vyvíja vegetatívny stav, prípadne nastáva smrť. Keď dôjde k zotaveniu z kómy, u niektorých jedincov sa objavujú závažné telesné alebo duševné formy postihnutia. Medzi časté komplikácie súvisiace s kómou patria preležaniny, infekcie močového mechúra, vznik krvných zrazenín v dolných končatinách, problémy so zažívaním a mnohé iné.
V komatóznom stave sú utlmené alebo neprítomné niektoré reakcie organizmu na podnety z vonkajšieho prostredia. Príznaky kómy obyčajne zahŕňajú zatvorenie očných štrbín, zhoršenie až vymiznutie reflexov mozgového kmeňa, napríklad zreníc, ktoré nereagujú na dopadajúce svetlo. S výnimkou reflexných pohybov sa nevybavujú žiadne pohyby končatín ani reakcie na bolestivé podnety. Dýchanie je nepravidelné.
Keďže komatózni pacienti nedokážu poskytnúť informácie o svojom stave, lekár okrem výsledkov fyzického vyšetrenia využíva aj informácie poskytované rodinami a priateľmi postihnutého. Pýta sa na udalosti vedúce ku stavu kómy alebo predchádzajúce tomuto stavu (vracanie, bolesti hlavy, spôsob, ako postihnutá osoba stratila vedomie, vrátane toho, či sa kóma vyskytla náhle, alebo časom), lekár monitoruje symptómy pred stratou vedomia aj zdravotný stav pred okolnosťou, ktorá stav kómy spôsobila. Pýta sa na ochorenia pacienta v minulosti, prežité infarkty, mozgové príhody, onkologické ochorenia, užívanie liekov, návykových látok a podobne.
Pri vyšetrení komatózneho pacienta lekár kontroluje rozsah pohybov a reflexy pacienta, ale aj odpovede na bolestivé podnety a preverí reflexy mozgového kmeňa (zúženie zrenice pri svietení do oka). Lekár tiež vyšetrí plynulosť dýchania, jeho frekvenciu, hĺbku, pravidelnosť a preverí neporušenosť pokožky (hlavne v oblasti tváre a hlavy, ktoré by mohli nasvedčovať traumatickému poraneniu mozgu). Kvôli určeniu úrovne vedomia postihnutého človeka lekár môže sledovať reakcie pacienta na hlasné oslovenie, bolestivé stimulovanie v oblasti čeľuste alebo nechtového lôžka. Tieto by mali mať podobu vydania zvuku, otvorenia očí alebo pohybu. Lekár uskutoční test na reflexný pohyb očí, ktorým pomáha určiť príčinu kómy a miesto poškodenia mozgu. V niektorých prípadoch sa do vonkajšieho zvukovodu aplikuje ľadová alebo teplá voda a lekár zaznamenáva reakcie v podobe pohybov očí. Laboratórne testy pozostávajú z kompletného krvného rozboru, zameraného okrem iného na stanovenie hladiny elektrolytov, glukózy, hormónov štítnej žľazy, parametrov opisujúcich fungovanie obličiek a pečene, nasýtenie krvi oxidom uhoľnatým, stanovenie koncentrácie liekov, omamných látok a alkoholu. Lumbálna punkcia (odber miechovej tekutiny z miechového kanála) pomáha identifikovať prípadné infekcie nervového systému. Vďaka zobrazovacím technikám lekári presne určujú oblasti poškodenia mozgu. CT vyšetrenie môže odhaliť krvácanie do mozgu, nádory, mŕtvicu a iné stavy a používa sa na diagnostiku a určenie príčiny kómy. MRI zobrazí mozgové tkanivo poškodené ischemickou mozgovou príhodou, krvácanie do mozgu a podobne. Obzvlášť výhodné je v prípade podozrenia na poškodenie mozgového kmeňa a hlbokých štruktúr mozgu. Elektroencefalografia (EEG) pomáha určiť, či príčinou kómy nie sú záchvaty.
Komatózny stav urýchlene vyžaduje odbornú lekársku starostlivosť. Lekári najskôr kontrolujú dýchacie cesty postihnutého, stabilizujú a zaistia dýchanie a cirkuláciu krvi. V prípade potreby sa pacientovi podáva glukóza alebo antibiotiká intravenózne, dokonca ešte pred získaním výsledkov krvných testov. Dôvodom je odvrátenie prípadného diabetického šoku alebo liečba infekcie postihujúcej mozog. Následná liečba sa rôzni podľa príčiny kómy. V niektorých prípadoch je nutné pristúpiť k operácii na zmiernenie tlaku vnútri lebky, ktorý pôsobí na mozog v dôsledku jeho opuchu. Ak je kóma výsledkom predávkovania liekmi, lekári zabezpečia detoxikáciou organizmu. Ak je kóma spôsobená záchvatmi, indikujú sa prípravky na stabilizáciu stavu a predchádzanie záchvatom. Následne sa aplikuje liečba a postupy na riešenie základnej choroby, ako je diabetes alebo ochorenie pečene. Niekedy sa môže príčina kómy úplne zvrátiť a u postihnutej osoby sa obnovia normálne funkcie bez výrazných ďalších komplikácií. Ak však postihnutá osoba trpí vážnym poškodením mozgu, môže mať trvalé postihnutie alebo sa z kómy nikdy nepreberie. Stav môže prerásť do pretrvávajúceho vegetatívneho stavu alebo viesť k smrti jedinca.
V prípade diagnostikovanej cukrovky, prípadne ochorení štítnej žľazy, je nevyhnutné dbať na odporúčanie lekára a pozorne dodržiavať jeho usmernenia a dávkovanie liekov. Za prevenciu sa považuje aj vyhýbanie sa rizikovým situáciám, ktoré by mohli viesť k traumatickému poraneniu hlavy či riziku nakazenia niektorými druhmi infekcií.
Opuch, nazývaný tiež edém, je prirodzenou reakciou tela na mnoho chorobných stavov ako sú napríklad poranenia, infekcie, zápal, alebo alergická…
Príliš vysoká hladina cukru v krvi ohrozuje pacienta na živote z dlhodobého hľadiska. Nízka hladina cukru ho však môže ohroziť aj hneď.…
Porucha vedomia alebo jeho zhoršenieje stav, keď je vedomie postihnuté poškodením mozgu. Vedomie si vyžaduje bdelosť a uvedomovanie si. Súvisí…
