Cítite, že sa vám tuk hromadí najmä v oblasti brucha, aj keď sa snažíte jesť zdravo? Jednou z možných príčin môže byť práve kortizol, tzv. stresový hormón, ktorý ovplyvňuje, kde vaše telo ukladá tuk. Dlhodobý stres spôsobuje vysokú hladinu kortizolu, čo vedie k priberaniu najmä v oblasti brucha a vytvára takzvané kortizolové brucho.
Kortizolové brucho je stav, keď sa tuková vrstva zvýšeným množstvom ukladá v oblasti brucha. Tento proces súvisí s dlhodobým stresom a zvýšenou hladinou kortizolu vo vašom tele.
Kortizol je hormón stresu, ktorý produkujú nadobličky. Keď ste pod tlakom, vaše telo ho uvoľňuje do krvi, aby bolo schopné lepšie zvládať stresové situácie. V mnohých situáciách to je práve žiadúca reakcia, problém prichádza, ak táto odpoveď organizmu je aktivovaná dlhodobo.
Priberanie v oblasti brucha spojené s kortizolom má špecifické znaky:
Hormonálne brucho vzniká, keď je hladina kortizolu dlhodobo zvýšená. Telo si takto vytvára zásoby energie, aby zvládlo dlhodobý stres a záťaž. Tento typ tuku sa ukladá okolo vnútorných orgánov, preto ho nazývame viscerálny tuk.
Kortizolové brucho môže mať človek v každom veku. Nejde vždy o nadváhu na celom tele. Často je to práve naopak, nohy môžu byť štíhle, no brucho je v porovnaní s nimi výraznejšie. Tento problém sa najčastejšie týka ľudí, ktorí dlhodobo čelia stresu v práci alebo v osobnom živote, prípadne majú poruchy spánku.
Dalo by sa povedať, že stresové brucho a kortizolové brucho je jedno a to isté, ale nie je to úplne tak. O stresovom bruchu hovoríme hlavne vtedy, ak prvotná reakcia človeka na nejakú stresovú situáciu je práce prejedanie a zajedanie zlých pocitov. Nemusí byť teda priamo spojený iba s vysokou hladinou kotizolu, ale aj s návykmi a adaptačnými mechanizmami jedinca.
Kortizolové brucho má niekoľko špecifických znakov, ktoré ho odlišujú od bežného priberania. Tuk sa hromadí hlavne v oblasti pása a brucha, zatiaľ čo ruky a nohy môžu zostať relatívne tenké.
Hlavné telesné príznaky:
Váš organizmus môže reagovať aj inými spôsobmi. Svalová slabosť je častým príznakom, pretože kortizol pomaly rozkladá svalovú hmotu. Cítite sa unavení aj po oddychu.
Ďalšie zdravotné signály:
Pokožka môže byť tenšia a ľahšie sa na nej tvoria modriny. Mnohí ľudia pri zvýšenom kortizole spozorujú aj tmavé kruhy pod očami a bledšiu pleť.
Ak sa u vás tieto príznaky kombinujú, je možné, že telo produkuje príliš veľa kortizolu. Zvyčajne sa pritom neobjavia zo dňa na deň, skôr sa vyvíjajú postupne počas mesiacov alebo rokov dlhodobého stresu.
Ak zažívate chronický stres alebo úzkosť, vaše telo produkuje kortizol nepretržite.
Vysoký kortizol môže ovplyvniť, kde sa vám v tele ukladá tuk. Častejšie sa začne hromadiť najmä v oblasti brucha, a práve to býva jedna z príčin výraznejšieho brucha.
Dlhodobý stres zároveň narúša cirkadiánny rytmus, teda prirodzené nastavenie tela, kedy má byť aktívne a kedy má oddychovať.
Poruchy spánku sú pri zvýšenom kortizole časté. A keď spíte zle, telo môže produkovať ešte viac kortizolu, čím sa ľahko dostanete do začarovaného kruhu.
Kortizol ovplyvňuje aj to, ako vaše telo spracováva cukor. Môže viesť k inzulínovej rezistencii, ktorá priamo vedie k vzniku diabetes mellitus 2. typu – vaše bunky prestanú správne reagovať na inzulín.
Hlavné príčiny kortizolového brucha:
Kortizol tiež zvyšuje vašu chuť na jedlo, najmä na sladké a tučné pokrmy. Tieto potraviny poskytujú rýchlu energiu, ktorú vaše telo považuje za potrebnú v stresových situáciách.
Kortizolové brucho sa dá zmenšiť aj bez liekov, pokiaľ nejde o vážne ochorenie, ako je Cushingov syndróm (stav, keď telo tvorí príliš veľa kortizolu). Vo väčšine bežných prípadov sú za tým najmä stres, nedostatok pohybu, zlý spánok a nevhodná strava. Dobrá správa je, že práve tieto faktory vieme ovplyvniť.
Ak sa aj napriek snahe nič nemení po 6 až 12 mesiacoch, je vhodné obrátiť sa na lekára. Ten skontroluje, či nejde o vážnejší problém, napríklad Cushingov syndróm
V takom prípade už nestačia len zmeny životného štýlu a môže byť potrebná odborná liečba, napríklad operácia alebo lieky. Preto je dôležité problém nepodceňovať a dať sa vyšetriť.
Navštívte lekára, ak máte nafúknuté brucho spolu s ďalšími príznakmi, ktoré neustupujú. Patria sem rýchle priberanie, únava, vysoký krvný tlak alebo tmavé pruhy na koži v okolí pupka.
Lekár vám môže navrhnúť test na kortizol, ktorý meria hladinu tohto hormónu v krvi alebo moči. Vysoké hodnoty kortizolu môžu poukazovať na Cushingov syndróm. Nízke hodnoty zase môžu znamenať Addisonovu chorobu.
Váš lekár by mal vyšetriť tieto príznaky:
Syndróm dráždivého čreva môže tiež spôsobiť nafúknuté brucho. Tento stav súvisí s tráviacimi problémami a stresom. Lekár dokáže rozlíšiť medzi tráviacimi ťažkosťami a hormonálnymi problémami.
Ak máte dlhodobý stres a všimnete si zmeny na tele, nenechávajte to bez povšimnutia. Hormonálne problémy sa môžu zhoršovať bez liečby.
Lekár vykoná fyzické vyšetrenie a môže navrhnúť krvné testy alebo zobrazovacie vyšetrenia. Včasná diagnóza pomáha predísť vážnejším zdravotným komplikáciám. Neodkladajte návštevu, ak máte obavy o svoje zdravie.
Kortizol je prirodzená súčasť stresovej reakcie. Pri krátkodobom strese vám pomáha, pretože mobilizuje energiu. Problém nastáva, keď je zvýšený dlhodobo. Vtedy môže rozhodzovať rovnováhu viacerých hormónov a udržiavať telo v neustálej pohotovosti.
Kortizol a adrenalín spolu úzko spolupracujú najmä v stresových situáciách. Adrenalín je hormón, ktorý poznáme ako „okamžitý nakopávač“ – zrýchli tep, zvýši tlak a pripraví telo na rýchlu reakciu (boj alebo útek). Kortizol pôsobí pomalšie, ale jeho účinok trvá dlhšie.
Pri krátkodobom strese funguje táto dvojica perfektne. Adrenalín vás „naštartuje“ a kortizol zabezpečí, aby ste mali dostatok energie aj po prvotnej reakcii. Problém nastáva pri chronickom strese. Vtedy kortizol zostáva dlhodobo zvýšený a postupne udržiava telo v neustálej pohotovosti.
Výsledkom je, že telo produkuje viac adrenalínu, než by bolo prirodzené. Môžete si to všimnúť ako vnútorný nepokoj, búšenie srdca, podráždenosť alebo pocit, že „neviete vypnúť“. Z dlhodobého hľadiska to vyčerpáva nervový systém a môže viesť aj k zvýšenému zápalu v tele.
Vzťah medzi kortizolom a testosterónom je pomerne jednoduchý – čím viac kortizolu, tým menej testosterónu. Telo totiž vníma dlhodobý stres ako signál, že nie je vhodný čas na „investovanie energie“ do reprodukcie a budovania svalov.
Pri chronickom strese kortizol potláča tvorbu testosterónu. U mužov sa to môže prejaviť zníženým libidom, únavou, stratou svalovej hmoty alebo horšou regeneráciou. U žien sa môže objaviť hormonálna nerovnováha, problémy s cyklom či celkový pokles energie.
Kortizol ovplyvňuje produkciu serotonínu vo vašom mozgu. Serotonín reguluje vašu náladu, spánok a chuť do jedla.
Chronicky zvýšený kortizol znižuje hladiny serotonínu. To môže viesť k depresívnym náladám a úzkosti. Vaše telo potom často túži po sladkých jedlách, pretože cukry dočasne zvyšujú serotonín.
Nízky serotonín spôsobený vysokým kortizolom môže narušiť váš spánkový cyklus. Serotonín sa totiž premieňa na melatonín, hormón potrebný pre kvalitný spánok. Bez dostatočného odpočinku váš kortizol naďalej stúpa, čo vytvára začarovaný kruh.
Dobré je vedieť, že tieto procesy sú zvratné, teda sa dajú napraviť. Pravidelný pohyb, pobyt na dennom svetle, kvalitný spánok a zníženie stresu môžu pomôcť obnoviť rovnováhu medzi kortizolom a ostatnými hormónmi.
Medička
Obsah na Lekar.sk vychádza z aktuálnych vedeckých poznatkov a konzultácií s odborníkmi. Použili sme nasledovné zdroje
Hladinu kortizolu si viete orientačne skontrolovať aj doma, najčastejšie slinným testom. Výsledok vám však sám osebe diagnózu nepovie, môže len…
Kortizol má pre našu existenciu podstatný význam. V istom zmysle umožňuje komunikáciu medzi našimi myšlienkami a zvyškom tela, „prekladá“ naše pocity…
Cukrovka – diabetes mellitus – má viacero podôb. Liečba vyplýva z toho, o aký typ cukrovky ide.
