30.08.2021 • 6 minút na prečítanie

Laparoskopia – čo by ste mali o tomto minimálne invazívnom zákroku vedieť?

Ochorenia

V tomto článku sa dozviete

V ďalšej časti seriálu Nemocnica od TV JOJ ste mohli vidieť prípad 33-ročnej učiteľky, ktorá svoje bolesti a príznaky pripisovala črevnej chrípke. Ako sa však neskôr ukázalo, táto žena potrebovala operáciu slepého čreva. Tá bola vykonaná laparoskopicky. Ako tento zákrok prebieha a čo všetko obnáša? To a mnoho ďalších vecí, ktoré potrebujete vedieť o laparoskopii vám pranášame v našom článku.

Čo je laparoskopia?

Laparoskopia je endoskopická operačná metóda, ktorá sa používa v brušnej, gynekologickej a urologickej chiirurgii na vyšetrenie a operáciu orgánov. Je to minimálne invazívny zákrok s nízkym rizikom, ktorý vyžaduje iba malé rezy.

Nástroj nazývaný laparoskop je dlhá tenká trubica s vysoko intenzívnym svetlom a kamerou s vysokým rozlíšením vpredu. Nástroj sa zavedie rezom do brušnej steny. Pri pohybe kamera odosiela obrázky na videomonitor. Laparoskopia umožňuje lekárovi vidieť do vášho tela v reálnom čase.

Prečo sa laparoskopia vykonáva?

Laparoskopia sa často používa na identifikáciu a diagnostiku zdroja panvovej alebo brušnej bolesti. Obvykle sa vykonáva, ak neinvazívne metódy (CT, MRI, ultrazvuk) nedokážu pomôcť s diagnostikou. Tento postup možno použiť aj na odobratie vzorky tkaniva z konkrétneho orgánu.

Laparoskopia sa používa na vyšetrenie a operácie nasledujúcich orgánov:

  • appendix,
  • žlčník,
  • pečeň,
  • pankreas,
  • tenké a hrubé črevo,
  • slezina,
  • žalúdok,
  • panvové orgány (napr. maternica, vaječníky, vajíčkovody, močový mechúr).

Medzi najčastejšie operácie vykonávané laparoskopicky patrí cholecystektómia (odstránenie žlčníka), apendektómia (odstránenie červovitého prívesku slepého čreva) a hernioplastika (plastika pruhu).

Predstavuje laparoskopia nejaké riziká?

Najčastejším rizikom spojeným s laparoskopiou je krvácanie, infekcia a poškodenie orgánov brušnej dutiny. Ide však o ojedinelé prípady.

Po ukončení procedúry je dôležité sledovať akékoľvek príznaky infekcie. Upozornite svojho lekára, ak sa u vás vyskytne:

  • horúčka alebo zimnica,
  • bolesť brucha, ktorá sa časom stáva intenzívnejšou,
  • sčervenanie, opuch, krvácanie v miestach rezov,
  • nepretržitá nevoľnosť alebo vracanie,
  • pretrvávajúci kašeľ,
  • lapanie po dychu,
  • neschopnosť močiť,
  • točenie hlavy.

Pri laparoskopii je riziko poškodenia vyšetrovaných orgánov malé. Ak však dôjde k prepichnutiu orgánu môžu do vášho tela uniknúť krv a iné tekutiny. V takom prípade budete na opravu poškodenia potrebovať ďalší chirurgický zákrok.

Medzi menej časté riziká patria:

  • komplikácie z celkovej anestézy,
  • zápal brušnej steny,
  • krvná zrazenina, ktorá by sa mohla dostať do vašej panvy, nôh alebo pľúc,

Váš chirurg sa môže za určitých okolností domnievať, že riziko diagnostickej laparoskopie je príliš vysoké na to, aby zaručovalo výhody. Táto situácia sa často vyskytuje u tých, ktorí už mali predchádzajúce operácie brucha, čo zvyšuje riziko vzniku adhézií medzi štruktúrami v bruchu. Vykonávanie laparoskopie v prítomnosti adhézií bude trvať oveľa dlhšie a zvyšuje riziko poranenia orgánov.

Ako sa pripraviť na laparoskopický zákrok?

Informujte svojho lekára o všetkých liekoch na predpis alebo voľne predajných liekoch, ktoré užívate. Váš lekár vám povie, ako sa majú používať pred a po zákroku. Taktiež môže zmeniť dávku akýchkoľvek liekov, ktoré by mohli ovplyvniť výsledok laparoskopie. Tieto lieky zahŕňajú:

  • antikoagulanciá – riedidlá krvi,
  • nesteroidné protizápalové lieky, vrátane aspirínu alebo ibuprofénu,
  • iné lieky, ktoré ovplyvňujú zrážanie krvi,
  • bylinné alebo výživové doplnky,
  • vitamín K.

Tiež by ste mali povedať svojmu lekárovi, ak ste tehotná alebo si myslíte, že by ste mohla byť tehotná. Zníži sa tým riziko poškodenia vášho vyvíjajúceho sa dieťaťa.  

Pred laparoskopiou lekár môže vykonať krvné testy, analýzu moču, EKG, röntgen hrudníka a poslať vás na CT, ultrazvuk či MRI. Tieto testy môžu lekárovi pomôcť lepšie porozumieť abnormalitám vyšetrovaným alebo nájdeným počas zákroku.

Pravdepodobne sa budete musieť vyhnúť jedlu a pitiu najmenej osem hodín pred laparoskopiou. Tiež by ste mali zariadiť, aby vás rodinný príslušník alebo priateľ po zákroku odviezol domov. Laparoskopia sa často vykonáva v celkovej anestézii, ktorá môže spôsobiť ospalosť a neschopnosť viesť vozidlo niekoľko hodín po operácii.

obrazovka
Autor: flywish/Shutterstock.com

Ako prebieha laparoskopia?

Laparoskopia sa zvyčajne vykonáva ambulantne. To znamená, že budete môcť ísť domov v rovnaký deň ako podstúpite operáciu.

Pri tomto type chirurgického zákroku vám bude pravdepodobne poskytnutá celková anestézia – celú procedúru prespíte a nebudete cítiť žiadnu bolesť. V niektorých prípadoch sa môže použiť lokálna anestézia. Lokálne anestetikum znecitliví oblasť, takže aj keď budete počas operácie bdelí, nebudete cítiť žiadnu bolesť.

Počas laparoskopie chirurg urobí rez pod pupkom a potom zavedie malú trubičku. Tá sa používa na nafúknutie vášho brucha plynným oxidom uhličitým. Tento plyn umožňuje lekárovi vidieť vaše brušné orgány jasnejšie.

Akonáhle je vaše brucho nafúknuté, chirurg zavedie laparoskop cez rez. Kamera pripevnená k laparoskopu zobrazuje obraz na monitore a umožňuje tak zobrazenie vašich orgánov v reálnom čase.

Počet a veľkosť rezov závisí od toho, aká operácia sa vykonáva, prípadne aké konkrétne choroby sa váš chirurg pokúša potvrdiť alebo vylúčiť. Spravidla sa urobia jeden až štyri rezy, dlhé 1 – 2 cm. Tieto rezy umožňujú vloženie ďalších nástrojov. Váš chirurg môže napríklad potrebovať na vykonanie biopsie iný chirurgický nástroj.

Po dokončení postupu sa nástroje odstránia. Potom sa vaše rezy uzavrú stehmi alebo chirurgickou páskou.

Ako dlho trvá zotavenie sa z laparoskopie?

Keď operácia skončí, budete niekoľko hodín sledovaní, než vás prepustia. Vaše vitálne funkcie, ako je dýchanie a srdcová frekvencia, budú starostlivo monitorované. Personál bude tiež kontrolovať prípadné nežiaduce reakcie na anestéziu alebo zákrok, ako aj monitorovať predĺžené krvácanie.

Prepustenie záleží na:

  • celkovom fyzickom stave pacienta,
  • type použitej anestézie,
  • reakcii tela na operáciu.

V niektorých prípadoch možno budete musieť zostať v nemocnici aj cez noc.

Nasledujúce dni po laparoskopii môžete cítiť miernu bolesť a pulzovanie v oblastiach, kde boli urobené rezy. Akákoľvek bolesť alebo nepohodlie by sa mala zlepšiť do niekoľkých dní.

Je tiež bežné, že vás po zákroku bolí rameno. Táto bolesť je zvyčajne dôsledkom plynného oxidu uhličitého, ktorý sa používa na nafúknutie brucha, aby sa vytvoril pracovný priestor pre chirurgické nástroje. Plyn môže dráždiť bránicu, ktorá zdieľa nervy s ramenom. Môže tiež spôsobiť určité nadúvanie. Nepríjemné pocity by mali zmiznúť do niekoľkých dní.   

Všetky bežné činnosti môžete zvyčajne začať vykonávať do týždňa. Asi dva týždne po laparoskopii sa budete musieť dostaviť na kontrolné vyšetrenie.

Tu je niekoľko vecí, ktoré môžete urobiť, aby ste zaistili plynulejšie zotavenie:

  • s ľahkou aktivitou začnite hneď, ako to bude možné, aby ste znížili riziko vzniku krvných zrazenín,
  • doprajte si viac spánku ako obvykle,
  • na zmiernenie bolesti bolesti užívajte lieky, odporučené vaším lekárom,
  • noste oblečenie voľného strihu.
Redakcia portálu Lekar.sk
Ochorenia
apendixhorúčkahrubé črevopankreaspečeňtenké črevotočenie hlavyžalúdokzimnica