Letargia (angl. lethargy) je symptóm (príznak), ktorý spôsobuje pocit ospalosti, únavy a pomalosti. Môže ísť o pomalosť z hľadiska pohybov alebo myslenia a súvisieť s celkovým telesným aj duševným stavom. Vyznačuje sa akostav zotrvačnosti, kedy človeku chýbajú reakcie na akékoľvek vonkajšie podnety a drasticky sa znižujú jeho vonkajšie známky života. Človek zaznamenáva zmeny v nálade, zníženú ostražitosť, schopnosť myslieť, únavu, trpí nedostatkom energie k životu.
Mnoho druhov akútnych ochorení môže spôsobiť, že sa cítite letargicky. To zahŕňa napríklad chrípku alebo žalúdočný vírus. K ďalším fyzickým faktorom, ktoré môžu navodiť letargiu patria – otravy oxidom uhoľnatým, dehydratácia, ochorenia štítnej žľazy (hypertyreóza, hypotyreóza), hydrocefalus (mozgové opuchy), zlyhanie ľadvín, rakovina hypofýzy (mozgovej žľazy), nesprávna výživa, spánkové apnoe (zadržanie dychu), mŕtvica, traumatické poškodenie mozgu či vysoká horúčka. Letargia rovnako úzko súvisí s duševným zdravím. Jej príčinou môže byť závažná depresia, popôrodná depresia, predmenštruačný syndróm (PMS).
Letargia môže byť taktiež vedľajším účinkom užívania určitých liekov (narkotík). Z tohto dôvodu by sa nemalo prekročiť odporúčané dávkovanie. V prípade náhleho stavu letargie je nevyhnutné obrátiť sa na lekársku pomoc. K ďalším príznakom patria bolesti na hrudi, neschopnosť reakcií na podnety, minimálna citlivosť, neschopnosť pohybovať končatinami na jednej strane tela, dezorientácia, rýchly srdcový tep, strata vedomia, krvácanie z konečníka, závažné bolesti hlavy, dýchavičnosť, poruchy spánku, vysoká telesná teplota, zvracanie krvi, dehydratácia, plač bez sĺz, pocity smútku, nevysvetliteľný prírastok alebo úbytok hmotnosti, sucho v ústach, myšlienky na sebapoškodzovanie.
V prípade ak únava trvádlhšie ako 6 mesiacov,ide o chronický dlhotrvajúci stav, vtedy hovoríme o dlhotrvajúcej letargii.
Lekár vykoná anamnézu a následne fyzickú prehliadku, aby zistil príčiny letargie. Získanie anamnézy zahŕňa diskusiu o akýchkoľvek predchádzajúcich zdravotných problémoch. Vyšetrenie môže pozostávať z posluchu srdca a pľúc, vyšetrenia črevných zvukov a hodnotenia mentálneho vedomia. Ak má lekár podozrenie napr. na poruchu štítnej žľazy, môže nariadiť krvné testy. V ďalších prípadoch môže ísť o vyšetrenie pomocou počítačovej tomografie (CT) alebo magnetickej rezonancie (MRI), aby sa zistilo, či sú v mozgu prítomné nejaké abnormality.
Liečba letargie závisí od jej základnej príčiny. Lekár môže predpísať lieky (antidepresíva), ak je príčinou depresia alebo iné poruchy súvisiace s duševným zdravím. Ak sa objaví letargia, v domácom prostredí je dôležité dodržiavať zdravé návyky, aby sa znížili príznaky spojené s únavou, napríklad – pitný režim, zdravá výživa, dostatok spánku, vyhýbanie sa stresu.
Podlinky:
Dlhotrvajúca letargia
Je dlhotrvajúci chorobný stav, pri ktorom vzniká letargia trvajúca minimálne 6 mesiacov. Jeho vznik nie je úplne pochopený. Hovoríme o ňom v prípade, ak sa ostatné možné príčiny dlhodobej letargie vylúčia. Letargia pri ňom býva veľmi silná a bráni bežným každodenným činnostiam. Niekedy sa môže prejavovať rôznymi príznakmi ako bolesťou hlavy, hrdla a svalov, citlivými lymfatickými uzlinami a poruchami pamäti. Ak pretrváva dlhšie ako 6 mesiacov, mala by byť vždy vyšetrená lekárom. Podstatou správnej diagnózy je dôkladná anamnéza a fyzikálne vyšetrenie lekárom. Na podklade nazbieraných informácií, lekár predpokladá spôsobujúcu príčinu a tomu prispôsobuje ďalšie potrebné vyšetrenia (krvné testy, zobrazovacie metódy atď.).