Slovensko sa aktuálne nachádza už v štvrtej vlne pandémie a odborníci predpokladajú, že jej vrchol potrvá ešte približne dva týždne. V boji proti novému koronavírusu máme niekoľko zbraní, pričom jednou z nich je použitie monoklonálnych protilátok. Pri ich použití platia určité pravidlá, nie sú vhodné pre každého. A ako čas ukazuje, nie sú vhodné ani na každú mutáciu koronavírusu. Po prečítaní nášho článku sa dozviete:
Protilátky sú vo všeobecnosti proteíny, ktoré sú vytvárané imunitnými bunkami ľudského tela, konkrétne B-lymfocytmi. Úlohou protilátok je rozpoznať, označiť a zneutralizovať cudzorodé látky v tele a zároveň vyvolať „poplach“, na základe ktorého sa spustia ďalšie imunitné procesy. Svoju funkciu vykonávajú tak, že sa na cudziu látku (alebo inak antigén) naviažu.
Za bežných okolností naše telo bojuje voči nežiadúcim látkam pomocou viacerých typov protilátok – takúto odpoveď nazývame polyklonálna. Napríklad, ak sa ľudské telo stretne s koronavírusom, vytvorí si voči nemu množstvo rôznych protilátok (voči rôznym typom proteínov, ktoré sú súčasťou vírusu). Ak sú však protilátky vytvorené len jedným typom bunky (jedným klonom) a sú navzájom identické, hovoríme o monoklonálnych protilátkach.
Monoklonálne protilátky majú schopnosť pôsobiť na konkrétny antigén (telo baktérie, časť vírusu, atď.), proti ktorému sú určené. Konkrétne monoklonálne protilátky proti SARS-CoV-2 rozoznávajú spike proteín, ktorý sa nachádza na povrchu tohto vírusu. Špecificky teda účinkujú len proti nemu. Keď protilátky rozoznajú spike proteín naviažu sa naň a znemožnia tak vstup celého vírusu do ľudského tela.
Monoklonálne protilátky sa v bežnej praxi využívajú vo vedeckom výskume, ale aj v klinickej medicíne – na liečbu reumatoidnej artritídy, sclerosis multiplex, psoriázy či onkologických ochorení. Monoklonálne protilátky patria medzi biologické lieky.
Väčšina typov biologických liečiv je veľmi podobná látkam, ktoré produkuje samotný organizmus. Do kategórie biologických liekov patria liečivá, ktorých účinná látka bola vyrobená alebo extrahovaná z biologického zdroja. Biologickým zdrojom môže byť samotný ľudský organizmus, ale mikroorganizmus (kvasinka či napríklad baktéria) a iné. Okrem monoklonálnych protilátok patria medzi biologické lieky aj mnohé iné liečivá, napríklad vakcíny, krvné produkty, tkanivové produkty určené na génovú terapiu a mnohé ďalšie.
Dokážeme ich pripraviť tzv. in vitro, teda v laboratórnych podmienkach. Vyrábajú sa biotechnologickým postupom, pri ktorom dochádza k umelej stimulácii imunitných buniek (B-lymfocytov) pomocou antigénu. V podstate sa v laboratórnych podmienkach simuluje stretnutie antigénu s imunitnou bunkou, ktorá následne začne vytvárať protilátky.
Pri ich tvorbe v laboratóriu sa využíva hybridómová technológia. Pri nej veľmi zjednodušene dochádza k úprave myšacích protilátok na ľudské. Hybridómová technológia nepredstavuje žiadnu novinku, vo svete medicíny sa úspešne používa už desiatky rokov.
Monoklonálne protilátky dokážu preukázateľne znížiť riziko úmrtia a ťažkých stavov, pri ktorých sú nevyhnutné hospitalizácie pacienta. Cieľom liečby pomocou monoklonálnych protilátok je zabrániť úmrtiu alebo hospitalizácii pacienta a zlepšiť jeho celkový zdravotný stav.
Sú určené pre pacientov s rizikom vážneho priebehu ochorenia. Do tejto ohrozenej rizikovej skupiny spadajú napríklad pacienti nad 65 rokov a tiež pacienti, ktorí majú aj iné vážne či chronické ochorenia, napríklad:
O stanovení liečby vždy rozhoduje ošetrujúci lekár, ktorý musí zvážiť, či je daná liečba vhodná pre každého pacienta osobitne. Monoklonálne protilátky sú podávané v zdravotníckom zariadení intravenózne, teda do žily, v podobe infúzie. Je možné podať ich v kombinácii, ale tiež ako monoterapiu.
Podanie monoklonálnych protilátok naopak nie je vhodné pre pacientov, ktorí si vyžadujú umelú pľúcnu ventiláciu alebo podávanie kyslíkovej liečby s vysokým prietokom. Pri závažnejšom priebehu ochorenia nie je vhodné ich použitie.
Podľa tlačovej správy Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky sa pacientom začali monoklonálne protilátky podávať niekedy v období medzi koncom septembra a začiatkom októbra roku 2021. V slovenských nemocniciach bola podávaná kombinácia liekov Casirivimab a Imdevimab, ktorá je určená pre pacientov s rizikom vážneho priebehu ochorenia.
V súčasnosti sa však od podávania monoklonálnych protilátok v terapii upúšťa a nemocnice ich prestávajú podávať svojim pacientom. Dôvodom nie je ich nedostatok, ale je skutočnosť, že protilátky, ktoré sú u nás používané, nie sú voči aktuálnej mutácii (omikron) účinné.
Ak si kladiete otázku, či existujú aj monoklonálne protilátky voči infekcii omikronom, odpoveď je – áno, existujú! Za ich vytvorením dokonca stojí tím šikovných slovenských vedcov. Ich skvelý objav, ktorý môže zachrániť mnohé životy, bol dokonca publikovaný aj v jednom z najlepších medzinárodne uznávaných časopisov – The Lancet .
Do štúdie, ktorá bola zameraná na terapeutické protilátky, bolo zapojených niekoľko inštitúcií – biotechnologická firma AXON Neuroscience, Neuroimunologický ústav Slovenskej akadémie vied, Slovenská akadémia vied, Česká akadémia vied a tiež Univerzita Komenského.
V relácii Pod lampou oznámil jeden z členov výskumného tímu Norbert Žilka skvelú správu – že protilátky, ktoré skúmali, sú účinné aj voči šíreniu omikronu. Nateraz sa však venujú ich testovaniu a výrobe v zahraničí, pretože tímu vedcov sa nepodarilo získať potrebné financie od svojho vlastného štátu. Nedostatok finančných zdrojov ich nie len že zbrzdil, ale zároveň nás pripravil o možnosť týmito protilátkami disponovať už v predstihu a teda o možnosť použiť ich v aktuálne prebiehajúcej vlne omikronu. K zlepšeniu situácie však každý z nás môže prispieť svojím zodpovedným správaním.
Monoclonal antibody treatment for covid 19
Včasná diagnostika celiakie je kľúčová pre zvládanie príznakov ochorenia ako aj prevenciu jeho komplikácií. V rámci diagnostiky je dôležité stanoviť…
Nový koronavírus je tu s nami už takmer rok a zdá sa, že tak skoro sa ho nezbavíme. Z mnohých strán počuť vyjadrenia,…
Aj keď je krv každého človeka zložená z rovnakých základných častí, predsa len sa odlišuje krvnými skupinami. Pýtate sa, čo…
