Ako profesionálny športovec Matej Tóth odoláva stereotypom a ako vzdoruje nechuti k športovaniu? Je vôbec možné každý deň trénovať so zanietením? Najúspešnejší slovenský chodec pre vás vybral 6 najdôležitejších vecí, ktoré vám pomôžu prekonať nechuť, ak sa vám dnes nechce športovať.
Keď ste si povedali, že idete do toho, že idem behať, alebo robiť inú aktivitu, urobili ste to rozhodnutie slobodne, z vlastnej vôle, a asi to malo nejaký dôvod. Rovnako to bolo aj u mňa. Prvé mesiace, roky, ktoré som sa venoval chôdzi, boli čisto o radosti. Bavilo ma to, mal som to rád.
Po práci je ťažké motivovať sa na tréning. Človeka to láka na gauč k obľúbenému seriálu, filmu alebo knihe. Na druhej strane vám rozum hovorí, že po celom dni v kancelárii by vám dobre padlo ísť sa prejsť alebo si zabehať von do prírody. Vyskúšajte to spojiť. Zoberte si slúchadlá, pustite si dobrý podcast (aspoň 40-minútový) alebo si vypočujte časť audioknihy a choďte sa popri tom prejsť, zabehať si, zakorčuľovať. Spojíte pasívny relax s aktívnym. Hudba by nemala byť príliš dynamická, aby ste neprepálili tempo.
Rokmi som skĺzol do akéhosi stereotypu. Bol som skôr otrokom čísel, plánov – „technokratický profík“. Ale na maratóne v Košiciach v roku 2012, keď som videl tie tisíce nadšencov, ktorí sa nevedeli dočkať, kedy vyrazia na trať, uvedomil som si, že aj ja ten šport mám rád, že mi prináša kopec radosti, pozitívnych emócií, a že ho chcem robiť, nie musím. Takže, keď prekonávate krízu, skúste si spomenúť na pozitívne zážitky zo športu, na začiatky, na pocit, keď vám to išlo.
Existuje toľko dôvodov, prečo nejsť na tréning. Zlé počasie, príliš veľa povinností, chutná večera. Ja mám tú výhodu, že keď nič nezaberá, tak si poviem, že je to moja práca, a proste musím ísť. Vyskúšajte niekedy prekonať svoju lenivosť a pohodlnosť, dajte si možno menší cieľ (kratší tréning), choďte aspoň zopár minút, a uvidíte, že nakoniec odrobíte celý tréning a ten pocit po ňom bude na nezaplatenie.
V živote som nachodil vyše stotisíc kilometrov a asi by ma to už dávno malo prestať baviť. A môžem vám povedať, že aj po tých tisícoch kilometrov a 24 rokoch ma chôdza stále baví. A je to práve vďaka tomu, že náš tréning nie je taký jednotvárny, ako sa zdá. Do tréningu zaraďujeme aj iné športy. Plávanie, cyklistika, korčuľovanie, lyžovanie. Druhá výhoda je práve zmena a psychická vzpruha, ktorú nová záťaž prinesie. Skúste niekedy zmeniť zaužívaný stereotyp.
Spolu sa to lepšie ťahá. Ak z vás vyprcháva nadšenie, nájdite si človeka alebo skupinku, ktorí pre vás budú ďalšou motiváciou. Človek je veľmi pohodlný tvor. Na všetko si dokáže nájsť ospravedlnenie. Ak sa vám nechce, pred samým sebou si viete veľa vecí odpustiť, nájsť výhovorku. Ale keď vás pred domom alebo na štadióne čaká kolega, je to často kľúčový rozdiel, prečo sa nakoniec na ten tréning vyberiete.
Samotná cesta je cieľ a v hobby športe to platí dupľom. Preto ak máte určitý cieľ a k tomu prislúchajúci plán, máte ďalšiu motiváciu, prečo sa na tréning vybrať. Staviate pyramídu. Cesta k cieľu nie je vždy jednoduchá a často sa niečo skomplikuje. Aj preto si dávajte reálne ciele, možno aj s menšou rezervou. Dosiahnutie (aj menšieho) cieľa vás opäť motivuje do ďalšej práce, k ďalšiemu, možno o niečo väčšiemu cieľu. Ja som sa tak z cieľa vyhrať majstrovstvá Slovenska starších žiakov dopracoval až k cieľu vyhrať olympiádu.