Retinálna migréna (migréna sietnice) je zriedkavá forma migrény. Tento typ zahŕňa opakované záchvaty krátkodobého zníženého videnia alebo slepoty v jednom oku. Záchvaty môžu predchádzať alebo sprevádzať bolesti hlavy a nevoľnosť.
Príznaky migrény sietnice sú rovnaké ako pri bežnej migréne. Rozdiel je, že zahŕňa aj problémy so zrakom. U pacientov sa prejavuje rôzne.
Strata videnia: Ľudia, ktorí trpia migrénami sietnice, často strácajú zrak iba v jednom oku. Ide zvyčajne o krátkodobý stav, ktorý trvá 10 až 20 minút, niekedy až hodinu. Pacienti vidia vzor čiernych škvŕn, pričom tieto čierne škvrny sa postupne zväčšujú až spôsobia úplnú stratu videnia.
Čiastočná strata videnia: U mnohých ľudí s touto diagnózou dochádza k zhoršeniu zraku v jednom oku. Príznak je zvyčajne charakterizovaný rozmazaným, slabým videním alebo akoby blikajúcimi svetlami. Stav môže trvať až hodinu.
Bolesti hlavy: Objavuje sa aj bolesť hlavy po problémoch so zrakom alebo počas nich. Tieto bolesti môžu trvať niekoľko hodín až niekoľko dní. Pridáva sa fyzická nevoľnosť a bolestivé pulzovanie hlavy. Príznaky rovnako postihujú iba jednu stranu hlavy a zhoršujú sa s fyzickou aktivitou.
Retinálne migrény sa vyskytujú, keď sa krvné cievy smerujúce do očí zúžia. Tým sa znižuje prietok krvi do oka. Po ukončení migrény sa cievy opäť uvoľnia a otvoria. Krvný prietok sa zlepší a zdravotný stav sa vráti do normálu.
Lekári sa domnievajú, že migrény sietnice sú výsledkom zmien v nervových bunkách, ktoré sa šíria cez sietnicu. Zvyčajne nie sú znakom iných vážnych problémov v oku a riziko, že znížený prietok krvi môže poškodiť sietnicu, je minimálne.
K rizikovým faktorom, ktoré môžu vyvolať migrény sietnice, patrí intenzívne cvičenie, fajčenie, dehydratácia, nízka hladina cukru v krvi, antikoncepčné tabletky, vysoký tlak, vyššia nadmorská výška, vysoké teploty.
Problém môžu spôsobiť aj určité potraviny a tekutiny. Ľudia náchylní na migrény by mali obmedziť potraviny obsahujúce dusičnany, ako sú klobásy, údeniny a iné spracované mäso, potraviny s tyramínom, ako sú údené ryby, sušené mäso a niektoré sójové produkty, výrobky, ktoré obsahujú glutamát monosodný, vrátane snackov, vývarov, polievok a korenín, alkoholické nápoje vrátane určitých pív a červeného vína, nápoje a potraviny s kofeínom.
Medzi rizikové skupiny, ktoré majú tendenciu dostať migrénu sietnice, patria ľudia mladší ako 40 rokov, ženy, ľudia s rodinnou anamnézou migrény sietnice alebo bolestí hlavy a ľudia s osobnou anamnézou migrény alebo bolestí hlavy.
Viac ohrození sú aj pacienti s chorobami, ktoré majú vplyv na krvné cievy a oči. Najčastejšie sa migréna sietnice spája s kosáčikovou anémiou, epilepsiou, lupusom, problémami s artériami alebo so zápalom krvných ciev v pokožke hlavy.
Neexistujú žiadne špecifické testy na diagnostiku migrény sietnice. Ak by sa lekár počas záchvatu migrény v sietnici pozrel do oka, použil by oftalmoskop na kontrolu zníženého prietoku krvi do oka. Vyšetrenie nie je bežné, keďže záchvaty migrény nie sú pravidelné.
Lekári preto diagnostikujú migrénu sietnice vyšetrovaním symptómov, všeobecným vyšetrením a preverovaním osobnej a rodinnej anamnézy. Retinálne migrény sa zvyčajne diagnostikujú procesom vylúčenia. To znamená, že príznaky ako prechodná slepota nemožno vysvetliť inými vážnymi ochoreniami alebo stavmi oka.
Ak migrény sietnice nie sú časté, lekár môže predpísať lieky, ktoré sa zvyčajne používajú na liečbu iných foriem migrény. Patria medzi ne ergotamíny, nesteroidné protizápalové lieky, napríklad aspirín a ibuprofen, a lieky proti zápalu.
Očný špecialista môže predpísať špecifické lieky na migrénu sietnice vrátane beta-blokátorov, ako je propranolol, antidepresív (amitriptylín) alebo antikonvulzív (Valproate).
V domácom prostredí je v prípade záchvatov migrény dôležitý pokoj, oddych alebo spánok, studené obklady, tlmené svetlo a čerstvý vzduch. Ak stavy zhoršuje stres či namáhavý životný štýl, je vhodné urobiť zmeny a dopriať telu viac relaxu.
Bežne sa očná migréna vyskytuje raz za niekoľko mesiacov. Je vhodné poznať spúšťače stavov, pomocou ktorých lekár môže lepšie diagnostikovať stav a nastaviť liečbu. Ak je to možné, pacient by mal zlepšiť svoj životný štýl – viac sa venovať športu, relaxu, zdravej strave, vyhýbať sa stresu. Hoci migrénu nemožno vyliečiť a zbaviť sa jej, možno aspoň znížiť jej silu a čo najviac oddialiť jej záchvaty.