V súvislosti s narastajúcim výskytom prípadov tzv. postcovidového syndrómu, ktorý sa vyskytuje u ľudí po prekonaní COVID-19 a prejavuje sa neurologickými problémami (napríklad výpadkami pamäte či poruchou koncentrácie), sa čím ďalej tým viac vedcov zaoberá vplyvom vírusu SARS-CoV-2 na činnosť mozgu.
Po prečítaní nášho článku sa dozviete:
Od vypuknutia pandémie čoskoro uplynú dva roky a nový koronavírus ešte stále vzbudzuje mnohé otázky. Prebieha množstvo štúdií, ktoré sa týkajú vývoja vakcín, hľadania vhodných liekov na terapiu tohto ochorenia, ale tiež štúdie, ktoré sa zaoberajú vplyvom ochorenia COVID-19 na ľudský organizmus.
Covid, ako ho bežne medzi sebou nazývame, sa prejavuje u jednotlivých ľudí v odlišných podobách. Niektorí pacienti majú šťastie na bezpríznakový či ľahší priebeh, no COVID-19 si vyžiadal aj mnohé obete. Doposiaľ bolo celosvetovo zaznamenaných viac než 5 miliónov úmrtí a odhaduje sa, že skutočný počet je ešte vyšší. Počet úmrtí a hospitalizovaných pacientov s ochorením COVID-19 neustále narastá aj napriek tomu, že ľudia majú možnosť účinnej prevencie pred ťažkým priebehom ochorenia v podobe vakcinácie.
Výsledky štúdie publikované vo vedeckom článku Journal of Infection preukázali, že mnohých pacientov, bez ohľadu na závažnosť ochorenia či ich vek, trápia dlhodobé následky aj mesiace po prekonaní ochorenia. To znamená, že aj mladí ľudia s ľahkým priebehom môžu pociťovať dlhodobé následky. Okrem respiračných ťažkostí a nadmernej únavy sú to najmä neurologické problémy, ako napríklad:
Pre viac informácií o prejavoch postcovidového syndrómu si môžete prečítať náš článok.
Najnovšie dáta z dvoch predbežných štúdií z Kalifornského národného centra výskumu na primátoch a z Rotmanovho inštitútu v Toronte, by mohli pomôcť objasniť prečo vznikajú spomínané dlhodobé následky ochorenia, ktoré sa prejavujú napríklad ako “brain fog” teda zahmlenie mysle. Štúdie naznačujú, že dôvodom môže byť schopnosť vírusu SARS-CoV-2 prekonať hematoencefalickú bariéru a okrem nej tiež schopnosť dostať sa k bunkám mozgu aj inou, než krvnou cestou.
Mozog človeka tvorí spolu s miechou centrálnu nervovú sústavu. Ide o najvyššie riadiace centrum, ktorého úlohou je riadiť základné životné funkcie – dýchanie, činnosť srdca, ale aj schopnosť myslieť, učiť sa, pamätať si, dorozumievať sa či prežívať emócie. Činnosť mozgu vplýva na náš celkový fyzický aj psychický stav a ovplyvňuje spôsob, akým vnímame svet.
Mozog sa nachádza v lebke, tvrdej kostenej štruktúre, ktorá ho chráni pred vonkajšími vplyvmi. Keďže mozog je dôležitým riadiacim centrom nášho tela, musí byť chránený aj zvnútra. Takáto ochrana je zabezpečená napríklad pomocou hematoencefalickej bariéry. Vďaka nej sa za bežných okolností k mozgu len tak niečo (napríklad vírus) nedostane.
Túto bariéru si môžeme predstaviť ako filter alebo akúsi prekážku, ktorá stojí medzi tkanivom mozgu a krvou, ktorá k nemu prichádza z telového obehu. Bunky tvoriace vnútro krvných kapilár (privádzajúcich krv k mozgu) sú uložené veľmi tesne vedľa seba a na ich povrchu sa nachádzajú ďalšie bunky – astrocyty. Spoločne vytvárajú takmer nepriepustnú vrstvu, pomocou ktorej zabraňujú látkam nachádzajúcim sa v krvi, aby sa dostali až k centrálnej nervovej sústave.
Niektoré látky hematoencefalickú bariéru prekonajú ľahko. Je to napríklad voda, etanol alebo nikotín, ale aj plyny ako kyslík či oxid uhličitý. Na druhej strane sú látky, ktoré bariéra neprepustí. Patria sem niektoré liečivá, toxíny, ale aj baktérie a iné. Priepustnosť hematoencefalickej bariéry môže byť počas určitých ochorení zvýšená (napr. pri meningitíde).
Ako už bolo spomenuté, nové dáta naznačujú, že vírus spôsobujúci COVID-19 je schopný prešmyknúť sa touto bariérou a vstúpiť do mozgového tkaniva. Okrem toho, na základe iných dostupných dát publikovaných v prestížnom vedeckom časopise Nature, môže vírus využívať pre vstup do neurónov aj priamu cestu cez náš nos. V nose sa totiž nachádzajú nervové zakončenia čuchového nervu, ktoré vedú priamo do mozgu. Táto skutočnosť tiež môže mať súvis so stratou čuchu, ktorá je jedným z typických prejavov ochorenia COVID-19.
Ak je vírus skutočne schopný preniknúť do sústavy neurónov mozgu, mohol by sa dostať do ktorejkoľvek jeho časti a ovplyvniť kognitívne schopnosti, pamäť, naše emócie či nálady. Mohol by teda spôsobiť presne tie problémy, ktoré popisujú ľudia s postcovidovým syndrómom.
Tieto výsledky sú však zatiaľ iba predbežné a vyžadujú si ďalšie výskumy, ktoré by mohli potvrdiť skutočnú priamu infekciu nervových buniek. Aj preto, že postcovidový syndróm sa u ľudí prejavuje rôznym spôsobom, v súčasnej dobe nie je ľahké urobiť všeobecné závery a s istotou určiť presný mechanizmus jeho vzniku.
Okrem priameho poškodenia neurónov môže ochorenie COVID-19 poškodiť kapiláry, ktoré zásobujú mozog krvou. V dôsledku ich narušenia môže vzniknúť krvácanie či upchatie kapiláry, čo znemožní prietok krvi a tým aj prísun živín a kyslíka pre mozog. Tkanivo mozgu je na nedostatok kyslíka a živín veľmi citlivé a závisí od nich správna mozgová činnosť.
Okrem súčasných štúdií máme k dispozícii dôkazy aj zo starších výskumov, ktoré prebehli po vypuknutí predchádzajúcich epidémií koronavírusov SARS (v roku 2002) a MERS (v roku 2012). Tieto dáta naznačujú, že infekcie SARS a MERS spôsobili rozvoj poruchy pamäte, depresií a úzkosti až u 15-20% ľudí, ktorí sa vyliečili z ochorenia.
U pacientov, ktorí prekonali SARS sa okrem uvedených porúch zistil aj vplyv vírusu na činnosť hypofýzy. Úlohou hypofýzy je riadenie hormonálnej produkcie, napríklad hormónu kortizolu. Ak má človek nedostatok tohto hormónu, môže pociťovať dlhodobú únavu – ďalší z príznakov, ktorí pociťujú aj pacienti pri ochorení COVID-19 a pri postcovidovom syndróme.
Aj napriek veľkému záujmu o túto tému zo strany vedcov v súčasnosti nemáme dostatok dát na to, aby sme jednoznačne určili mechanizmus vplyvu vírusu na mozog. Isté však je, že ochorenie COVID-19 nezasahuje len respiračný systém, ale môže organizmus zasiahnuť na viacerých úrovniach.
V záujme zachovania verejného zdravia sa pripájame k odporúčaniam Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktoré vyzýva ľudí, aby sa dali zaočkovať. Vakcinácia je najúčinnejší prostriedok pre boj s vírusom COVID-19.
Pri písaní tohto článku boli použité tieto zdroje:
How Covid attacks the brain may explain long-lasting symptoms
In Conversation: The neurocognitive impact of long COVID
How Does COVID Affect The Brain? Two Neuroscientists Explain
Nový koronavírus je tu s nami už takmer rok a zdá sa, že tak skoro sa ho nezbavíme. Z mnohých strán počuť vyjadrenia,…
Pre diabetikov predstavuje ochorenie COVID-19 dvojitú výzvu. Cukrovka zvyšuje riziko závažnosti priebehu ochorenia s častými komplikáciami. Navyše, ochorenie COVID-19 sťažujú…
Písanie rukou písaného písma zohráva nenahraditeľnú úlohu nielen pri učení sa písať v detskom veku, je dôležité aj v období dospievania, má…
