Matilda denne zápasí so svojimi myšlienkami. Kolegyňa dnes nemá najlepšiu náladu. Urazila som ju? Dookola si v hlave prehráva rozhovory a udalosti a pátra po príčine. Ničí sa premýšľaním, ako „chybu“ odčiniť. Dokonca ani v noci jej mozog nedokáže vypnúť. Je jedno, či ide o veci banálne, dôležité či také, ktoré sa jej netýkajú, každá udalosť ju negatívne ovplyvňuje. V Matildinej mysli bežia takéto scenáre často a sú veľmi reálne. A tak premýšľa. Dlho a o všetkom.
Spoznali ste sa v Matildinom príbehu? Overthinking, neustála analýza prežitých udalostí alebo nekonečných obáv z budúcnosti, ktorú vo svojej hlave neviete zastaviť, je fenoménom dnešnej doby. Ako zastaviť neustály tok myšlienok?
Štúdia z roku 2003 ukázala, že 73 % ľudí vo veku 25 – 35 rokov a 52 % ľudí vo veku 45 – 55 rokov sa až príliš často vracia k udalostiam zo života a prehodnocuje ich.2 Ešte viac alarmujúce než čísla, ktoré boli už pred 20 rokmi vysoké, je fakt, že väčšina ľudí si problém neuvedomuje. Dokonca si myslia, že si robia láskavosť, ak sa pravidelne a detailne zaoberajú svojimi myšlienkami.3
Anglický termín overthinking znamená príliš veľa o (niečom) premýšľať, venovať nadmerné množstvo času premýšľaniu alebo analýze (niečoho) spôsobom, ktorý je skôr škodlivý ako užitočný.1 Že to s premýšľaním preháňame, nám ukáže niekoľko znakov:
Pri nadmernom premýšľaní sa zaoberáme situáciou samotnou, nie jej riešením. No tým sa akurát tak privádzame k negatívnym emóciám, nie k spôsobu, ako problém odstrániť. Napríklad, ak sa stratíme v meste, myšlienky ako: „Prečo som sa stratil? Keby som sa len nestratil, určite sa mi niečo stane. Prečo sa to zase deje mne, už nikdy nebudem cestovať,“ nám cestu nájsť nepomôžu. To sa podarí, ak sa na ňu pôjdeme niekoho opýtať.4
Mozog nám ide na plné obrátky nielen pri rozhodovaní o dôležitých veciach, ale aj pri tých nepodstatných, ktoré by nám mali zabrať len niekoľko sekúnd . Urobiť hoci aj banálne rozhodnutie nám trvá večnosť.
Donekonečna analyzujeme všetky výhody a nevýhody, možnosti a scenáre. To nás dostane do analytickej paralýzy, uväzní v kruhu myšlienok, až sa nedokážeme rozhodnúť vôbec. Stojí nás to čas, energiu a postupne aj schopnosť riešiť problémy.5
Občas máme obavy všetci. Prirodzene nimi reagujeme na nové či zložitejšie situácie a na budúcnosť. Problém nastáva, ak nás každá drobnosť „vydesí“, až nedokážeme zaspať. Keď nás ovládnu negatívne myšlienky o veciach, ktoré sa môžu a nemusia stať. A začneme si tvoriť katastrofický scenár aj pri banalitách a veciach, ktoré nevieme predvídať, ani ovplyvniť. Takýto strach však nemá žiadny úžitok, skôr naopak.10
Od zakopnutia na predstavení v škôlke, po brept na rannej porade, nič nepustíme z hlavy. Neustále si prehrávame tie isté (negatívne) udalosti z minulosti. Často sa pritom ľutujeme, obviňujeme, pohŕdame samým sebou. Odborne sa tomu hovorí ruminácia. Ľahko k nej skĺzneme v ťažkej situácii,7 napríklad po rozchode. Rozoberáme každý detail a dúfame, že problém vyriešime alebo sa z neho poučíme. Lenže ak dookola prechádzame rovnakými informáciami, a nespejeme k novým myšlienkam, neposunieme sa k riešeniu a ani k pocitu spokojnosti.6
Nadmerné premýšlanie sa u každého prejavuje inak. Nemusíme vždy spozorovať všetky „symptómy“. Takisto máme všetci občas moment, keď analyzujeme, pitváme sa v minulosti a obávame sa. No i v tomto prípade platí, že všetkého veľa škodí, aj premýšlania.
Ak hneď nezaspíme, začneme si predstavovať, akí budeme na druhý deň unavení. To však spustí pocit úzkosti, ktorý nám zaspávanie ešte viac sťaží.4 Overthinking na spánok veľmi vplýva aj tým, že je nemožné hlboko zaspať, keď mozog nedokáže vypnúť.8 No nedostatok spánku potom vedie k únave, horšej koncentrácii, bolesti hlavy, a po rokoch aj k vážnejším zdravotným komplikáciám.11,13
Rozmýšľať o úlohach pred tým, než sa pustíme do ich plnenia, je dobrý nápad, no overthinking mení potenciálne výbornú myšlienku, ktorá nás nakopne a posunie ďalej, na strach a nečinnosť.
Podobné je to aj v prípade, keď sa rozhodujeme o ďalších krokoch v živote či kariére. Toľko nad príležitosťami rozjímame, až nám uniknú pomedzi prsty.12
Ak príliš premýšľame, môžeme mať problém nadviazať a udržať si priateľstvá. Často sa vtedy totiž stane, že človeka ani nepoznáme, a už rozmýšľame, prečo nás nebude mať rád. Preto sa mu ani neskúsime prihovoriť.
Ak neustále uvažujeme, čo a ako povedať či čo urobiť, bude sa nám ťažko rozprávať aj s priateľmi alebo členmi rodiny. Myseľ pohltia negatívne špekulácie o tom, čo si o nás myslia iní. Takéto myšlienky vedú k strachu a vyhýbaniu sa sociálnym kontaktom. Môže to dôjsť do takého extrému, že budeme mať problém komunikovať v bežnom prostredí, napríklad na pošte alebo u lekára.9
Overthinking veľmi vplýva na našu psychiku. Často ide ruka v ruke s inými mentálnymi poruchami. Môže byť jedným z príznakov alebo ich zhorší či zvýši pravdepodobnosť, že budeme na problémy s duševným zdravím náchylnejší.4,10
S nadmerným premýšľaním sa spája napríklad depresia (z tráum minulosti) alebo úzkosť (z obáv o budúcnosť). A tiež hypochondria, pri ktorej má postihnutý utkvelú predstavu, že je chorý. Už pri miernych príznakoch verí, že má smrteľnú chorobu.9
Nielen hypochondrov dostane overthinking do začarovaného kruhu. Čím viac analyzujeme, tým horšie sme na tom psychicky, a tak premýšľame ešte viac.14 Overthinkingu sa tiež pripisuje zhoršenie a spôsobenie porúch ako obsedantno-kompulzívna porucha, pri ktorej postihnutí trpia nutkavými vnucujúcimi sa predstavami, posttraumatická stresová porucha či hraničná porucha osobnosti.
Existuje niekoľko trikov, pomocou ktorých overthinking dokážete poraziť:
Psychická odolnosť je schopnosť, vďaka ktorej sa dokážeme „odraziť od dna“, vyrovnať sa so stresom i problémami a prekonať ich bez výrazných následkov na psychike.1 Ak sme odolní, ľahšie nájdeme silu zdolávať prekážky a rásť.
Ľudia s touto vlastnosťou nevidia život cez ružové okuliare. Vedia, že býva ťažký, a že neúspech je jeho súčasťou. Prežívajú negatívne emócie, ale ich duševná sila im umožňuje prejsť týmito pocitmi a zotaviť sa. A to aj bez toho, aby ich pohltil overthinking. 4, 16, 17, 18, 21
Ako sa stať psychicky odolnejším, vám poradíme článku o reziliencii.
Ak chceme riešiť zdravotný problém, napríklad vyrážky, ideme za lekárom , aby zistil, čo ich spôsobuje. Podobne je to aj s nadmerným premýšľaním. Ak ho máme zastaviť, musíme vedieť, kedy sa deje, a čo ho spúšťa. Keď identifikujeme situácie a myšlienky, ktoré nás k nemu vedú, ľahšie sa mu vyhneme.18, 22
Nekonečné lámanie si hlavy nad problémom len zriedkavo vedie k jeho vyriešeniu. Nechajte mozog na chvíľu oddýchnuť od premýšľania. Venujte sa obľúbenej alebo novej činnosti – zabehajte si, prejdite sa v prírode, staňte sa dobrovoľníkom či záhradkárčite.
Pomôcť môže aj meditácia, ktorá dokázateľne zlepšuje duševné, ale aj fyzické zdravie. Vaša myseľ sa zameria na niečo produktívnejšie, odpúta sa od problému. Možno ho aj ľahko vyrieši a ani o tom nebudete vedieť.4,18, 20
Máte to presne naopak a nútite sa za každú cenu myslieť pozitívne? Ani to nie je cesta. Aj optimistické myšlienky môžu byť „toxické“. Hovorí sa im toxická pozitivita. Ide o presvedčenie, že by sme za každých okolností, bez ohľadu na to, v akej ťažkej situácii sme, mali myslieť pozitívne.
Nezdravo pozitívny človek popiera a potláča hnev, smútok, frustráciu či akékoľvek emócie, ktoré nie sú šťastné. Ak ale k svoje skutočné pocity a negatívne emócie ignorujeme, skrývame, podceňujeme a nahrádzame ich falošne pozitívnymi, veľmi si škodíme. Takýto prístup nám s overthinkingom bojovať nepomôže, práve naopak.24,25
Ak žiadny z trikov nezaberá a strácate sa vo svojich myšlienkach čoraz viac, je na mieste poradiť sa s odborníkom. Vyhľadajte psychológa, ktorý vám pomôže skoncovať s nadmerným premýšľaním.10