Sliznica žalúdka môže byť postihnutá rôznymi patologickými procesmi vrátane nádorových zmien. V prvotnom štádiu rakoviny, keď je nádor ešte malý, pacienti nemajú výrazné ťažkosti. Zvyknú sa objaviť tlaky v strednej časti brucha, pocity plnosti i po menšom príjme jedla. V neskoršom štádiu dochádza ku krvácaniu zo steny žalúdka. Ak sa krv dostane do čriev, dôjde k dechtovitému sfarbeniu stolice. Liečba závisí od štádia ochorenia.
Nachádza sa v ľavej časti brušnej dutiny, tesne pod dýchacím svalom – bránicou. Jeho úlohou je zhromaždenie prehltnutej potravy a následné štiepenie pomocou špeciálnych enzýmov. Hlavným žalúdočným enzýmom je pepsín. Podieľa sa na trávení bielkovín.
Ochorenia žalúdka patria k častým chorobám vyskytujúcich sa v našej populácii. Tvoria 2 až 5 % návštev praktického lekára.
Poruchy žalúdka sa môžu prejavovať pestrou skupinou symptómov. Najčastejšie sa vyskytujú poruchy trávenia. Horný dyspeptický syndróm sa prejavuje nepríjemnými, subjektívne vnímanými bolesťami, všeobecne označovanými ako bolesť žalúdka.
Ťažkosti s trávením sa môžu vyskytovať nielen pri chorobe žalúdka a priľahlých častí tráviaceho traktu, ale aj pri systémových ochoreniach mimo tráviaceho traktu. Sliznica žalúdka môže byť postihnutá viacerými patologickými procesmi vrátane nádorových zmien.
Výskyt organických ochorení žalúdka sa v priebehu posledného desaťročia výrazne zmenil. Relatívne ubúda výskyt klasického žalúdočného vredu a nádorových ochorení žalúdka. Pribúdajú patologické poliekové zmeny, vznikajúce v dôsledku nadmernej konzumácie liekov vplývajúcich na sliznicu žalúdka.
Zhubný nádor žalúdka (karcinóm) je nádorové ochorenie vznikajúce postupnou premenou buniek žalúdočnej sliznice, ktoré môže následne s ďalším vývojom postihovať stenu žalúdka, lymfatické uzliny a postupne i brušnú dutinu, pečeň, prípadne aj ďalšie orgány následným metastázovaním. Vzácnejšie sa v žalúdku nachádzajú aj iné druhy zhubných nádorov ako lymfóm alebo sarkóm. Najčastejšie sa však vyskytuje karcinóm žalúdka.
Makroskopicky sa rozlišujú dva typy nádorov a to: intestinálny typ, ktorý sa vyvinie najčastejšie na podklade atrofickej gastritídy spojenej s neliečenou infekciou Helicobacter pylori. Tento typ je častejší u starších pacientov.
Druhý typ je difúzny a často vzniká bez predchádzajúcej gastritídy. Vyskytuje sa častejšie u mladších pacientov a ma horšiu prognózu. Na jeho vzniku sa podieľajú hlavne genetické vplyvy. Zvyšných 5 až 10 % nádorov sa nedá takto klasifikovať a ide o tzv. zmiešaný typ.
V prvotnom štádiu rakoviny, keď je nádor ešte malý a nikam sa nešíri, pacienti nemajú výrazné ťažkosti. Zvyknú sa objaviť tlaky v hornej a strednej časti brucha, pocity plnosti i po menšom príjme jedla, nevoľnosti, zvracanie, pokles váhy či celková únava.
V neskoršom štádiu dochádza ku krvácaniu zo steny žalúdka a vtedy môže pacient vracať krv, prípadne ak sa krv dostane do čriev, dôjde k dechtovitému sfarbeniu stolice. Dlhodobou stratou krvi dochádza k chudokrvnosti – poklesu červených krviniek (anémii).
Vo výskyte sú značné geografické rozdiely. Najvyšší výskyt je v Japonsku a v Kórei, na druhej strane najnižší výskyt je v USA a v štátoch západnej Európy. Aj keď v hospodársky rozvinutých krajinách výskyt stále klesá, v celosvetovom rebríčku je druhým najčastejším nádorovým ochorením.
Čo sa týka pohlavia, výskyt nádorového ochorenia žalúdka je až dvakrát častejší u mužov ako u žien. Zhubné nádory sa častejšie vyskytujú v staršej populácii. Príčina vzniku nádoru nie je známa, ale existujú viaceré rizikové faktory (tabuľka č. 1), ktoré výrazne prispievajú k vzniku nádorového ochorenia:
Strava | vysoké riziko ochorenia je spojené s vysokým príjmom soli a korenín, údených potravín, nedostatočného zastúpenia ovocia, zeleniny a vlákniny |
Fajčenie | vyššia pravdepodobnosť ochorenia je u fajčiara ako nefajčiara |
Baktéria Helicobacter pylori | infekcia zvyšuje pravdepodobnosť vzniku nádoru žalúdka |
Chronické zápaly žalúdka | sú rizikové, najčastejšie spojené s infekciou Helicobacter pylori |
Dedičné faktory | v niektorých rodinách sa toto ochorenie vyskytuje častejšie |
Tabuľka č. 1 Rizikové faktory prispievajúce k vzniku karcinómu žalúdka
Súčasťou diagnostiky je podrobná anamnéza s popisom symptómov a následne laboratórne a endoskopické vyšetrenie. Endoskopické vyšetrenie patrí medzi zlatý štandard diagnostiky. Súčasťou diagnostických postupov je aj vyšetrenie pomocou ultrasonografie, počítačovej tomografie či magnetickej rezonancie najmä za účelom zhodnotenia progresie nádoru do okolitých štruktúr napr. lymfatických uzlín. Odoberá sa vniekoľko vzoriek z viacerých miest žalúdka za účelom histopatologického vyšetrenia a určenia typu nádoru.
Liečba nádoru žalúdka môže byť endoskopická alebo chirurgická. Endoskopická liečba je vhodná len pri karcinóme postihujúceho sliznicu žalúdka. Vykonáva sa tzv. endoskopická resekcia sliznice žalúdka.
Chirurgická terapia je nutná u pacientov s karcinómom prestupujúcim cez sliznicu žalúdka a infiltrujúcim okolité tkanivo. Pravidlom chirurgickej liečby je snaha odstrániť čo najväčšiu masu tumoru spolu s časťou zdravého tkaniva. Väčšia radikalita zvyšuje aj dĺžku prežívania pacienta.
Pri rozsiahlych nádoroch je niekedy potrebná totálna gastrektómia (úplné odstránenie žalúdka). Súčasťou chirurgickej liečby je aj predoperačná chemoterapia zameraná na zmenšenie nádoru, čím sa uľahčí resekcia nádoru alebo pooperačná chemoterapia, ktorej úlohou je zničiť vzdialenejšie ložiská nádoru.
Peptický vred a nádory žalúdka postihujú aj v súčasnosti značnú časť populácie, i keď pribúdajú patologické stavy spôsobené nadmerným užívaním liekov. Dnešná moderná medicína poskytuje rozsiahle možnosti liečby ako vredov, tak aj nádorov.
Diagnostika je najčastejšie založená na endoskopickom náleze. Medikamentózna liečba peptického vredu je vo väčšine prípadov úspešná, avšak nádorové ochorenie si častokrát vyžaduje radikálny chirurgický zásah s dlhou dobou liečenia.