Trápia vás bolesti žalúdka?

V tomto článku sa dozviete

• Anatómia a funkcia žalúdka
• Problémy so žalúdkom
• Akútna gastritída (gastroenteritída)
• Prejavy a liečba
• Chronická gastritída
• Typy chronickej gastritídy
• Záver

Anatómia a funkcia žalúdka

Žalúdok je časť zažívacieho traktu nachádzajúci sa v ľavej časti brušnej dutiny, tesne pod dýchacím svalom – bránicou. Predstavuje akýsi rozšírený vak medzi pažerákom a tenkým črevom. Jeho úlohou je zhromaždenie prehltnutej potravy a jej následné štiepenie pomocou špeciálnych enzýmov. Na úrovni žalúdka dochádza k čiastočnému vstrebaniu vody a alkoholu.

Vrchná časť žalúdka (proximálna) tvorí predovšetkým funkciu rezervoáru. Vzdialenejšia časť žalúdka (distálna) sa významne podieľa na premiešaní stravy so žalúdočným sekrétom a enzýmami a čiastočnom natrávení. Následne dochádza k posúvaniu natrávenej potravy do dvanástnika (duodena).

Na regulácii trávenia sa podieľa rada hormónov: sekretín, glukagón, somatostatín a ďalšie. Hlavným žalúdočným enzýmom je pepsín podieľajúci sa na trávení bielkovín. Veľmi dôležitou látkou žalúdočného sekrétu je kyselina chlorovodíková, produkovaná bunkami sliznice žalúdka.

Problémy so žalúdkom

K častým poruchám žalúdka sa radia zápaly žalúdka, tzv. gastritídy. Ide o zápalové zmeny žalúdočnej sliznice videnej pri endoskopickom a následne histopatologickom vyšetrení odobratej vzorky sliznice žalúdka.

Poruchy žalúdka pri gastritíde bývajú ovplyvnené aj inými ochoreniami tráviaceho ústrojenstva. Súvisia aj s psychickými vplyvmi (emócie, nálada, výchova) a celkovým stavom organizmu (rekonvalescencia, únava).

Chronická gastritída sa v porovnaní s akútnou gastritídou vyskytuje častejšie. Existuje niekoľko delení. Podľa rozsahu postihnutia ich delíme na gastritídy:

• nachádzajúce sa vo východovej časti žalúdka (antrálnu),
• postihujúce sliznicu celého žalúdka (pangastritída), najčastejšie spojené s infekciou Helicobacter pylori
• gastritídy tela žalúdka.

Akútna gastritída (gastroenteritída)

V podstate nepredstavuje akútne zápalové ochorenie v pravom zmysle slova. Ide skôr o reflexnú poruchu vznikajúcu ako následok podráždenia alebo zaťaženia žalúdka. Najčastejšie vzniká na podklade:

• alimentárnej – pokrmovej chyby, keď príčinou je nevhodná strava, prípadne jej tepelná úprava, striedanie teplého či studeného jedla, korenie, zloženie nápojov, alkohol. Záleží aj na tolerancii jednotlivých zložiek potravy, na ich množstve a zložení alebo na kombinácii týchto faktorov.
• škodliviny, ktorá preniká do organizmu pacienta perorálnou cestou. Súčasťou sú aj toxoinfekčné vplyvy, pri ktorých sa škodlivina (noxa) dostáva do sliznice krvnou cestou. Najčastejšou príčinou sú bakteriálne a vírusové infekcie.

Prejavy a liečba

Akútna gastritída sa prejavuje tlakom a bolesťou v epigastriu – hornej polovici brucha, nechutenstvom až odporom k jedlu, grganím, zvracaním alebo nafukovaním.

Liečba spočíva v hladovke a postupnom obnovení výživy a zlepšení stavu (realimentácii). Potrebná je dostatočná rehydratácia – príjem tekutín. Pri ľahkej forme akútnej gastritídy miznú príznaky do 48 hodín, pri ťažšej forme, pokiaľ je spojená s hnačkami, môže vyžadovať hospitalizáciu a podávanie medikamentóznej liečby.

Medikamentózna liečba je zameraná na tlmenie kŕčov pomocou spazmolytík. Podávajú sa antiemetiká – lieky proti zvracaniu a parenterálna rehydratácia pomocou infúzií.

Chronická gastritída

Je charakterizovaná histologickým nálezom vzhľadom k tomu, že väčšina pacientov nemá klinické príznaky charakteristické pre gastritídu. Výskyt sa často spája s infekciou Helicobacter pylori. U ostatných typov chronických gastritíd je príčina doposiaľ neznáma.

Chronická gastritída vedie k zmenšeniu (atrofii) žalúdočnej sliznice, čo má za následok zníženie, až zastavenie sekrécie kyseliny chlorovodíkovej a enzýmu štiepiaceho bielkoviny (pepsínu).

Klinické prejavy sú najčastejšie dané formou brušného dyskomfortu. Výnimkou nemusia byť ani opakujúce sa hnačky. Diagnóza je pacientovi potvrdená histologickým vyšetrením po odbere vzorky počas endoskopického vyšetrenia.

Liečba chronickej gastritídy býva komplikovaná a vo väčšine prípadov je zameraná na zničenie infekcie vyvolanej Helicobacter pylori.

Typy chronickej gastritídy

Bakteriálna, helikobakterová gastritída: najdôležitejšiu úlohu pri vzniku gastritídy hrá Helicobacter pylori, ktorý je príčinou až 95 % gastritíd. Baktérie sú prítomné na povrchu sliznice, ale môžu byť prítomne aj v hlbších častiach sliznice žalúdka. Počet zistených mikroorganizmov určuje približný odhad masívnosti infekcie.

Diagnostika je prevedená endoskopickým vyšetrením s odberom vzorky na histologické vyšetrenie. Pri tomto type gastritídy vzniká zápal celého žalúdka (pangastritída) a taktiež pri neliečenom stave môže dôjsť k vzniku žalúdočného vredu. Liečba pozostáva z dvojkombinácie antibiotík a liekov zameraným na zníženie sekrécie kyseliny chlorovodíkovej.

Autoimunitná gastritída (difúzna atrofická gastritída žalúdočného tela): pri tomto type gastritídy ide o tvorbu autoprotilátok proti vlastným bunkám sliznice žalúdka s ich postupnou deštrukciou. Postihuje telo žalúdka a je tiež spájaná s inými autoimunitnými ochoreniami (diabetes mellitus 1. typu, thyreoiditída – zápal štítnej žľazy, systémový lupus – autoimunitné ochorenie).

Chemickú gastritídu spôsobujú chemické látky endogénnej povahy. Môže byť spôsobená refluxom žlčových kyselín, prípadne exogénnymi liekmi.

Záver

Ochorenia žalúdka sa podieľajú na významnej časti gastroenterologických problémov vyskytujúcich sa v každom veku a sú jednou z najčastejších príčin návštevy lekára.

Včasná diagnostika a následne adekvátna liečbe vedie vo väčšine prípadov k vyliečeniu bez následkov, avšak pri dlhotrvajúcich ťažkostiach si stav pacienta môže vyžadovať aj hospitalizáciu.