Štítna žľaza je najväčšou žľazou s vnútorným vylučovaním. Jej hormóny sú dôležité pre správne fungovanie celého organizmu. Stimulujú vývoj a rast, pôsobia na nervový systém a svalstvo, ovplyvňujú činnosť srdca. Medzi najčastejšie poruchy patrí jej znížená a zvýšená činnosť, vrodené ochorenia a nezhubné nádory. Typickými príznakmi môže byť zvýšená únava, suchá koža, zimomravosť a vypadávanie vlasov.
Štítna žľaza je endokrinný orgán tvorený dvoma lalokmi, ktoré sú spojené mostíkom (istmom). Nachádza sa v podkoží na prednej strane krku pod štítnou chrupavkou, po oboch stranách priedušnice. Produkuje dôležité hormóny – tyroxín (fT4) a trijódtyronín (fT3).
Poruchy štítnej žľazy sú po cukrovke druhé najčastejšie endokrinné ochorenia, ktoré postihujú až 30 % európskej populácie.
Vrodené defekty
K vrodeným defektom patrí agenéza – nevyvinutie sa štítnej žľazy, príp. jej poškodenie počas vnútromaternicového vývoja a geneticky podmienené enzymatické poruchy tvorby hormónov štítnej žľazy.
Prejavujú sa hneď po narodení a preto je dôležité ich včas diagnostikovať, aby neohrozili vyvíjajúce sa dieťatko hypotyreózou.
Je charakterizovaná ako znížená funkcia štítnej žľazy s nedostatočnou sekréciou hormónov. Výskyt je pomerne vysoký – 4 až 7 %. Prejavuje sa až 7-krát častejšie u žien ako u mužov. Výskyt je vyšší u diabetikov a u pacientov vo vyššom veku. Spravidla vzniká na podklade autoimunitnej tyreoditídy (zápalu štítnej žľazy) a tiež aj u pacientov po liečbe rádiojódom pre hyperfunkciu.
Hypotyreóza môže viesť k poškodeniu vývoja plodu a vzniku tzv. kretenizmu. Pri zníženej funkcii je v laboratórnom náleze znížená hladina tyroxínu a zvýšená hladina TSH (tyreotropný hormón). V minulosti bol u nás výskyt hypotyreózy spojený s nedostatkom jódu v potrave, ktorý aj dnes celosvetovo postihuje asi 1,6 miliardy ľudí.
Hypotyreóza vzniká obvykle nenápadne a klinické príznaky môžu pripomínať príznaky iných chorôb (napr. aterosklerózy, reumatické procesy, neuropatiu, primárnu anémiu).
Subjektívne príznaky
Objektívne príznaky
Ide o vystupňovanú formu príznakov hypotyreózy až do život ohrozujúceho stavu. V súčasnosti je veľmi vzácna. Vyskytuje sa najčastejšie u pacientov s neliečenou hypotyreózou.
Postihuje častejšie ženy a to 3 až 5-krát v porovnaní s mužskou populáciou. Táto hypertrofická forma zápalu je spojená so strumou (zväčšenie štítnej žľazy) a predstavuje typický autoimunitný zápal s tvorbou protilátok proti vlastným štruktúram.
Vo väčšine prípadov ide o celoživotné ochorenie. Postupne dochádza k deštrukcii tkaniva štítnej žľazy spojenej s nižšou produkciou hormónov štítnej žľazy. Základom diagnostiky je detekcia špeciálnych protilátok v krvi pacienta.
Zriedkavejšia je atrofická forma tyreoditídy, ktorá je závažnejšia ako Hashimotova struma, nakoľko sa pri nej rýchlejšie vyvíja hypotyreóza.
Hypotyreóza z nedostatku jódu spojená so strumou sa vyvinie v dôsledku dlhodobého nedostatku jódu, pod 150 µg denne. Zavedenie jodizácie jedlej soli viedlo výrazne k poklesu výskytu tejto poruchy. So vznikom strumy dochádza k zníženiu tvorby hormónov štítnej žľazy s typickými príznakmi hypotyreózy.
Nazývaná tiež thyreotoxikóza. Ide o syndróm charakterizovaný zvýšenou sekréciou tyreoidálnych hormónov so súčasne zvýšenou reakciou periférnych tkanív na tieto stimulácie.
Príčiny hypertyreózy môžu byť rôzne. Medzi najčastejšie patria autoimunitné poruchy, výnimkou nie je ani hypertyreóza pri nadmernom príjme jódu, hypertyreóza pri predávkovaní liekov stimulujúcich štítnu žľazu, či nádorové ochorenia spojené so zvýšenou tvorbou TSH. Mnoho prípadov hypertyreózy býva diagnostikovaných kardiológom.
K dalším formám hyperfunkcie štítnej žľazy patrí Gravesova – Basedowova choroba. Najčastejším príznakom tohto ochorenia je tachykardia a nepravidelná srdcová činnosť.
V porovnaní s hypotyreózou je jej výskyt u diabetikov menej častý. Pri laboratórnom vyšetrení sú hodnoty fT3 a fT4 zvýšené a hodnoty TSH znížené často až pod hladinu merateľnosti, obvykle menej ako 0,1 mIU/l.
Príznaky hypertyreózy:
| všeobecné | nervozita, nespavosť, tras, intolerancia tepla, úbytok hmotnosti |
| kostné | osteoporóza |
| očné | exoftalmus (výstup očných gúľ z očnice), opuch viečok, konjunktivitída, dvojité videnie, útlak očného nervu |
| kožné | teplá a jemná koža, padanie vlasov, potenie, lámanie nechtov |
| svalové | svalová slabosť, myopatia (ochorenie svalov) |
| metabolické | váhový úbytok, vyššia chuť k jedlu, hyperglykémia, návaly, riedke stolice |
| neuropsychické | trasenie prstov a viečok, delírium, nepokoj, podráždenosť, úzkosť |
| obehové | tachykardia, srdcové zlyhanie, anémia |
Tvorí približne 75 % všetkých hyperfunkcií štítnej žľazy. Postihuje až 4-krát častejšie ženy ako mužov. Ide o typické autoimunitné ochorenie, ktoré patrí medzi najrozšírenejšie choroby štítnej žľazy v celej Európe a Severnej Amerike.
Základnou príčinou choroby je tvorba abnormálnych imunoglobulínov, ktoré sa viažu na receptory TSH (tyreotropný hormón), pričom dochádza k ich aktivácii a následne zvýšenej tvorbe hormónov. Táto forma tyreotoxikózy je často spojená s postihnutím oka, asi u 60 % pacientov (endokrinná orbitopatia), vzácnejšie s tyreoidálnou dermatopatiou (tvorbou podkožných infiltrátov).
Znamená to, že pacienti s tyreotoxikózou môžu, ale aj nemusia mať príznaky ako je nepokoj, nervozita, termofóbia (chorobný strach z tepla), nespavosť, pokles hmotnosti, hnačky. Obvyklým príznakom u týchto pacientov je aj struma.
Tvoria nehomogénnu skupinu chorôb s rôznym priebehom a prognózou – napr. subakútna tyreoiditída (zápal štítnej žľazy), ktorá je nejasného pôvodu. Vzniká najčastejšie po infekcii dýchacích ciest a môže prechádzať do trvalej poruchy funkcie štítnej žľazy.
Väčšinu nádorov štítnej žľazy tvoria nezhubné nádory, prejavujúce sa vo forme uzlov, ktorých diagnostika je spravidla náhodná. Medzi nepravé benígne útvary vzácne patria cysty a častejšie pseudocysty, obvykle hemoragického pôvodu.
Skutočné nádory vychádzajú najčastejšie z buniek epitelu lalôčikov, ktoré tvoria parenchým štítnej žľazy. Prognózu výrazne ovplyvňuje histologický obraz (typ nádoru), vek a sčasti pohlavie.
Medzi najčastejšie nádory štítnej žľazy patria karcinómy (papilárny a folikulárny karcinóm), ktoré tvoria asi 80 až 85 % nádorov štítnej žľazy. Papilárny karcinóm metastázuje prevažne lymfatickou cestou do krčných lymfatických uzlín. Folikulárny karcinóm metastázuje krvnou cestou do kostí a pľúc.
Nediferencované karcinómy sú zriedkavejšie, avšak pri ich výskyte má pacient horšiu prognózu vzhľadom k tomu, že rýchlo metastázujú krvnou a lymfatickou cestou. Menej časté sú karcinómy vychádzajúce z parafolikulárnych C buniek (medulárny karcinóm štítnej žľazy).
Vzácne sa v štítnej žľaze vyskytujú lymfómy, vznikajúce väčšinou na podklade neliečenej chronickej thyreoiditídy. Výnimkou nie sú ani metastázy karcinómu obličiek, pľúc alebo žalúdka.
Najčastejšie sa zhubné nádory prejavia ako solitárny tuhší uzol, ktorý si pacient sám náhodne nahmatá. U starších pacientov môže karcinóm rásť pomaly a jeho jediným príznakom môže byť zväčšovanie sa strumy. Prejaviť sa môže aj patologickou zlomeninou pri metastázovaní do kostí, prípadne sekundárnym ložiskom na pľúcach. Typickým prejavom je aj prejav hyperfunkcie či nálezu zvýšenej koncentrácie kalcitonínu v krvi.
Hormóny štítnej žľazy majú vplyv na všetky orgánové systémy. Sú potrebné pre normálnu funkciu väčšiny tkanív organizmu. Preto pri dlhodobom pozorovaní uvedených príznakov je vhodné vyhľadať odbornú pomoc v niektorej z endokrinologických ambulancií.
Štítna žľaza je umiestnená v spodnej časti prednej strany krku a často ju opisujú, že má tvar motýľa. Štítna žľaza…
U pacientov nad 60 rokov môže aj ťažká, život ohrozujúca hypertyreóza prebiehať nenápadne. Spoznajte preto príznaky zvýšenej funkcie štítnej žľazy…
Poruchy štítnej žľazy sú po cukrovke druhé najčastejšie endokrinné ochorenie, postihujú až 30 % európskej populácie. O nasadení vhodnej liečby na…
