Asi polovica z nás má v žalúdku baktériu, ktorá môže spôsobiť zápal či rakovinu. Väčšina o jej prítomnosti netuší, pretože nemá žiadne príznaky. Ako ju liečiť?
Helikobakter je veľmi odolná baktéria, ktorá napáda sliznicu žalúdka. Nachádza sa výlučne v jej povrchových vrstvách, pretože nie je schopná preniknúť hlbšie.
Bunky sliznice postihnuté helikobakterom vylučujú látky, ktoré spôsobujú chronický zápal žalúdka a dvanástnika. Ten však nie je konečným štádiom.
Ak sa nelieči, môže narušiť celistvosť sliznice a prerásť do väčšieho problému v podobe vredov – či už žalúdočných, alebo dvanástnikových.
V horšom prípade dokonca hrozí vznik nádorového ochorenia, keďže helikobakter je zodpovedný až za 70 % prípadov rakoviny žalúdka.
K infekcii primárne dochádza už v detskom veku. Keďže sa helikobakter vyskytuje v slinách, najčastejšie sa k vám môže dostať „z úst do úst“ od iného človeka.
Je veľmi pravdepodobné, že aj váš žalúdok obýva helikobakter a vy o tom ani netušíte. Má to tak až 80 % z nás.
Ostatní môžu pociťovať naozaj rôzne ťažkosti, napríklad bolesť v oblasti žalúdka či napínanie na vracanie. Viac o mnohých ďalších príznakoch si môžete prečítať v našom článku.
Helikobaktera je možné odhaliť dvomi základnými spôsobmi. Prvý z nich je neinvazívny. To znamená, že pre vaše telo nepredstavuje až takú veľkú záťaž, pretože nenarúša celistvosť tkanív či orgánov.
Patrí sem:
Druhý spôsob je, naopak, invazívny. Počas gastrofibroskopického vyšetrenia sa odoberie vzorka zo sliznice žalúdka a následne vyšetrí pod mikroskopom.
Pri diagnostike pomocou gastrofibroskopie je možné nielen odhaliť prítomnosť helikobaktera, ale aj určiť, či došlo k nejakým histologickým zmenám na sliznici žalúdka. Jednoducho povedané, zistiť možnú prítomnosť rakoviny.
Neinvazívne testovanie je v súčasnosti možné aj v pohodlí domova, a to pomocou diagnostických testov, ktoré si môžete kúpiť v lekárni. Pre vykonanie testu budete potrebovať vzorku svojej stolice, prípadne kvapku krvi.
Odpoveď je – áno. V dnešnej dobe je možné liečiť infekciu vyvolanú helikobakterom. Cieľom liečby, ktorá trvá zvyčajne po dobu 7 až 10 dní, je baktériu zničiť a znížiť tak pravdepodobnosť vzniku ďalších komplikácií (napr. vredovej choroby či nádoru).
Úspešná liečba je závislá od viacerých faktorov:
Liečba infekcie sa riadi podľa Maastrichtských odporúčaní a obvykle ide o trojkombináciu, prípadne až štvorkombináciu liečiv na základe uvedených schém:
Novým perspektívnym liečebným postupom je tzv. sekvenčná liečba. Ide o striedavé podávanie dvoch antibiotík spolu s inhibítorom protónovej pumpy, čo vedie k zvýšeniu úspešnosti terapie na viac ako 95 %.
V prvej polovici liečby pacienti užívajú inhibítor protónovej pumpy spolu s amoxicilínom, v druhej sa antibiotikum zamení za klaritromycín a tinidazol.
Nie vždy je nutné riešiť (a liečiť) prítomnosť helikobaktera. O liečbe lekár uvažuje v prípade, že sa u vás vytvoria žalúdočné alebo dvanástnikové vredy.
Naopak, liečba je nepotrebná v prípade, ak infekcia aj napriek prítomnosti helikobaktera nevznikla. To sa vzťahuje aj na alternatívu, že prítomnosť helikobaktera prebieha úplne bez príznakov.
Antibiotiká sú štandardným a najefektívnejším spôsobom liečby infekcie helikobakterom. V prípade, že vám ich lekár predpíše, odporúčame vám užiť stanovené množstvo v stanovenom čase.
Využívanie „babských receptov“ a liečba v podobe bylinných čajov a iných preparátov na helikobaktera nestačí.
Na redukciu helikobaktera čiastočne pomáha, ak dočasne upravíte svoj jedálniček. V strave sa snažte vyhýbať dráždivým potravinám (kyslé, pikantné či tučné jedlá), ktoré môžu iritovať sliznicu žalúdka.
Pri písaní článku boli použité tieto zdroje: