Traumy sú natoľko silné zásahy do vývinu psychiky človeka v akomkoľvek veku, že môžu spôsobiť trvalé stopy v našom mozgu. Transgeneračná trauma je vplyv, prenos, pri ktorom emocionálna bolesť, osobný fyzický alebo spoločenský stav sa prenáša na nové generácie takým spôsobom, že ide nad rámec samotného nadobudnutého správania. V článku sa dočítate:
Transgeneračná trauma je vplyv, prenos, kde sa emocionálna bolesť, fyzické alebo sociálne utrpenie osoby v danom okamihu, prenáša na nové generácie spôsobom, ktorý ďaleko presahuje jednoduché naučené správanie. To, čo definuje našu osobnosť, je všetko to, čo môže byť determinované štýlom rodičovstva a vzdelávacieho vzoru, váhou pamäte a vedomým alebo nevedomým konaním, ktoré vychádza z celej dynamiky rodiny a prostredia, v ktorom žijeme. Naša osobnosť je však určená aj hĺbkou minulosti, ktorá je stále prítomná mnohými rôznymi spôsobmi. Je to teda niečo, čo presahuje hranice, čo môže dosiahnuť aj genetickú úroveň.
Predmet transgeneračnej traumy vďačí svojmu pôvodu v desaťročiach po druhej svetovej vojne. Rôzne pozorovania a výskumy preukázali, že generačný potomok preživšieho holokaustu môže prejavovať zvláštne správanie (nočné mory, emocionálne problémy, problémy so správaním), a tie upozorňujú na skutočnosť, že pôvodná trauma prarodiča, si svojim spôsobom môže naďalej nachádzať pokračovanie v živote vnuka. Neznamená to však, že bolestivá udalosť, ktorú zažili naši rodičia alebo starí rodičia, nás určuje či ovplyvňuje v plnej miere. Ide len o jeden z vplyvov na našu osobnosť.
Trauma rodiča vo všeobecnosti ovplyvňuje jeho následné spôsoby a správanie, spôsob, akým podvedome učí svoje dieťa rozmýšľať a chovať sa v dospelosti. Stáva sa, že hoci dieťa o traume rodiča z minulosti nevie nič, trpí príznakmi nadmernej bdelosti, úzkosti, nekonzistentnými náladami, depresiami, prípadne má narušený zmysel pre seba, nedostatok identity, alebo aj pretrvávajúce zdravotné problémy. Napríklad matka chce milovať svoje dieťa, ale je len na míle ďaleko od neho bez toho, aby chcela byť a prežíva emocionálny chlad.
Ak niekto prežije silnú traumu, môže prejavovať rôzne príznaky a spôsoby správania z prežitia svojej traumy prenášať na svoje deti, ktoré by ich potom mohli ďalej prenášať pozdĺž rodinnej línie. Nasledujúce generácie zranenej osoby, ktorá utrpela pôvodnú traumu, nemusia nevyhnutne vyvinúť tie isté poruchy, ale budú oveľa zraniteľnejšie ako iní ľudia, existuje vyššia pravdepodobnosť, že trpia depresiami, úzkosťou, poruchami spánku, emocionálnymi problémami, hyperaktivitou, úzkosťou, stresom, príznakmi nadmernej bdelosti, potlačeným hnevom, nekonzistentnými náladami, dokonca aj pretrvávajúcimi zdravotnými problémami.
Príznaky sa zvyčajne prenášajú na ďalšiu generáciu prostredníctvom naučeného správania. Trauma ovplyvňuje spôsob, akým niekto rodiča ovplyvňuje, a rodičovstvo ovplyvňuje spôsob, akým dieťa rozmýšľa a chová sa v dospelosti.
Neurobiológia poukazuje aj na fakt, že vysoké hladiny kortizolu v krvi počas tehotenstva ovplyvňujú vývoj plodu, hladiny skúsenosti stresu a vysokej úzkosti počas tohto obdobia môžu spustiť určité biologické systémy v zárodku, predurčiť k tomu, že dieťa bude neskôr môcť trpieť rôznymi chorobami a emočnými poruchami. Práve vysoké hladiny kortizolu dokážu ovplyvniť mozgové procesy natoľko, že v ich dôsledku je možné predpokladať napríklad spojitosť s podvýživou alebo naopak, s nadváhou. Rovnako je tu na mieste zamyslieť sa tak nad genetickým dopadom, ktorý strach a utrpenie môžu spôsobiť v týchto vysokých hladinách kortizolu, ktoré tak už niekoľko rokov spôsobujú zmätok v organizme. K tomu sa pridáva krehký imunitný systém, s nízkou obranou, ktorá z neho robí osobu s náchylnosťou na infekcie, chrípku, alergie.
Klasickým príkladom transgeneračnej traumy je aj týranie v detstve, ktoré v nasledujúcich generáciách spôsobuje cyklus zneužívania a úzkosti. Medzi ďalšie typy traumy, ktoré by mohli spôsobiť transgeneračnú traumu, patria napríklad:
Bolesť z traumatickej udalosti môže ovplyvniť budúce generácie rôznymi spôsobmi. Hoci sú prejavy individuálne, je možné transgeneračnú traumu v sebe objaviť a liečiť. Podstatné však je uvedomiť si, že tak ako s každou traumou, tak aj s transgeneračnou traumou, sa pracovať dá a je dôležité zveriť sa s týmto problémom do rúk odborníka.
„Veď si to už ani nemôže pamätať,“ hovoríme často o negatívnych udalostiach z raných rokov. Pocity a traumu z detstva…
Najdôležitejšie pre zdravý psychický vývin dieťaťa je jeho prvých 5 rokov života. Rodina je nevyhnutným základom pre vývin harmonickej osobnosti…
Neposlúchli ste a rodičia už siahali po opasku či zvyšovali hlas, že ich bolo počuť až k susedom? Je šanca,…
