Nočné hrôzy a nočné mory sú poruchy spánku u mnohých detí. Najčastejšie sú prítomné v predškolskom a ranom školskom veku. Takmer vo všetkých prípadoch časom vymiznú, bez zanechania psychickej poruchy. Dieťa, ktoré má nočné hrôzy, často zo spánku kričí, rozhadzuje rukami a hádže veci okolo seba.Má záchvat paniky a nemusí pri záchvate spoznať ani rodiča, pretože nejde o úplné zobudenie. Rizikom jeaj pád z postele.Dieťa sa na nočný nepokoj ráno nepamätá.Dôležité je preto upokojenie a utíšenie dieťaťa.Nočné mory sú desivé sny, ktoré si dieťa po zobudení môže pamätať. Reakcia závisí od jeho veku. Nočné hrôzy a nočné mory sa môžu počas noci opakovať. Spôsobujú pocit strachu, úzkosti a zvýšenej precitlivenosti dieťaťa. Neznamenajú však žiaden problém a takmer vo všetkých prípadoch je vylúčený patologický proces, ktorý by podmieňoval vznik nočných môr a hrôz.
Nočné hrôzy a nočné mory sa vyskytujú u detí vo veku 3 až 8 rokov. Ochorenie nemá úplne objasnený pôvod a na vzniku sa môže podieľať rad rizikových faktorov.
Výskyt u rodičov
Nočné hrôzy a nočné mory sa častejšie vyskytujú u detí, ktorých rodičia počas detstva taktiež nočnými morami a hrôzami trpeli. Pozitívna rodinná anamnéza nočných môr a hrôz vedie k zvýšenému výskytu týchto prejavov u dieťaťa.
Nočné mory
Nočné mory sa vyskytujú u detí počas hlbokého spánku uprostred noci. Často sa objavujú súbežne s horúčkou, so psychickou alebo fyzickou únavou, či dokonca po užití niektorých liekov. Dieťa má počas nočnej mory často otvorené oči, ale nie je úplne prebudené. Epizóda nočnej mory trvá 10 až 30 minút. Dieťa si môže neskôr spomenúť na neurčité prejavy z nočnej mory, staršie deti môžu prerozprávať celý príbeh. Dieťa je po nočnej more často úzkostné, plačlivé, prípadne môže kričať. Dôležité je upokojenie dieťaťa a zaistenie pocitu bezpečia.
Nočné hrôzy
Pri nočných hrôzach, ktoré často prebiehajú na začiatku noci, dieťa nie je prebudené, je dezorientované a ráno sa na nepokojnú noc nepamätá. Hrôzy sa prejavujú krikom, plačom či pádmi z postele. Presná príčina vzniku nie je známa. Častejšie sú u detí s negatívnymi skúsenosťami, napríklad po pozeraní strašidelných filmov, hororov alebo po nepríjemnom zážitku, ktorý môže významne ovplyvniť ich psychiku.
V rámci liečby treba zohľadniť samotný spúšťač a dopátrať sa u detí možnej príčiny — stres, somatické príčiny (napríklad problémy so stolicou, horúčka a podobne). Pri dlhotrvajúcich problémoch sa odporúča psychoterapia a medikamentózna liečba.
Pomôcť môže správny spánkový režim, zlepšenie stravovacích návykov a zníženie stresu, prípadne rozhovor s dieťaťom.