Sepsa je potenciálne život ohrozujúci stav, spôsobený infekciou. Za novorodeneckú sepsu sa považuje krvná infekcia, ktorá sa vyskytuje u dojčiat mladších ako 90 dní. Vo všeobecnosti nastáva sepsa vtedy, keď imunitný systém nevládze bojovať, je preťažený, prepracovaný. Pri novorodencoch je včasný nástup sepsy pozorovateľný v prvom týždni života. Neskorý nástup sepsy môže nastať medzi 8. až 89. dňom po narodení.
Po prečítaní článku sa dozviete:
Novorodeneckú sepsu môžeme zjednodušene nazvať „otravou krvi“ u novorodeniatka. Je vyvolaná nadmerným rozmnožením rôznorodých infekčných mikroorganizmov v tele dieťaťa. Charakteristická je trvalou alebo periodickou prítomnosťou infekčných patologických zárodkov v krvi. Presilený imunitný systém sa prejaví reťazou reakcií, napríklad rozsiahlymi zápalmi, poruchou zrážania krvi až opuchmi. Tieto reakcie vedú k výraznému poklesu krvného tlaku, dochádza k obmedzeniu prívodu krvi k životne dôležitým orgánom. Ak nedôjde k okamžitej liečbe septického stavu, nastáva viacnásobné zlyhanie orgánov a smrť. U štvrtiny sepsou postihnutých novorodeniatok sú postihnuté aj mozgové obaly.
Novorodeneckú sepsu zaznamenajú asi u 2% novorodeniatok. Pri predčasnom odtoku plodovej vody u matky sa výskyt zvyšuje. Novorodenecká sepsa vedie k úmrtnosti viac ako jedného milióna novorodencov ročne.
Včasná sepsa: vzniká v prvých 3 dňoch života novorodeniatka, je veľmi závažná a má veľmi rýchly priebeh (viac ako 90% novorodeniatok).
Neskorá sepsa: vzniká po prvom týždni u novorodeniatka (10% novorodeniatok).
Nozokomiálna sepsa: („sepsa z nemocničného prostredia“) vzniká po treťom dni hospitalizácie u nezrelých a zrelých novorodencov, ktoré boli ošetrované na JISkách.
Spektrum pôvodcov novorodeneckej sepsy je široké. Novorodeneckú sepsu spôsobujú najčastejšie baktérie, napr.: Klebsiella, Escherichia coli, Listeria, niektoré kmene Streptococca, Hemofilus alebo Candida albicans.
Ak hovoríme o včasnej sepse, je to najčastejšie beta hemolytický streptokok skupiny B, baktéria E. Coli. Pri neskorej sepse je pôvodcom beta hemolytický streptokok skupiny B, Escherichia Coli, listérie, Hemophilus influenza. Pri nemocničnej sepse je pôvodcom Staphylococus epidermis, klebsiely.
Sepsa môže vzniknúť z infekcie v ktorejkoľvek časti tela. V normálnej situácii imunitný systém bojuje proti lokálnym infekciám a zabráni ich šíreniu, avšak ak je slabý alebo infekcia je veľmi závažná, môže sa rozšíriť do iných častí tela. Rozšírený zápal poškodzuje tkanivá a narúša tok krvi a prívod kyslíka do dôležitých orgánov.
Pri včasnej sepse sa dieťatko nakazí od matky počas pôrodu, resp. sa môže nakaziť vďaka rôznym okolnostiam pri pôrode, medzi ktoré patrí streptokoková infekcia matky počas tehotenstva, odtok plodovej vody skôr než 24 hodín pred pôrodom, infekcia tkanív placenty a plodovej vody, prípadne predčasný pôrod. Neskorou sepsou sa môže dieťatko nakaziť napríklad pri umelej pľúcnej ventilácii, pri dlhodobom zavedení katétra, pri kateterizácií pupočníka, pri infúznej liečbe a pod.
Spočiatku sa novorodenecká sepsa prejavuje nevýrazne. Jej príznaky zhrnula Debra Sullivan, Ph.D., MSN, R.N., CNE, COI.
Novorodenec má:
Často sprievodná novorodenecká meningitída sa klinicky prejavuje zvýšenou citlivosťou na dotyk, prenikavým krikom, napätou fontanelou (väzivové spojenie na hlavičke novorodenca), dieťa býva prehnuté s hlavičkou smerom dozadu a telíčkom smerom dopredu (opistotonus).
Nastáva pokles krvného tlaku na nebezpečne nízku úroveň. V tejto fáze dochádza k závratom a slabosti, zmätenosti, dezorientácii, nevoľnosti a zvracaniu, k hnačke. Najzávažnejším prejavom sepsy je septický šok. Septický šok je závažnou odpoveďou organizmu na ťažkú infekciu a sepsu. Je vyvolaný uvoľnením veľkého množstva bakteriálnych toxínov do krvného obehu, následným rozšírením periférnych ciev a náhlym poklesom krvného tlaku. Asi v 50 percentách končí smrťou.
Sepsa má obvykle rýchly priebeh, je preto potrebná včasná a rýchla diagnostika a nasadenie primeranej liečby. Novorodenecká sepsa je podľa štatistík a prieskumov zdravotníckych organizácií stále hlavnou príčinou úmrtia dojčiat, ale vďaka včasnej diagnostike a liečbe sa dieťa úplne uzdraví a nebude mať žiadne ďalšie problémy. Univerzálnym skríningom u matky a správnym novorodeneckým vyšetrením sa riziko sepsy novorodenca významne znížilo.
Pri spomenutých príznakoch je nevyhnutné ihneď volať sanitku.
Medzi významné rizikové faktory patria:
Prenos infekcie môže vzniknúť krvou, cez placentu, vdýchnutím infikovanej plodovej vody plodom, osídlením kože alebo čreva novorodeniatka baktériami, prenosom infekcie z matky na novorodeniatko počas pôrodu, prostredníctvom nemocničných infekcií.
Prípadová správa z roku 2016 poznamenáva, že väčšina prípadov sepsy pochádza z infekcie dýchacích ciest alebo krvného obehu.
Rizikové faktory pre vznik sepsy sú aj nesprávna antibiotická liečba a izolácia od matky spolu s nedostatočným dojčením.
Novorodeneckú sepsu diagnostikuje lekár na základe krvného obrazu, ďalej lekár urobí ster z kože a slizníc, vyšetrí moč, mozgovo miechový mok a urobí lumbálnu punkciu. Ak dieťa kašle alebo má problémy s dýchaním, bude nariadené RTG vyšetrenie hrudníka. Novorodenec, u ktorého bola diagnostikovaná sepsa, je takmer vždy sledovaný na JIS.
Jediným účinným spôsobom, akým sa dá sepsu zvládnuť, je včasné odhalenie tohto život ohrozujúceho stavu. Podľa závažnosti stavu sa v liečbe využívajú:
Lekár zvyčajne podá vnútrožilovo antibiotiká už pri prvom klinickom podozrení. Začína trojkombináciou antibiotík a po zistení presného pôvodcu antibiotickú liečbu spresní špecificky pre daného bakteriálneho pôvodcu. Pri meningitíde sa podávajú dvojnásobné dávky antibiotík po dobu 14-21 dní.
V rámci prevencie sa podávajú antibiotiká tehotným ženám, u ktorých sa objaví streptokoková infekcia na vyšetrení v 36. týždni tehotenstva. Ak lekár zistí osídlenie pošvy matky baktériou streptokokom skupiny B, alebo sú u matky prítomné rizikové faktory ako hroziaci predčasný pôrod, predčasný odtok plodovej vody viac ako pred 18 hodinami, teplota rodičky nad 38,5 stupňa, podá lekár matke rodičke v 35.-37. týždni tehotenstva preventívne penicilín G, alebo ampicilín.
Dobrá správa je, že až v 86% prípadoch sa tak zabráni včasnej sepse u novorodeniatok. Ak je nasadená liečba antibiotikami ešte pred ohrozením orgánov, je šanca na vyliečenie dobrá.
Podľa primára Neonatologického oddelenia UNLP Košice MUDr. Petra Krcha je potrebný racionálny prístup k antibiotickej liečbe už od narodenia dieťaťa. „Tento rok sme v UNLP znížili spotrebu antibiotík u našich najmenších pacientov, u novorodencov. Dosiahli sme to meraním CRP a sledovaním zdravotného stavu malých pacientov, u ktorých sa po pôrode predpokladala infekcia či iné zdravotné problémy.” Hoci 952 detí malo zvýšené CRP, ATB dostalo len 33 z nich.
Od začiatku roka 2020 do polovice októbra sa narodilo v UNLP Košice 2186 novorodencov. 952 z nich, čiže 43,5% absolvovalo kvôli zdravotnému stavu po narodení CRP vyšetrenie. „Zistili sme, že len 60 detí malo CRP zvýšené nad 20 mg/l, čiže len 6%. Diagnózu včasnej infekcie sme však napokon identifikovali len v 32 prípadoch. Antibiotickú liečbu sme podali spolu 33 deťom, čo je len 1,4% našich novorodencov,” vysvetľuje primár Krcho. 28 novorodencov liečbu nepotrebovalo. „Napriek tomu, že mali zvýšené CRP, nebolo potrebné ich liečiť, pretože ich celkový zdravotný stav si to nevyžadoval, bol bez následných komplikácií.”
MUDr. Krcho sa problematike ATB u novorodencov venuje už viac ako 25 rokov.
„Až nás trošku zamrazilo, aký veľký je počet novorodencov, ktorí absolvujú CRP testy,” uviedol primár Krcho. Antibiotickú liečbu pritom absolvovali minulý rok predovšetkým novorodenci, u ktorých sa objavili v hemokultúre baktérie E coli, stafylokok, alebo betahemolytický streptokok prípadne sa narodili so závažnými vývinovými poruchami močových ciest. „Z našich vyšetrení vyplýva, že musíme dávať väčší pozor, kedy vôbec vyšetrenie CRP indikujeme. Musíme zvážiť to, že vyšetrení u novorodencov robíme zbytočne veľa.”
Infekcie v novorodeneckom veku predstavujú závažnú súčasť patologických stavov, ktoré postihujú dieťa po narodení a môžu znamenať rôzny stupeň poruchy psychomotorického vývinu, v najzávažnejších stavoch môžu mať až fatálne následky. Netreba ich podceňovať. Je potrebné venovať tejto problematike mimoriadnu pozornosť, klinickým príznakom, diagnostickým možnostiam a následne adekvátnej liečbe.
MUDr. Tomasz Szczapa, zástupca vedúceho Neonatologického oddelenia Univerzity v Poznani a viceprezident Poľskej neonatologickej spoločnosti uviedol: „Novorodenecká sepsa predstavuje jednu z najčastejších príčin úmrtí u detí do 5 rokov. Včasná diagnostika a stanovenie liečby má jednoznačný vplyv na riziko komplikácií a úmrtia. Krvné testy sú zlatým štandardom pre diagnostiku novorodeneckej sepsy. Viac než 60 hemokultúr pri tom môže byť falošne negatívnych. Laboratórne testy majú preto primárnu rolu pri určení infekčnosti novorodenca.”
Aj podľa neho sa však v súčasnosti využívajú antibiotiká pri liečbe novorodencov často. „V NRN reporte, ktorý zahŕňa 22 medicínskych centier, bola predĺžená antibiotická liečba použitá v prvom týždni života u 16 – 77 % novorodencov. Miera dokázanej sepsy však bola len 0 – 7%.”
Napriek moderným technológiám a poznatkom v oblasti medicíny stále sa dostávajú úmrtia na sepsu do správ. Všetci sme omylní a infekcie u detí môžu prebiehať prakticky nepozorovane, či priveľmi rýchlo, preto nikdy nie je na škodu vedieť o možných hrozbách čo najviac. Sepsa má obvykle rýchly priebeh, je preto potrebná včasná a rýchla diagnostika a nasadenie primeranej liečby.
Pri písaní článku boli použité tieto zdroje:
Septický šok je následok infekcie a spôsobuje drastické zmeny v tele. Vyskytuje sa, keď sa chemické látky, ktoré bojujú proti…
Rizikové tehotenstvo sa vyskytuje čoraz častejšie. Je to spôsobené jednak tým, že vieme viac o rizikových faktoroch ohrozujúcich život matky…
Mikrobióm ako ľudský orgán, teda bakteriálna flóra človeka, sa výraznou mierou podieľa na tom, či jedinec bude alebo nebude trpieť…
