Trvá iba jednu pätinu sekundy, kým sa vrúcnym objatím dieťaťa rodičom aktivujú v mozgu oblasti, ktoré v ňom vyvolajú pocit, že je milované. Obzvlášť dnes, kedy oslavujeme Deň detí objatiami nešetrite.
V článku sa dozviete:
Dnešná doba je plná stresu, desivých udalostí, nejasnej budúcnosti, rodičom a deťom dominujú plné rozvrhy, práca, mimoškolské aktivity. Žijeme zrýchlene, ukracujeme sa o základnú ľudskú potrebu – starostlivého dotyku, spoločne plnohodnotne stráveného času. Terapiu objatím.
Prejavy lásky spúšťajú produkciu neurotransmitera oxytocínu. Posilňuje pocity náklonnosti a dôvery, našu vzájomnú prepojenosť, puto medzi rodičom a dieťaťom. A to by mal byť absolútny základ prežitia spokojného života. Prijímať a dávať. Vďaka vylučovaniu oxytocínu aj naša pamäť vníma konkrétnu udalosť v krajšom svetle ako možno reálne je. Hormón oxytocín odbúrava stres a naopak, človeku v strese sa netvorí, preto nie je schopní prejavov citov a empatie, až kým sa neupokojí a hladina kortizolu neklesne.
Všetci potrebujeme tento najprirodzenejší spôsob prejavu lásky pre zdravý emocionálny a neurobiologický vývoj. Dotyk, teda hmat, je najjednoduchším zo všetkých zmyslov a tiež prvým, ktorý sa u človeka vyvíja. Aj pre vedecké špičky je fascinujúce, aký liečivý dokáže byť tak obyčajný, automatický prejav v zdravom, láskyplnom vzťahu.
Veda sa neustále snaží prísť ,,na koreň´´ tomu, prečo je objatie také dôležité a ako ho prijíma náš mozog vo vzťahu k vývoju.
Otázka sily ľudského dotyku zamestnáva vedcov už od 50.rokov minulého storočia, kedy s istými hypotézami začali podnikať prvé výskumy. Psychológ Harry Harlow ponúkol opustenému mláďaťu makaka dve neživé ,,náhradné matky´´, makety zhotovené z dreva a drôtu. Jednu z nich potiahol látkou. Makak si vybral práve túto, aj keď druhá držala nádobu s jedlom. Výsledok experimentu sa potvrdil aj u ďalších opičích mláďat.
Bývalá študentka spomínaného psychológa, neurobiologička Mary Carlson Harlowe výskumy rozvíjala. V roku 1994 odcestovala so psychiatrom Feltonom Earlsom do Rumunska venovať sa analýze následkov ťažko deprimovaných rumunských detí v sirotincoch vedených za krutých podmienok režimu vodcu Nicolaea Ceaușescua . Ich zistenia hovoria o podobných prejavoch v správaní ako u zvieracích respondentov Harlowa. O prázdnej mimike, onemení, sociálnom utiahnutí sa či bizarných stereotypných pohyboch.
Aj keď tieto rumunské deti ďalej vyrástli v adoptívnych milujúcich rodinách, výsledky psychoanalýzy po rokoch ukázali, že sa nikdy nenaučili prijímať a dávať lásku. Nikdy sa u nich netvoril oxytocín, pocity spôsobené vyplavovaním tohto hormónu si nedokážu spojiť s objatím v matkinom náručí. Ani vo vyššom veku tak nie sú schopné medziľudského prepojenia. To len potvrdilo, aký rozhodujúci je prístup vo výchove v rannom detstve, a ako dieťa a jeho osobnosť, charakter či vnútorné prežívanie ovplyvní na celý život.
Netreba však zachádzať do extrémov, aby sme pochopili dôležitosť prejavov citu k dieťaťu od jeho narodenia a rovnako tak dbania o to, aby bolo dieťa v živote schopné ich vyjadrenia.
Absencia obyčajného starostlivého dotyku vyvoláva pocity osamelosti, neistotu a stres. Za posledné roky sa zvýšil počet detí a mladistvých, ktorým je poskytovaná psychiatrická starostlivosť a liečba antidepresívami. Dlhodobý deficit lásky a objatia zanecháva negatívne stopy na duševnom zdraví a taktiež sa u detí môžu vyskytnúť psychosomatické prejavy – najčastejšie ide o bolesť brucha a hlavy.
Naopak, deti, ktoré ho prijímajú dostatok od svojich rodičov či opatrovníkov nemajú sklony k agresivite, dosahujú lepšie výsledky v kognitívnych testoch a dokonca majú silnejší imunitný systém. Špeciálna zobrazovacia technika vedcom pomohla zistiť, že dotyk je zaznamenávaný v časti mozgovej kôry zvanej somatosenzorický kortex.
Príjemný stav bezpečia podľa ďalšej japonskej štúdie významného Vedeckého inštitútu mozgu RIKEN sprostredkúva parasympatický nervový systém, ktorý je zodpovedný za udržiavanie organizmu v pokoji a tiež malý mozog. Závisí od hmatových podnetov a propriocepcie, teda schopnosti mozgu prijímať podnety o polohe vlastného tela. Zistili tiež, že práve parasympatikus prispel počas objatia k zníženiu srdcovej frekvencie a zároveň aj krvného tlaku.
Uvedené výsledky dokazujú, že objatie rodičia a dieťaťa je základom ich vzájomnej väzby a psychofyziologického vývoja detí. To, ako vnímame ľudí v našom okolí, ako medzi sebou po emocionálnej stránke komunikujeme, je rozhodujúcim faktorom pre správanie a pamäťové stopy. To platí aj bábätko, ktoré si vytvára chápanie sveta založené na interpretácii svojich blízkych.
Do skúsenosti vytvárania puta môžeme pokojne začleniť aj masáže, veľmi zdravotne prospešné už pre tie najmenšie deti . Mamičky, oplatí sa navštíviť kurz baby masáží. Rýchlo sa naučíte, ako svojmu dieťatku láskavými, no cielenými dotykmi pomôžete pri rôznych ťažkostiach. Pozrime sa na prínosy certifikovanej inštruktorky masáží v detskej nemocnici:
Mimochodom, už ste dnes niekoho objali?
Najvyšší čas to napraviť. Myslite na radu nad zlato od známej americkej psychoterapeutky, zakladateľky rodinnej terapie, Virginie Satir: ,,Pre bežné prežitie potrebujeme 4 objatia denne. Pre udržanie stavu spokojnosti a zdravia potrebujeme 8 objatí denne. A pre rast a osobný vývoj potrebujeme 12 objatí denne. ´´
10 zázrakov terapie objatím
Dojčené deti dosahujú lepšie výsledky v testoch inteligencie. Matky zase dojčenie chráni pred popôrodnou depresiou. Po prečítaní článku budete vedieť: …
Televízia pri malých deťoch – áno alebo nie? Aby ste sa vyhli negatívnym vplyvom, môžete napríklad spomaliť prehrávanie videa s…
Pod názov antikoncepcia spadajú všetky metódy zabraňujúce vzniku neplánovaného tehotenstva. Niektoré druhy antikoncepcie si vyžadujú denné užívanie alebo aplikáciu pred…
