13.04.2023 • 7 minút na prečítanie

Očkovanie proti kliešťovej encefalitíde “vydrží” tri roky

V tomto článku sa dozviete

Vírus kliešťovej encefalitídy sa prenáša aj inak ako kliešťom
Ochorenie môže prebiehať skryto, ale aj závažne
Ako sa lieči kliešťová encefalitída?
Ako sa chrániť pred kliešťovou encefalitídou?
Existuje vakcína
Je očkovanie proti kliešťovej encefalitíde správnou voľbou?
Komu sa odporúča očkovanie?

Rekordných vyše 200 prípadov nákazy kliešťovou encefalitídou sme vlani zaznamenali na Slovensku. Je to najviac od roku 1960.

Kliešťová encefalitída je infekčné ochorenie typické sezónnym výskytom a prírodnou ohniskovosťou. Najčastejším prenášačom ochorenia – vírusu – je kliešť, v našich geografických podmienkach ide hlavne o druh Ixodes ricinus. Účinnou a bezpečnou ochranou je očkovanie.

V tomto článku sa dozviete:

kde hrozí nákaza kliešťovou encefalitídou
ako sa prenáša vírus kliešťovej encefalitídy
aké sú príznaky infekcie
aká je liečba
ako sa pred kliešťami chrániť
ako je to s vakcináciou

Vírus kliešťovej encefalitídy sa prenáša aj inak ako kliešťom

Vírus kliešťovej encefalitídy ohrozuje ľudí v regiónoch západnej a severnej Európy a siaha až po severnú a východnú Áziu. Ľudia, ktorí tu žijú alebo cestujú do týchto oblastí, môžu byť vystavení riziku infekcie. V Spojených štátoch amerických sa vírus nevyskytuje.

V rámci Slovenska sa za posledné roky zaznamenalo najviac prípadov z Banskobystrického a Žilinského kraja (okresy Banská Bystrica, Brezno, Zvolen, Rimavská Sobota). Prípady boli evidované aj v Žilinskom (okresy Žilina, Bytča), v Trenčianskom (okresy Považská Bystrica, Púchov, Ilava) a Košickom kraji.

Kliešte, ktoré šíria vírus, sú najaktívnejšie v teplejších mesiacoch (apríl až november). Ľudia, ktorí trávia čas vonku v lesoch alebo v ich blízkosti, sú vystavení najväčšiemu riziku uhryznutia infikovaným kliešťom.

Na Slovensku žije približne 20 druhov kliešťov. Vírus kliešťovej encefalitídy prenášajú kliešte z čeľade Ixodidae. Riziko pre človeka predstavuje najmä kliešť obyčajný (Ixodes ricinus), ktorý začína byť aktívny už pri 5 °C. Preto ho za ideálne vlhkého a priaznivého počasia môžeme nájsť už v marci. Vzhľadom na mierne zimy počas posledných rokov je možné „chytiť kliešťa“ aj počas zimných mesiacov.

Kliešte sa vyskytujú v trávnatých porastoch s výškou od dvadsať centimetrov do jedného metra, v záhradách, v parkoch i v lesoch, ale v posledných rokoch sa v dôsledku klimatických zmien dostávajú aj do vyšších zemepisných polôh, až do nadmorskej výšky nad 1 000 metrov. Striehnu na koncoch listov, na steblách tráv alebo na vetvičkách prízemných kríkov. Obľubujú najmä dubovo-hrabové lesy. Kliešte sú nielen prenášačmi vírusu kliešťovej encefalitídy, ale aj jeho dlhodobými hostiteľmi. Samičky kliešťov sa nakazia, keď sa živia krvou infikovaných zvierat, najmä malých hlodavcov, ale môže to byť aj iná zver zver (veverice, krty, zajace, jelene atď.). Následne môžu samičky preniesť vírus na ďalšieho hostiteľa počas nasledujúceho prisatia. Nebezpečné sú kliešte všetkých vývojových štádií od larvy cez nymfu až po dospelého jedinca.

trávnaté plochy — MadeSurya/shutterstock.com

Infekcia sa môže do ľudského tela dostať aj konzumáciou nepasterizovaného mlieka alebo syra od infikovaného dobytka. Medzi ďalšie zriedkavé spôsoby prenosu patrí kontakt s krvou infikovaných zvierat, transfúzia krvi, transplantácia orgánov, dojčenie alebo vystavenie sa vírusu v laboratóriu.

Ochorenie môže prebiehať skryto, ale aj závažne

Vírus kliešťovej encefalitídy je RNA vírus z rodu Flavivirus. Bol objavený v bývalom Sovietskom zväze v roku 1937. Má tri podtypy podľa geografickej lokácie.

Mnoho ľudí infikovaných vírusom kliešťovej encefalitídy nemá príznaky a priebeh infekcie je asymptomatický. U ľudí s príznakmi je čas od uhryznutia kliešťom po pocit nevoľnosti (inkubačná doba) zvyčajne približne 7 až 14 dní, ale môže sa pohybovať v rozmedzí 4 až 28 dní.

Akútne neuroinvazívne ochorenie (aseptická meningitída, encefalitída alebo meningoencefalomyelitída) je najčastejším klinickým prejavom kliešťovej encefalitídy. Vyskytujú sa aj ľahšie formy ochorenia (napr. horúčkovité ochorenie).

Ochorenie kliešťovej encefalitídy sa môže prejaviť ako dvojfázové ochorenie, a to takto:

Prvá fáza: nešpecifické horúčkovité ochorenie, ktoré môže byť sprevádzané príznakmi ako bolesť hlavy, malátnosť, bolesť svalov, nechuť do jedla, nevoľnosť a/alebo vracanie. Táto fáza zvyčajne trvá niekoľko dní a po nej nasleduje afebrilné (bez teploty) a relatívne asymptomatické obdobie, trvajúce približne jeden týždeň.
Druhá fáza: klinické ochorenie s postihnutím centrálneho nervového systému. V závislosti od konkrétnej infekcie a celkového stavu organizmu môžu príznaky zahŕňať: meningeálne javy, zmenený mentálny stav, zmätenosť, kognitívnu dysfunkciu, stratu koordinácie, ťažkosti s rozprávaním, slabosť rúk a nôh, rigiditu, záchvaty, tras, obrny hlavových nervov a parézu končatín.

Deti majú zvyčajne miernejšie ochorenie ako dospelí, no častejšie sa u nich prejavuje meningitída. Závažnosť ochorenia je najvyššia u starších ľudí.

Miera úmrtnosti a frekvencia neurologických následkov sa líši podľa vírusového podtypu. Pri európskom podtype je úmrtnosť asi 1–2 %, pri sibírskom asi 6–8 % a pri podtype Ďalekého Východu je úmrtnosť až 20 %.

Ako sa lieči kliešťová encefalitída?

Ak si myslíte, že vy alebo váš blízky môžete mať kliešťovú encefalitídu, čo najskôr navštívte lekára. Ten na základe vašich príznakov a anamnézy (cestovanie, pobyty v prírode, prisatie kliešťa) a laboratórneho vyšetrenia krvi alebo mozgovomiechového moku určí diagnózu.

Žiaľ, neexistuje žiadny špecifický liek na liečbu infekcie kliešťovej encefalitídy. Liečba spočíva v podpornej terapii – veľa odpočinku, tekutín a lieky proti bolesti. Najmä pacienti so závažnými meningeálnymi symptómami často vyžadujú tlmenie bolesti hlavy. Môžu byť potrebné aj antiemetiká a následná rehydratácia pri nevoľnosti a zvracaní. Pacienti s encefalitídou vyžadujú starostlivé sledovanie hodnôt vnútrolebečného tlaku a záchvatov. Ľudia s ťažkým priebehom ochorenia musia byť často hospitalizovaní a na umelej pľúcnej ventilácii.

Ako sa chrániť pred kliešťovou encefalitídou?

Hoci existuje viac spôsobov prenosu, vírus kliešťovej encefalitídy sa na ľudí najčastejšie prenáša uhryznutím infikovaným kliešťom. Najlepším spôsobom, ako zabrániť kliešťovej encefalitíde, je teda chrániť sa pred uhryznutím kliešťom:

vyhýbajte sa zalesneným a trávnatým oblastiam v regiónoch, kde viete, že sa vyskytuje kliešťová encefalitída,
používajte repelenty proti hmyzu,
po pobyte vonku vždy skontrolujte svoje telo a oblečenie,
odstráňte kliešťov z pokožky alebo oblečenia skôr, ako budú mať možnosť prisať sa.

Aby ste sa vyhli nákaze kliešťovej encefalitídy z infikovaných mliečnych výrobkov, vyhnite sa jedeniu alebo pitiu nepasterizovaného (surového) mlieka a syra od kôz, oviec alebo kráv v postihnutých oblastiach.

Kliešte — Aleksey Matrenin/shutterstock.com

Existuje vakcína

Vakcína proti kliešťovej encefalitíde je prístupná pre ľudí vo veku 1 rok a starších. Očkovacia schéma pozostáva z 3 dávok očkovacej látky. Ideálne je začať s očkovaním v posledných zimných mesiacoch, keď sa kliešte ešte nevyskytujú (resp. minimálne), druhú dávku podať o mesiac a tretiu – poslednú – o šesť mesiacov. Ochrana po kompletnom očkovaní trvá tri roky. Po ich uplynutí je potrebné preočkovanie jednou dávkou.

Očkovanie proti kliešťovej encefalitíde nie je povinné. Niektoré zdravotné poisťovne naň svojim poistencom prispievajú až do výšky 50 percent z ceny vakcíny.

Je očkovanie proti kliešťovej encefalitíde správnou voľbou?

Zistite, či spadáte do rizikovej kategórie. Niektorí ľudia sú vystavení zvýšenému riziku infekcie na základe sezóny, cestovania, miesta pobytu, aktivít a ich trvania. Medzi kľúčové rizikové faktory patria:

Sezóna

K prenosu vírusu kliešťovej encefalitídy dochádza predovšetkým počas teplejších mesiacov od apríla do novembra, keď sú kliešte najaktívnejšie.

Poloha

K prenosu vírusu dochádza v ohniskových oblastiach krajín v geografickom regióne siahajúcom od západnej a severnej Európy až po severnú a východnú Áziu. Kliešte sa zvyčajne vyskytujú v lesných biotopoch vrátane listnatých a ihličnatých lesov a v prechodovej zóne medzi lesmi a pastvinami.

Činnosti a povolania

Príklady niektorých rekreačných aktivít, ktoré môžu zvýšiť riziko vystavenia kliešťom, zahŕňajú turistiku, kempovanie, cyklistiku, poľovníctvo, rybolov, pozorovanie vtákov a zber húb, kvetov alebo lesných plodov.

Existuje aj profesionálne riziko pre tých, ktorí sú vystavení kliešťom, ako sú lesníci, farmári, vojenský personál alebo výskumníci vykonávajúci terénnu prácu vo vidieckych oblastiach.

Zvýšené riziko platí aj pre farmárov a ľudí, ktorí požívajú nepasterizované mlieko a mliečne výrobky.

Trvanie

Dlhšie trvanie cestovania, pobytu alebo opakovaného cestovania do endemických oblastí môže zvýšiť pravdepodobnosť vystavenia sa vírusu kliešťovej encefalitídy.

Vek a imunita

Starší ľudia s diagnostikovanou kliešťovou encefalitídou majú vyššie riziko horšieho priebehu ako mladší ľudia.

Osoby s oslabeným imunitným systémom môžu mať závažnejší priebeh kliešťovej encefalitídy a rovnako majú vyššie riziko úmrtnosti.

Komu sa odporúča očkovanie?

Aktívna imunizácia v podobe očkovania nie je síce povinná, ale odporúča sa ľuďom žijúcim v endemickej oblasti, obzvlášť profesionálne ohrozeným:

pracovníkom lesného a vodného hospodárstva vrátane žiakov a študentov lesníckych učilíšť a škôl,
poľnohospodárskym pracovníkom,
zememeračom, geológom, značkárom turistických chodníkov,
zamestnancom v horských chatách a pri lanovkách,
zamestnancom rekreačných zariadení,
pracovníkom pohraničných stráží a colných správ,
príslušníkom Armády SR, pracovníkom Železníc SR, ktorí vykonávajú práce spojené s prevádzkou a údržbou železníc,
pracovníkom Slovenskej správy ciest, ktorí vykonávajú práce spojené s údržbou ciest.

Na aktívnu imunizáciu sa používa neživá inaktivovaná vakcína z purifikovaného vírusu kliešťovej encefalitídy.