Muchotrávka zelená je považovaná za najjedovatejšiu hubu v celej Európe. Po jej požití dochádza k akútnemu zlyhaniu pečene pre absorbovanie jej toxínov. Muchotrávka zelená je jedovatá v akejkoľvek podobe — jej toxíny sú stabilné aj pri vysokých teplotách, takže anipo tepelnej úpravesa jej jedovatosť neznižuje. Najčastejšie si ju ľudia mýlia so šampiňónom či bedľou. Požitie muchotrávky zelenej vyžaduje čo najrýchlejšie lekárske ošetrenie, inak sa otrava skončí smrťou.
Nikdy by sa nemali zbierať huby, pri ktorých si človek nie je stopercentne istý ich príslušnosťou. Neodporúča sa experimentovať ani s úpravou húb, muchotrávka zelená je jedovatá v akomkoľvek stave.
Dôvodom jedovatosti muchotrávky zelenej je prítomnosť amatoxínov. Po požití sa viažu na enzýmy buniek, ktoré zodpovedajú za tvorbu proteínov. Pre zastavenie ich činnosti masívne hynú bunky v pečeni, to v konečnom štádiu vedie k úplnej deštrukcii tkaniva pečene. Ak nedôjde k transplantácii pečene, pacient umiera. V tesnom závese za zlyhaním pečene zlyhávajú obličky.
Prvé príznaky nastávajú niekoľko hodín po konzumácii muchotrávky. Začínajú sa nevoľnosťou, opakovaným vracaním a hnačkami. To vedie k masívnej dehydratácii a úplnému vyčerpaniu organizmu. Dehydratácia spôsobí metabolický rozvrat a zlyhanie obličiek, ktoré sa prejavia zastavením močenia.
Na otrave muchotrávkou zelenou je nebezpečné to, že po sérii nevoľností a vracania príde pocit úľavy a otrávení ľudia tak nevyhľadajú lekára. V skutočnosti počas tejto „tichej“ fázy zlyháva pečeň, to sa končí opuchom mozgu a bezvedomím, často s následkom smrti.
Diagnostika je založená na odhalení požitia neznámej huby. Následne sa podľa príznakov určí pravdepodobný typ huby. Ak si je pacient vedomý požitia konkrétnej huby, mal by ju surovú doniesť na vyšetrenie, uľahčí to určenie druhu a nasadenie špecifickej liečby. Do 24 hodín od požitia je možné stanoviť hladiny amatoxínov v krvi.
Prvá pomoc spočíva v podávaní tekutín, najlepšie minerálnej či čistej vody, nikdy nie mlieka ani alkoholu — ide o nezmyselné mýty. Takisto možno užiť veľké množstvo živočíšneho uhlia až v dávke 1 g na 1 kg váhy po 4 hodinách. To znamená, že človek s hmotnosťou napríklad 70 kilogramov užije 70 g uhlia každé 4 hodiny.
Lekárska pomoc závisí od času, ktorý uplynul od požitia huby. Do 24 hodín pomocou dialýzy možno odstrániť zvyšné toxíny z krvi. Vždy sa vyplachuje žalúdok a črevá a lekár využije masívnu antibiotickú terapiu, pretože niektoré baktérie v čreve po hnačkách môžu znásobovať účinok amatoxínov. Pokračuje sa v dopĺňaní tekutín a minerálov vo forme infúzií. Ak došlo k nezvratnému poškodeniu pečene, jedinou možnosťou záchrany je jej transplantácia.