Schizofrénia znamená rozdelenú myseľ (z gréckeho schizó – rozdeliť a phrenos – myseľ). Je to duševné ochorenie, ktoré negatívne ovplyvňuje život pacienta. Často sa začína v puberte alebo v ranej dospelosti. Následné symptómy sú také mnohotvárne, aká mnohotvárna je táto psychická porucha. Schizofrénia postihuje niekoľko domén, od emócií cez osobnosť až po kognitívne funkcie, pomocou ktorých človek vníma a poznáva svet okolo seba a reaguje na rôzne situácie.
Príčina vzniku paranoidnej schizofrénie nie je úplne jasná. Predpokladá sa, že na rozvoji sa podieľa viacero faktorov. Pravdepodobne sa pri vzniku schizofrénie uplatňuje genetická predispozícia, faktory životného prostredia a návyky človeka. Vyšší výskyt schizofrénie sa pozoroval u ľudí so závislosťou od drog, hlavne marihuany a metamfetamínu, ale aj pri závislosti od nikotínu.
Prvý atak schizofrénie sa najčastejšie objavuje v puberte alebo ranej dospelosti. Príznaky je možné rozdeliť na pozitívne, tie na seba priťahujú pozornosť, a na negatívne, ktoré zabraňujú vykonávaniu každodenných činností. Medzi pozitívne príznaky patria bludy, halucinácie, neorganizovanú reč, ktorá odráža neorganizované myslenie a vedie k poruche komunikácie, a bizarné správanie sa. Medzi negatívne príznaky patrí reč, ktorá nemá zmysluplný obsah, ochudobnená slovná zásoba, znížená schopnosť vyjadrovať emócie, strata prežívať radosť a neschopnosť začínať nejakú činnosť a zotrvať pri nej.
Pri paranoidnej schizofrénii u pacienta prevládajú časté bludy a halucinácie, neprimerané emócie a nesúvislá reč bez významu. Bludy sú nepravdivé, nevyvrátiteľné a ovplyvňujú pacientovo konanie, bývajú často perzekučné, pacient má pocit prenasledovania a pocit ohrozenia. Taktiež môžu byť megalomanické, pri nich má pacient pocit vlastnej výnimočnosti a zvláštnosti. Porucha spánku a správania, zmena štýlu obliekania, sklon k úzkosti, skleslá nálada, znížená starostlivosť o seba či zmeny nálady môžu byť prvými príznakmi schizofrénie, ktorá sa postupne rozvíja.
Na stanovenie diagnózy paranoidnej schizofrénie neexistujú žiadne špeciálne metódy. Základ je sledovanie pacientaa analýza informácií od príbuzných. Dôležitú úlohu hrá vzťah pacienta so psychiatrom, ktorý sa snaží pacientovi pomôcť a pochopiť jeho problémy. Psychiatrické vyšetrenie prebieha formou rozhovoru, pri ktorom pacient opisuje svoje pocity, myšlienky, ale i vnímané halucinácie či bludy. Lekár sleduje správanie, vzhľad, emócie, intelekt, pamäť a reakcie pacienta.
Existujú rôzne typy schizofrénie, líšia sa podľa dominantných prejavov. Pri paranoidnej schizofrénii prevládajú u pacientov bludy a halucinácie, ktoré môžu byť zrakové, sluchové, čuchové, chuťové alebo telesné (napríklad pocit pádu, lietania). Každému pacientovi s paranoidnou schizofréniou sa odoberá krv na základný laboratórny screening a taktiež sa robí toxikologické vyšetrenie zamerané na prítomnosť drog v organizme.
Cieľom liečby je uzdravenie alebo aspoň potlačenie a zmiernenie príznakov. Pri terapii sa využívajú antipsychotiká — chlorpromazin, haloperidol. Ďalšou súčasťou liečby je podporná psychoterapia, aktivizácia pacienta a jeho postupné zapájanie do každodenných činností, kognitívny tréning. Dôležité je poučenie pacienta, priateľov a rodiny o prejavoch paranoidnej schizofrénie.
