16.01.2024 • 10 minút na prečítanie

Schizofrénia

Schizofrénia je duševné ochorenie, ktorého výsledkom môžu byť halucinácie, bludy alebo dezorganizované myslenie, správanie a nedostatok motivácie. Halucinácie zahŕňajú videnie vecí alebo počutie hlasov, ktoré ostatní nepozorujú. Bludy zase predstavujú pevné presvedčenie o veciach, ktoré nie sú pravdivé. 

Pacienti so schizofréniou strácajú kontakt s realitou, čo zvykne veľmi sťažiť ich každodenný život. Aj napriek pôvodu tohto slova z latinského „rozdvojená myseľ“ schizofrénia neznamená ani rozdvojenú, ani viacnásobnú osobnosť

Postihnúť môže kohokoľvek, ale zvyčajne sa vyskytuje v neskorej adolescencii alebo skorej dospelosti, pričom u mužov sa príznaky často objavia skôr (od dospievania do začiatku 20. rokov) než u žien (od začiatku 20. do začiatku 30. rokov).

Zatiaľ čo výskyt schizofrénie je medzi pohlaviami približne rovnaký, muži majú tendenciu pociťovať závažnejšie symptómy. Genetická predispozícia, rodinná anamnéza a environmentálne faktory, ako je stres alebo užívanie návykových látok, môžu pravdepodobnosť rozvoja tohto ochorenia zvýšiť.

Ochorenie v číslach

cca 24 miliónov ľudí na svete žije so schizofréniou
cca 1 z 222 dospelých ľudí má schizofréniu

Podľa dát Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO)

Príznaky a symptómy 

Ako spoznať schizofrenika

Schizofrénia býva charakterizovaná epizódami, v rámci ktorých pacient nie je schopný rozlišovať medzi skutočnými a nereálnymi zážitkami. Ako pri každej chorobe, tak aj tu sa závažnosť, trvanie a frekvencia príznakov zvyčajne líši. U schizofrenikov však výskyt závažných psychotických prejavov často klesá s vekom. Zhoršenie prejavov schizofrénie môže byť spôsobené zanedbaním užívania liekov na predpis, konzumáciou alkoholu alebo drog a stresovými situáciami.

Medzi najčastejšie prejavy schizofrénie patria:

Bludy

Blud je viera vo veci, ktoré nie sú skutočné alebo pravdivé. Schizofrenici si napríklad nezriedka myslia, že im niekto ubližuje alebo že sú obťažovaní, aj keď to tak nie je. Môžu sa tiež domnievať, že sú veľmi slávni alebo majú skvelé schopnosti, prípadne mávajú pocit, že sa chystá veľká katastrofa. Väčšina schizofrenických pacientov trpí bludmi

Halucinácie

Halucinácie znamenajú videnie alebo počutie vecí, ktoré ostatní neregistrujú. Osobám so schizofréniou sa tieto podnety zdajú skutočné. Halucinácie sa môžu javiť ktorémukoľvek zo zmyslov, ale najčastejšie je to počutie hlasov.

Dezorganizovaná reč a myslenie

Pre ľudí so schizofréniou môže byť ťažké komunikovať – ich odpovede na otázky nemusia súvisieť s tým, na čo ste sa ich pýtali, alebo na otázky ani nemusia odpovedať. Zriedkavo tiež môžu vo svojej reči skladať nesúvisiace slová spôsobom, ktorému je ťažko rozumieť – takémuto stavu sa niekedy hovorí slovný šalát

 Extrémne dezorganizované alebo nezvyčajné motorické správanie

To sa u schizofrenika môže prejaviť rôzne, od bizarného či detinského vystupovania až po bezdôvodnú nervozitu alebo abnormálne pohyby

Negatívne príznaky

Schizofrenici nemusia byť schopní fungovať tak ako predtým. Prestanú sa napríklad umývať, nadväzovať očný kontakt alebo prejavovať emócie, môžu hovoriť monotónnym hlasom a nie sú schopní cítiť potešenie. Tiež zvyknú stratiť záujem o každodenné aktivity, spoločensky sa stiahnu a nevedia plánovať dopredu. 

Samovražedné myšlienky a správanie 

Samovražedné myšlienky a správanie sú, žiaľ, u ľudí so schizofréniou bežné. Ak vo svojom okolí máte milovaného človeka, ktorý sa môže pokúsiť o samovraždu alebo sa o ňu už dokonca v minulosti pokúsil, uistite sa, že s ním niekto zostane. Prípadne zavolajte záchrannú službu alebo ho odveďte na pohotovosť do najbližšej nemocnice.

Príznaky schizofrénie u detí a tínedžerov

Príznaky schizofrénie u dospievajúcich sú podobné ako u dospelých, môže byť však ťažšie rozpoznať ich, keďže niektoré sú počas tohto vývojového obdobia bežné:

  • odcudzenie od priateľov a rodiny 
  • neúspech v škole 
  • problémy so spánkom 
  • podráždenosť alebo depresívna nálada 
  • nedostatok motivácie 

Podobné prejavy môže spôsobiť aj rekreačné užívanie látok, ako sú marihuana, metamfetamíny alebo LSD. V porovnaní so symptómami schizofrénie u dospelých je u dospievajúcich menej pravdepodobné, že budú trpieť bludmi, no s väčšou pravdepodobnosťou budú mať vizuálne halucinácie

Zdroj: Bigstockphoto.com

Príčiny / spúšťače 

Neexistuje jediná príčina vzniku schizofrénie – odborníci sa domnievajú, že ide o kombináciu viacerých faktorov:

1. Vplyv životného prostredia

Chronický stres, autoimunitné ochorenia a infekcie ovplyvňujúce mozgovú činnosť. 

2. Rizikové činitele počas raného vývoja

To, ako ste sa vyvíjali pred narodením, zohráva pri schizofrénii významnú úlohu. Jej riziko sa zvyšuje, ak mala vaša matka počas tehotenstva gestačný diabetes, preeklampsiu, podvýživu alebo nedostatok vitamínu D. To isté platí aj v prípade, že ste pri narodení mali podváhu alebo sa počas pôrodu vyskytli komplikácie. 

3. Rekreačné užívanie drog

Schizofrénia je spojená s užívaním určitých rekreačných drog, najmä vo väčších množstvách a skôr v mladosti. Odborníci si však nie sú istí, či je napríklad užívanie marihuany priamou príčinou schizofrénie, alebo je to len faktor, ktorý k nej prispieva. 

4.  Genetická predispozícia

Je schizofrénia dedičná? Áno, môže byť. Často vyskytuje v rodinách – to znamená, že ak ju má váš súrodenec alebo rodič, aj u vás je vyššia šanca na rozvoj ochorenia.


Diagnostika

Diagnostika schizofrénie spočíva vo vylúčení iných porúch duševného zdravia a v stanovení, či príznaky nie sú spôsobené užívaním návykových látok, liekmi alebo iným zdravotným problémom. 

Schizofrénia sa diagnostikuje prostredníctvom komplexného hodnotenia psychiatrom. Tento proces zahŕňa:

  • Rozhovor s lekárom – psychiater sa pýta na informácie o vašich príznakoch a osobnej a rodinnej anamnéze duševných chorôb. Otázky sa zameriavajú predovšetkým na halucinácie, bludy, dezorganizované myslenie, zmeny nálad a funkčné poruchy. Na internete môžete nájsť tiež rôzne online testy schizofrénie, ale jediným správnym riešením je diagnostika od lekára. 
  • Diagnostické kritériá pre schizofréniu – diagnóza je založená na kritériách uvedených v DSM-5 (Diagnostický a štatistický manuál duševných porúch). Pacient musí vykazovať aspoň dva základné symptómy, napríklad halucinácie, bludy, dezorganizovanú reč, dezorganizované alebo katatonické správanie či negatívne príznaky pretrvávajúce najmenej šesť mesiacov s významným vplyvom na jeho každodenné fungovanie.
  • Laboratórne a zobrazovacie vyšetrenia – pomáhajú vylúčiť iné zdravotné stavy s podobnými príznakmi. Vykonávajú sa najmä krvné testy alebo zobrazovacie vyšetrenie mozgu. 

Liečba, prevencia, kontrola

Dá sa schizofrénia vyliečiť?

Na schizofréniu neexistuje žiadny liek, mnohým liečeným pacientom sa však darí fungovať s minimálnymi príznakmi ochorenia. Liečba schizofrénie je komplexná a pozostáva z niekoľkých krokov:

Lieky na schizofréniu 

Základom terapie sú antipsychotiká. Pomáhajú znižovať alebo eliminovať psychotické príznaky, ako sú halucinácie a bludy, a to vyrovnávaním chemických látok v mozgu.

Ide o (typické) antipsychotiká prvej generácie, ako je haloperidol, a (atypické) antipsychotiká druhej generácie, napríklad risperidón alebo olanzapín. 

Antipsychotiká prvej generácie môžu spôsobiť vedľajšie účinky, ako je trasenie, stuhnutosť, sedácia (útlm), prírastok hmotnosti, sucho v ústach, zápcha, závraty či nízky krvný tlak. Tie sa čo do závažnosti líšia v závislosti od konkrétneho lieku a dávkovania.

Novšie antipsychotiká druhej generácie sú vo všeobecnosti preferované, pretože predstavujú nižšie riziko závažných vedľajších účinkov – sú však o niečo drahšie. V liečbe môžu pomôcť aj antidepresíva alebo lieky proti úzkosti, zväčša však trvá niekoľko týždňov, kým si všimnete zlepšenie príznakov.  

Psychoterapia

Kognitívno-behaviorálna terapia pomáha pacientom rozpoznať a zvládnuť skreslené myšlienky a vyrovnať sa s prejavmi ochorenia. Rodinná terapia vzdeláva a zapája členov rodiny do liečby, aby pre pacientov vytvorila vhodné podporné prostredie. 

Tréning sociálnych zručností 

Zameriava sa na zlepšenie komunikácie a sociálnych interakcií, ako aj schopnosti podieľať sa na každodenných aktivitách.

Pracovná rehabilitácia

Môže schizofrenik pracovať? Áno. Ľuďom so schizofréniou pomáha pracovná rehabilitácia pripraviť sa, nájsť a udržať si prácu. Väčšina schizofrenikov potrebuje určitú formu podpory ich bežného života. Mnohé komunity majú programy na pomoc jednotlivcom so schizofréniou v súvislosti s prácou, bývaním a krízovými situáciami. Pri vhodnej liečbe dokáže väčšina postihnutých osôb svoje ochorenie zvládnuť.  

Hospitalizácia

Počas krízových období alebo keď sú príznaky závažné, môže byť potrebná hospitalizácia, aby sa zaistila bezpečnosť, správna výživa, dostatočný spánok a základná hygiena pacienta. 

Prevencia schizofrénie

Schizofrénia je komplexné duševné ochorenie, ktoré môže mať viacero príčin, čo sťažuje jej priamu prevenciu. Napriek tomu existujú opatrenia, ktoré môžu znížiť riziko jej rozvoja alebo zmierniť priebeh schizofrénie:

  • Zdravý životný štýl
  • Vyhýbanie sa psychoaktívnym látkam
  • Riešenie stresu
  • Včasná intervencia
  • Podpora sociálnych vzťahov

Praktické informácie 

Ako žiť so schizofréniou 

Vyrovnať sa s takou závažnou duševnou poruchou, akou je schizofrénia, býva veľmi náročné. A to ako pre osobu s týmto ochorením, tak aj pre jej priateľov a rodinu. Tu je niekoľko rád, ako to spoločne môžete lepšie zvládnuť: 

  • Prečítajte si o schizofrénii – vzdelávanie o danom ochorení môže pomôcť ľuďom s touto diagnózou pochopiť, prečo je dôležité dodržiavať plán liečby, priateľom a rodine zas porozumieť samotnej poruche a byť súcitnejšími s osobou, ktorá ju má. 
  • Sústreďte sa na ciele – liečba schizofrénie je neustály proces. Dodržiavanie liečebných cieľov môže pomôcť človeku so schizofréniou zostať motivovaným.  
  • Vyhnite sa užívaniu alkoholu a drog – užívanie alkoholu, nikotínu alebo rekreačných drog môže liečbu schizofrénie sťažiť. Nechajte si od zdravotníckeho tímu poradiť, ako k tomuto problému pristupovať čo najlepšie. 
  • Opýtajte sa na pomoc od sociálnych služieb – tieto služby vám môžu pomôcť s cenovo dostupným bývaním, dopravou a inými rutinnými činnosťami. 
  • Naučte sa relaxovať a zvládať stres – schizofrenickému pacientovi a jeho najbližším môžu pomôcť techniky na zníženie stresu, ako je meditácia alebo joga. 
  • Pripojte sa k podpornej skupine – podporné skupiny pre ľudí so schizofréniou pomáhajú okrem iného osloviť ostatných, ktorí čelia podobným problémom. Takisto sú k dispozícii rodine a priateľom, aby sa mohli vyrovnať so zdravotným stavom ich blízkeho. 

Redakcia portálu Lekár.sk