Schizofrénia je duševné ochorenie, ktorého výsledkom môžu byť halucinácie, bludy alebo dezorganizované myslenie, správanie a nedostatok motivácie. Halucinácie zahŕňajú videnie vecí alebo počutie hlasov, ktoré ostatní nepozorujú. Bludy zase predstavujú pevné presvedčenie o veciach, ktoré nie sú pravdivé.
Pacienti so schizofréniou strácajú kontakt s realitou, čo zvykne veľmi sťažiť ich každodenný život. Aj napriek pôvodu tohto slova z latinského „rozdvojená myseľ“ schizofrénia neznamená ani rozdvojenú, ani viacnásobnú osobnosť.
Postihnúť môže kohokoľvek, ale zvyčajne sa vyskytuje v neskorej adolescencii alebo skorej dospelosti, pričom u mužov sa príznaky často objavia skôr (od dospievania do začiatku 20. rokov) než u žien (od začiatku 20. do začiatku 30. rokov).
Zatiaľ čo výskyt schizofrénie je medzi pohlaviami približne rovnaký, muži majú tendenciu pociťovať závažnejšie symptómy. Genetická predispozícia, rodinná anamnéza a environmentálne faktory, ako je stres alebo užívanie návykových látok, môžu pravdepodobnosť rozvoja tohto ochorenia zvýšiť.
Podľa dát Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO)
Schizofrénia býva charakterizovaná epizódami, v rámci ktorých pacient nie je schopný rozlišovať medzi skutočnými a nereálnymi zážitkami. Ako pri každej chorobe, tak aj tu sa závažnosť, trvanie a frekvencia príznakov zvyčajne líši. U schizofrenikov však výskyt závažných psychotických prejavov často klesá s vekom. Zhoršenie prejavov schizofrénie môže byť spôsobené zanedbaním užívania liekov na predpis, konzumáciou alkoholu alebo drog a stresovými situáciami.
Medzi najčastejšie prejavy schizofrénie patria:
Blud je viera vo veci, ktoré nie sú skutočné alebo pravdivé. Schizofrenici si napríklad nezriedka myslia, že im niekto ubližuje alebo že sú obťažovaní, aj keď to tak nie je. Môžu sa tiež domnievať, že sú veľmi slávni alebo majú skvelé schopnosti, prípadne mávajú pocit, že sa chystá veľká katastrofa. Väčšina schizofrenických pacientov trpí bludmi.
Halucinácie znamenajú videnie alebo počutie vecí, ktoré ostatní neregistrujú. Osobám so schizofréniou sa tieto podnety zdajú skutočné. Halucinácie sa môžu javiť ktorémukoľvek zo zmyslov, ale najčastejšie je to počutie hlasov.
Dezorganizovaná reč a myslenie
Pre ľudí so schizofréniou môže byť ťažké komunikovať – ich odpovede na otázky nemusia súvisieť s tým, na čo ste sa ich pýtali, alebo na otázky ani nemusia odpovedať. Zriedkavo tiež môžu vo svojej reči skladať nesúvisiace slová spôsobom, ktorému je ťažko rozumieť – takémuto stavu sa niekedy hovorí slovný šalát.
To sa u schizofrenika môže prejaviť rôzne, od bizarného či detinského vystupovania až po bezdôvodnú nervozitu alebo abnormálne pohyby.
Schizofrenici nemusia byť schopní fungovať tak ako predtým. Prestanú sa napríklad umývať, nadväzovať očný kontakt alebo prejavovať emócie, môžu hovoriť monotónnym hlasom a nie sú schopní cítiť potešenie. Tiež zvyknú stratiť záujem o každodenné aktivity, spoločensky sa stiahnu a nevedia plánovať dopredu.
Samovražedné myšlienky a správanie sú, žiaľ, u ľudí so schizofréniou bežné. Ak vo svojom okolí máte milovaného človeka, ktorý sa môže pokúsiť o samovraždu alebo sa o ňu už dokonca v minulosti pokúsil, uistite sa, že s ním niekto zostane. Prípadne zavolajte záchrannú službu alebo ho odveďte na pohotovosť do najbližšej nemocnice.
Príznaky schizofrénie u dospievajúcich sú podobné ako u dospelých, môže byť však ťažšie rozpoznať ich, keďže niektoré sú počas tohto vývojového obdobia bežné:
Podobné prejavy môže spôsobiť aj rekreačné užívanie látok, ako sú marihuana, metamfetamíny alebo LSD. V porovnaní so symptómami schizofrénie u dospelých je u dospievajúcich menej pravdepodobné, že budú trpieť bludmi, no s väčšou pravdepodobnosťou budú mať vizuálne halucinácie.
Neexistuje jediná príčina vzniku schizofrénie – odborníci sa domnievajú, že ide o kombináciu viacerých faktorov:
Chronický stres, autoimunitné ochorenia a infekcie ovplyvňujúce mozgovú činnosť.
To, ako ste sa vyvíjali pred narodením, zohráva pri schizofrénii významnú úlohu. Jej riziko sa zvyšuje, ak mala vaša matka počas tehotenstva gestačný diabetes, preeklampsiu, podvýživu alebo nedostatok vitamínu D. To isté platí aj v prípade, že ste pri narodení mali podváhu alebo sa počas pôrodu vyskytli komplikácie.
Schizofrénia je spojená s užívaním určitých rekreačných drog, najmä vo väčších množstvách a skôr v mladosti. Odborníci si však nie sú istí, či je napríklad užívanie marihuany priamou príčinou schizofrénie, alebo je to len faktor, ktorý k nej prispieva.
Je schizofrénia dedičná? Áno, môže byť. Často vyskytuje v rodinách – to znamená, že ak ju má váš súrodenec alebo rodič, aj u vás je vyššia šanca na rozvoj ochorenia.
Diagnostika schizofrénie spočíva vo vylúčení iných porúch duševného zdravia a v stanovení, či príznaky nie sú spôsobené užívaním návykových látok, liekmi alebo iným zdravotným problémom.
Schizofrénia sa diagnostikuje prostredníctvom komplexného hodnotenia psychiatrom. Tento proces zahŕňa:
Na schizofréniu neexistuje žiadny liek, mnohým liečeným pacientom sa však darí fungovať s minimálnymi príznakmi ochorenia. Liečba schizofrénie je komplexná a pozostáva z niekoľkých krokov:
Základom terapie sú antipsychotiká. Pomáhajú znižovať alebo eliminovať psychotické príznaky, ako sú halucinácie a bludy, a to vyrovnávaním chemických látok v mozgu.
Ide o (typické) antipsychotiká prvej generácie, ako je haloperidol, a (atypické) antipsychotiká druhej generácie, napríklad risperidón alebo olanzapín.
Antipsychotiká prvej generácie môžu spôsobiť vedľajšie účinky, ako je trasenie, stuhnutosť, sedácia (útlm), prírastok hmotnosti, sucho v ústach, zápcha, závraty či nízky krvný tlak. Tie sa čo do závažnosti líšia v závislosti od konkrétneho lieku a dávkovania.
Novšie antipsychotiká druhej generácie sú vo všeobecnosti preferované, pretože predstavujú nižšie riziko závažných vedľajších účinkov – sú však o niečo drahšie. V liečbe môžu pomôcť aj antidepresíva alebo lieky proti úzkosti, zväčša však trvá niekoľko týždňov, kým si všimnete zlepšenie príznakov.
Kognitívno-behaviorálna terapia pomáha pacientom rozpoznať a zvládnuť skreslené myšlienky a vyrovnať sa s prejavmi ochorenia. Rodinná terapia vzdeláva a zapája členov rodiny do liečby, aby pre pacientov vytvorila vhodné podporné prostredie.
Zameriava sa na zlepšenie komunikácie a sociálnych interakcií, ako aj schopnosti podieľať sa na každodenných aktivitách.
Môže schizofrenik pracovať? Áno. Ľuďom so schizofréniou pomáha pracovná rehabilitácia pripraviť sa, nájsť a udržať si prácu. Väčšina schizofrenikov potrebuje určitú formu podpory ich bežného života. Mnohé komunity majú programy na pomoc jednotlivcom so schizofréniou v súvislosti s prácou, bývaním a krízovými situáciami. Pri vhodnej liečbe dokáže väčšina postihnutých osôb svoje ochorenie zvládnuť.
Počas krízových období alebo keď sú príznaky závažné, môže byť potrebná hospitalizácia, aby sa zaistila bezpečnosť, správna výživa, dostatočný spánok a základná hygiena pacienta.
Schizofrénia je komplexné duševné ochorenie, ktoré môže mať viacero príčin, čo sťažuje jej priamu prevenciu. Napriek tomu existujú opatrenia, ktoré môžu znížiť riziko jej rozvoja alebo zmierniť priebeh schizofrénie:
Vyrovnať sa s takou závažnou duševnou poruchou, akou je schizofrénia, býva veľmi náročné. A to ako pre osobu s týmto ochorením, tak aj pre jej priateľov a rodinu. Tu je niekoľko rád, ako to spoločne môžete lepšie zvládnuť: