Pohlavná dysfória (po anglicky Gender dysphoria, GD) je porucha vznikajúca pri nesúlade s pohlavím, s ktorým sa jedinec narodil. Ak sa priradené pohlavie nezhoduje s pohlavnou identitou človeka, takejto osobe hovoríme transgender. Slovo dysfória znamená stav úzkosti, rozladenosti či poruchy nálady, ktoré súvisia s pohlavím a pohlavnou identitou. Pri formovaní sexuality sú dôležité biologické, psychologické, sociálne faktory a faktory výchovy. Ich vplyvom postupne dochádza k formovaniu sexuálnej identity, sexuálnych charakteristík a preferencii vývoja sexuálnych emócií.
Človek sa rodí s vopred určenými pohlavnými orgánmi. V období puberty dochádza k vývoju sekundárnych pohlavných charakteristík, ktoré povyšujú jednotlivé proporcie tela a dochádza k zjavnej diferenciácii medzi ženou a mužom. Psychické pohlavie vyjadruje, či sa človek cíti ako žena, alebo muž. Sexuálna identita je súhra vrodených genetických predispozícií vedúcich k vytvoreniu pohlavných orgánov špecifických pre dané pohlavie. Do tohto procesu je zapojený aj popôrodný vývoj, sociálne faktory a výchova. Rodičia predstavujú pre rastúce dieťa vzor pre vytváranie adekvátnych vzorcov správania a budovania vzťahu k opačnému pohlaviu.
Klinický prejav
Pacient vníma pocit subjektívnej nepohody, ktorá súvisí s nezhodou medzi pohlavnou identitou a jeho pohlavnou rolou a biologickým pohlavím na opačnej strane. Najvyšší stupeň pohlavnej dysfórie predstavuje transsexualita. Pacienti často vyhľadávajú spoločnosť osôb opačného pohlavia, preferujú záujmy, ktoré sú typické pre opačné pohlavie. Už u malých detí môžu byť prítomné niektoré charakteristiky, napríklad hra chlapcov s bábikami, kreslenie princezien, obliekanie sa do dievčenských šiat, záujem o dekoratívnu kozmetiku.
Dievčatá sa zasa často zapájajú do chlapčenských športov, bránia sa dievčenským odevom, nemajú túžbu stať sa matkou a iné. Samozrejme, žiaden z týchto prejavov nemusí znamenať poruchu pohlavnej identity a rodič sa nemusí obávať, pretože dieťa sa ešte vyvíja a jeho osobnosť sa naďalej formuje. V dospelosti sa môže človek usilovať o zmenu pohlavia. Muži si nechávajú narásť dlhé vlasy, často berú hormonálnu liečbu na potlačenie testosterónového vplyvu, prípadne si nechajú vložiť prsné implantáty. Pacient môže podstúpiť operáciu na zmenu vonkajších pohlavných orgánov alebo požiadať o zmenu mena.
Praktický lekár na základe problémov a prejavov pacientovi navrhne vyšetrenie u psychológa, prípadne u psychiatra. Pacientovu túžbu po zmene pohlavia je potrebné tolerovať a neodrádzať ho. Pacient musí byť oboznámený so všetkými komplikáciami, ktoré súvisia so zmenou pohlavia, a s nežiaducimi účinkami hormonálnej terapie. Základ je, aby bol pacient dôsledne informovaný o svojej chorobe a bol plne zodpovedný za svoje rozhodnutia.
Špecifická liečba neexistuje. Zmenu nálady možno ovplyvniť nefarmakologicky, pomocou psychoterapie, prípadne farmakologicky. Využívajú sa hlavne lieky proti depresii a úzkosti. Príznaky úzkosti a rozladenosti môžu zmiznúť po zmene pohlavia, keď by sa mal pacient cítiť lepšie.
Na mieste je vyhľadať odbornú pomoc psychoterapeuta v snahe zlepšiť ďalšie komorbidné problémy pacienta. Dôležitá je spolupráca aj s ďalšími zúčastnenými (rodina, vrstovníci), či možnosť pohovoriť si o svojich problémoch a pocitoch s transsexuálnymi ľuďmi v terapeutických skupinách.
Dozvedeli ste sa, že čakáte bábätko, a neviete sa dočkať zistenia, či to bude chlapček alebo dievčatko? Zatiaľ čo niektoré…
Poruchy vývoja pohlavných orgánov zahŕňajú mnoho vrodených klinických stavov, spôsobujúcich atypický vývoj a diferenciáciu týchto orgánov, ktoré úplne nezodpovedajú pohlaviu…
Menopauza patrí k životu ženy. Postupne sa znižuje hladina pohlavných hormónov, dochádza k poslednej menštruácii. Hormonálne zmeny sú zapríčinené poklesom…
