Aký vplyv má pohyb na ľudský organizmus?

V tomto článku sa dozviete

• Aký je rozdiel medzi športovým a telovýchovným lekárom?
• Ako telovýchovná lekárka máte za sebou viacero zaujímavých výskumov, na čo ste prišli?
• Čo presne to znamená?
• Dá sa povedať, že pohyb lieči?
• Ako sa predpisuje pacientom pohyb?
• Majú behávať cez bolesť?
• Čo s tým?
• Existuje však aj opačný extrém – športovci, ktorí trénujú aj počas choroby. Je to v poriadku?
• Takže s antibiotikami už vôbec neodporúčate športovať?
• Prečo by mal aj hobby športovec aspoň raz za rok absolvovať prehliadku u telovýchovného lekára?
• Stretli ste sa v praxi s tým, že k vám prišiel športovec, ktorý si myslel že je zdravý a vy ste uňho zistili nejaký vážny zdravotný problém?
• Čo hovoríte na trend posledných rokov, keď sa rady hobby bežcov viditeľne rozšírili?

Aký je rozdiel medzi športovým a telovýchovným lekárom?

Veľmi zjednodušene povedané, športoví lekári sú takí údržbári zdravia pre športovcov a telovýchovní lekári vychovávajú telo k zdravému spôsobu života na každej úrovni – vekovej aj výkonnostnej. Športové lekárstvo je takou čerešničkou na torte.

Ako telovýchovná lekárka máte za sebou viacero zaujímavých výskumov, na čo ste prišli?

V minulosti sme robili výskumy na úrovni bežnej populácie, základný výskum telesnej zdatnosti sa robil u tých, ktorí išli na spartakiády. To boli masy ľudí. Dnes už takú veľkú vzorku nemáme, ale aj tak sú naše výsledky zaujímavé. Sledovali sme vplyv pohybovej aktivity na zdravie organizmu. Vedeli ste, že 25-ročný netrénovaný človek má funkčnú zdatnosť takú istú, ako trénovaný 75-ročný? Ak sa ženy po 40-tke a muži po 55-ke nezačnú pravidelne hýbať, pomaly, ale isto odumierajú.

Čo presne to znamená?

Že pravidelný a zmysluplný pohyb predlžuje život. Napríklad, oslovila ma skupina 18 slovenských bežcov, ktorí pravidelne behávali. Mali 75 až 80 rokov, mali nabehaných minimálne 40 maratónov. To znamená, keď zabehnete dva maratóny cez rok, medzitým musíte nejaký polmaratón alebo sa na to pripravovať od 35-ky, je to dosť. Zistila som, že len jeden z nich mal cholesterol nad 5, ostatní mali takmer pod 4. Ten čo mal nad 5, teda presne 5,2 , tak to mal preto, lebo začal behať až po infarkte v 55-ke. Neviem, či behali preto, že boli zdraví alebo sú zdraví, preto, lebo behajú, lebo nikto ich nevyšetril na začiatku. Pracovala som však s nimi nejaké 3 – 4 roky a ich výsledky sa nezhoršili.

Dá sa povedať, že pohyb lieči?

Určite áno. My ho dokonca predpisujeme ako nefarmakologickú liečbu. Napríklad po infarktoch myokardu. Kedysi mal po ňom pacient predpísaných 6 týždňov pokoja, dnes sa naopak predpisuje pohyb. A výsledky sú neporovnateľné. Musí byť však cielený, mať svoju kvalitu, svoj obsah, svoju pravidelnosť, tak ako hociktorý iný liek. Problém však je, že keď sa pacientovi stav zlepší, neraz sa potom na pohyb vykašle.

Ako sa predpisuje pacientom pohyb?

Prísne individuálne. Vychádza sa z maximálnej pulzovej frekvencie a schopnosti organizmu pozitívne reagovať na ňu. Hodnota maximálneho pulzu sa zníži asi o 20 % a túto hranicu by pacient pri cvičení nemal presiahnuť. Po šiestich týždňoch sa to prehodnotí a upraví. Cviky sú zamerané nielen na vytrvalosť, ale aj na rozvoj sily. Ale nie tak, že pacienta hodíme do jedného suda so zdravými, ktorí trebárs cvičia aerobik. Je to vždy nastavené individuálne.

Sú však aj takí, čo tvrdia, že pohyb, najmä beh, je škodlivý, lebo ich po ňom bolia kolená…

Keď hobby bežec skončí s pohybom preto, že ho napríklad pri behaní začne bolieť koleno, je to škoda. Pretože bolesť kĺbov nespôsobuje pohyb sám osebe, naopak – je dokázané, že správny pohyb kĺbom pomáha. Bolesť spôsobuje nesprávny štýl behu, nadváha, slabé svalstvo, nevhodná obuv a ďalšie faktory. Koleno sa bolesťou len bráni voči niečomu, čo človek robí zle. Je to obranný mechanizmus.

Majú behávať cez bolesť?

Nie. Najskôr treba odhaliť príčinu, odstrániť ju a potom sa hýbať ďalej. Väčšina to však naozaj rieši tým, že na šport zanevrie alebo natrčí ruku a pýta tabletku. Ale to nie je o tabletkách. Niekedy je to svalstvo tak oslabené, že to koleno naozaj trpí, lebo mu svaly naokolo nepomáhajú. A potom od neho chceme zázrak.

Čo s tým?

Hoci sa behanie zdá byť najjednoduchším športom, aj pri ňom je potrebné posilňovať celé telo. Práve kvôli tomu, aby mali kĺby dobrú oporu. Stačí zopár základných posilňovacích cvikov s vlastným telom. Ale povedzte mi, koľko hobby bežcov to robí? Potom fňukajú, že ich bolí hento, tamto. A nechcú si dať vysvetliť, že samotný beh za to nemôže. Je to o schopnosti prekonať seba samého a stále sa udržiavať v určitej činnosti. Až potom budeme nezávislí od pomoci druhého.

Existuje však aj opačný extrém – športovci, ktorí trénujú aj počas choroby. Je to v poriadku?

Závisí to od konkrétneho ochorenia a výkonu, aký človek počas choroby podáva. Ak ide na pol plynu pri banálnom ochorení, dajú sa nad tým ešte prižmúriť oči. Ale pri a po akútnych ochoreniach treba dodržať čas na zotavenie. Obyčajná nádcha vás okradne o tretinu vašich fyzických schopností. Ale dobre trénovaný človek sa dostane späť do formy za týždeň, netrénovaný za tri mesiace. To by si mal každý uvedomiť – keď som prechladnutý, jednoducho naozaj nemôžem podať skvelý výkon.

Liekmi sa však dá navodiť dočasné zlepšenie stavu, aby bol človek schopný pretekať.

Toto je tá najväčšia tragédia. Umelo dodáte vyčerpanému, oslabenému organizmu látku, ktorá mu umožní nakrátko zasvietiť, ale on potom môže navždy zhasnúť. Doslova si zastriete mozog, ktorý potom zabudne, že telo sa má šetriť, vyburcuje ho a fatálne ho vyčerpá. Koľkí už takto pošli, ísť hlavou proti múru sa nevypláca.

Takže s antibiotikami už vôbec neodporúčate športovať?

Rozhodne nie. Sú to látky, ktorých úlohou je niečo ničiť, znižujú schopnosť organizmu regenerovať, niektoré dokonca zvyšujú riziko poškodenia šliach. Ale v prvom rade tu stačí použiť sedliacky rozum – keď už užívam antibiotiká, môj organizmus bojuje s nejakou infekciou, je oslabený, zraniteľný a môžem mať baktériou napadnuté aj iné orgány. Preto namiesto ďalšieho zaťažovania mu treba radšej dopriať pokoj a oddych.

Prečo by mal aj hobby športovec aspoň raz za rok absolvovať prehliadku u telovýchovného lekára?

Lebo viacero srdcových chýb bežná preventívna prehliadka neodhalí. Takisto poruchy srdcového rytmu. Tie sú veľmi nebezpečné a môžu vzniknúť aj po nejakej na prvý pohľad banálnej infekcii. Najmä po bakteriálnej, ale aj vírusovej. Po nich nám v poslednom čase dokonca pribúda poškodených pečení. Takisto mnohé z nich spôsobujú paroxyzmálne tachykardie, ktoré môžu viesť k srdcovému zlyhaniu.

Stretli ste sa v praxi s tým, že k vám prišiel športovec, ktorý si myslel že je zdravý a vy ste uňho zistili nejaký vážny zdravotný problém?

Ale áno, neraz. Bol tu napríklad jeden chlapec s akýmsi syndrómom vyhorenia. Trénoval a nič z toho. Zistila som, že má hepatopatiu, že mu zlyháva pečeň. Prekonal skryté ochorenie, ktoré jeho pečeň takto poznačilo. To už bol druhý prípad, ktorý som v rozpätí jedného – dvoch rokov zistila. Takisto zlyhávajúce obličky. Všetko chlapci. Siahnu po všelijakých doplnkoch výživy, čím si ničia vnútorný organizmus. Najviac trpia práve obličky a pečeň. Načo užívať nejaké hormóny, aby som mala zvonka pekný obal, keď vnútro budem mať úplne schátralé. Ale diagnostikovala som už aj leukémiu.

Čo hovoríte na trend posledných rokov, keď sa rady hobby bežcov viditeľne rozšírili?

Veľmi ma to teší. Pribúda aj bežeckých podujatí a má to zmysel, lebo ľudia majú radi súťaživosť. Len by som rada zdôraznila, že mnohí si nevedia správne vybrať dĺžku trate. Na maratón sa nechodí preto, aby som si urobil fajku, že som ho absolvoval, pretože každá činnosť nad tri hodiny je pre nepripravený organizmus nebezpečná. Už ide na hranu. Keď vidím, ako sa na maratón prihlasujú aj ľudia, čo na to naozaj nie sú poriadne pripravení, to ma teda poriadne deptá. Človek by mal vedieť zodpovedne zvážiť svoje sily a keď si nie je istý, nech sa poradí. Na to sú tu tréneri a telovýchovní lekári.