Pomoc pri samovražedných myšlienkach

V tomto článku sa dozviete

• Príznaky
• Prevencia

Príznaky

Pre vznik takéhoto správania detí a adolescentov existujú rizikové faktory. Medzi ne patrí mužské pohlavie, predchádzajúce samovražedné pokusy, psychické choroby, početnejšia rodina, alkoholizmus a drogová závislosť v rodine, narušenie vzťahov v rodine, odlúčenie, zhoršujúce sa problémy, sociálna izolácia, zhoršený prospech a tendencia k výskytu depresií. Niekedy však samovraždu zapríčiní jedna konkrétna príhoda, ktorá pre ostatných môže byť bezvýznamná, všeobecne má však charakter straty alebo neúspechu (rozvod, smrť blízkeho, hádka). Typické správanie potenciálneho samovraha je sprevádzané ambivalenciou, to znamená vedomým alebo nevedomým prianím súčasne žiť aj zomrieť. Tieto pocity sú sprevádzané beznádejou, bezmocnosťou, problémami vyrovnať sa s momentálnymi pocitmi duševného vyčerpania. U niektorých jedincov sa objavujú známky nedefinovateľného strachu, napätie, náladovosť, stres a chaos v zmýšľaní a konaní, strata záujmu o svoj zovňajšok a koníčky, prácu, rodinu, zdravotný stav a pokles pohlavnej túžby. Okrem myšlienok na ukončenie života sa objavujú neúspešné pokusy alebo takzvané parasuicidálne pokusy, často pokladané za formy „volania o pomoc“.

Liečba a prevencia samovražedných pokusov

Formou prevencie je rozpoznanie rizikových faktorov a symptómov, ktoré predchádzajú samovražednému pokusu. Skoré rozpoznanie minimalizuje riziko dovŕšenia tohto stavu. Akékoľvek podozrenie je dôležité konzultovať so psychológom. Ten formou odborne vedenej psychoterapie, prípadne súbežnou psychiatrickou liečbou s indikáciou antidepresív, pomáha prekonať ťažké obdobie, riešiť vzniknuté problémy a vyrovnávať sa so vzniknutými situáciami. Z hľadiska samotnej liečby je dôležité získať klienta pre liečbu a načrtnúť mu jasný terapeutický plán (presne určiť úlohy, ktoré bude klient plniť), určiť frekvenciu konzultácií v priebehu týždňa v závislosti od úrovne prežívanej krízy. Ak psychiater nasadí farmakologickú terapiu, je dôležité sledovať, ako na ňu klient reaguje, pretože niektoré antidepresíva alebo nesprávne nastolené dávkovanie môžu ovplyvniť úsudok a prispieť k samovražde. Terapeut musí klientovi vždy venovať plnú pozornosť. Vhodné je čím skôr preniknúť k hlavnému problému klientovho správania („Čo by sa malo zmeniť ako prvé, aby ste sa prestali cítiť tak zle?“). Dôležité je umožniť klientovi naplno vyjadrovať negatívne pocity, opisovať okolnosti a formu bolesti, ktoré pri nich pociťuje (zdieľanie pocitov znižuje riziko sebapoškodzovania). Ak sa objaví strata záujmu, prerušenie terapie, vynechanie terapeutických stretnutí a podobne, terapeut by sa mal aktívne zaujímať o osud klienta. Cieľom terapie je spoločne preklenúť ťaživé situácie a obdobia a pomôcť jedincovi naučiť sa nové stratégie zvládania psychickej záťaže.

Pri terapii je dôležité vštepiť klientovi pocit istoty, že na problémy nie je sám, a viesť ho k tomu, aby si uvedomil fakt, že iba vlastným pričinením môže danú situáciu zmeniť. Prekonanie silných negatívnych emócií je terapeuticky veľmi náročná časť práce terapeuta s klientom. Úlohou terapie je posilňovať vlastné kompetencie a identitu klienta. Deje sa to spôsobom porozumenia vlastným samovražedným úmyslom, ktoré vedie k zanevreniu na negatívne deštruktívne správanie a ich postupnému nahradeniu novými, viac pozitívnymi vzorcami správania.

Formy terapie samovražedného správania

• Kognitívna behaviorálna terapia – pochopenie príčin problémov, nevhodného správania a myšlienok, ktoré sú naučené a udržiavané vonkajšími a vnútornými faktormi.
• Dialektická behaviorálna terapia – nácvik riešenia problémov, tréning zodpovednosti a podobne.
• Krízová intervencia – práca s ľuďmi v čase intenzívnej krízy, ktorá odvracia stav ohrozujúci život kontaktom zoči-voči, cez telefón, chat a podobne, prostredníctvom presunu pozornosti od problému k možným a reálne dostupným riešeniam.
• Motivačný rozhovor – prístup zameraný na podporu vnútornej motivácie v súvislosti s liečbou závislosti, pomocou vyjadrovania empatie, vyhýbaním sa argumentácii, využitím odporu a podporou vlastných schopností klienta. Terapeut neprijíma rolu experta, ponecháva zodpovednosť za zmenu na strane klienta.
• Model rastu – prostredníctvom postupného riešenia zranení z minulosti, zášti a nenaplnených očakávaní sa terapeut snaží presmerovať klientovu pozornosť na pozitívne definované ciele, jeho osobný rast a podporu zdravia.
• Farmakologická podpora – antidepresíva znižujú riziko samovraždy v dlhodobom horizonte zlepšovaním nálady.

Prevencia

Formou prevencie je dodržiavanie zásad zdravého životného štýlu, vyhýbanie sa rizikovým spúšťačom negatívnych myšlienok, pravidelná fyzická aktivita, rodinné zázemie a praktické naplnenie voľného času prostredníctvom koníčkov, budovania a upevňovania sociálnych kontaktov a podobne.