Popôrodná depresia: Týka sa každej šiestej ženy

V tomto článku sa dozviete

Ako sa stane, že matka po narodení dieťaťa nepociťuje šťastie a radosť?

Na prvý pohľad to znie paradoxne, ale je to logické. Po pôrode dochádza k jednému z najprudších hormonálnych poklesov v živote ženy – najmä estrogénu a progesterónu – a zároveň k výraznej zmene fungovania stresovej regulácie. K tomu spánková deprivácia, fyzické vyčerpanie, úplná zmena životnej reality. Mozog sa ocitá v stave vysokej záťaže, nie v „režime radosti“. Veľkú rolu hrá aj nesúlad medzi očakávaniami a realitou. Spoločnosť často vytvára obraz okamžitého šťastia a naplnenia, no skutočnosť býva oveľa komplexnejšia. Pre mnohé ženy je náročné si to priznať, čo ešte zintenzívni ich vnútorné napätie.

Pomerne známy je pojem baby blues. Čo znamená a ako sa líši od popôrodnej depresie?

Baby blues je krátkodobé zhoršenie nálady typicky v prvých dňoch po pôrode. Objavuje sa približne u 80 % žien a prejavuje sa plačlivosťou, precitlivenosťou, výkyvmi nálady. Zvyčajne do dvoch týždňov spontánne ustúpi.

Pri popôrodnej depresii ťažkosti pretrvávajú dlhšie, sú intenzívnejšie a začínajú zasahovať do každodenného fungovania. Nejde len o smútok, ale aj o pocit prázdnoty, stratu záujmu, výrazné vyčerpanie, úzkosť alebo odpojenie od dieťaťa. Často sa objavuje aj pocit zlyhania či myšlienky, že nie som dobrá mama. Kľúčový rozdiel teda nie je len v intenzite, ale najmä v trvaní a dosahu na fungovanie ženy.

Odborníčka na perinatálne duševné zdravie

Mgr. Barbora Ďuríčeková, PhD.

Mgr. Barbora Ďuríčeková, PhD. vyštudovala pôrodnú asistenciu na Jesseniovej lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Martine.

Pôsobí ako pôrodná asistentka a vysokoškolská pedagogička v Ústave pôrodnej asistencie Jesseniovej lekárskej fakulty UK.

Je spoluzakladateľkou občianskeho združenia Perinatalis, ktoré sa venuje podpore duševného zdravia žien v popôrodnom období.

Aký je rozdiel medzi popôrodnou depresiou a psychózou?

Sú to dva odlišné stavy z pohľadu závažnosti, priebehu aj vplyvu na kontakt ženy s realitou. Pri popôrodnej depresii sa žene výrazne mení jej prežívanie, väčšinou si však stále uvedomuje, že sa niečo deje, aj keď to nemusí vedieť pomenovať. Popôrodná psychóza je akútny a závažný stav, kde naopak dochádza k narušeniu kontaktu s realitou. Objavujú sa bludy, halucinácie, dezorganizované myslenie alebo výrazné výkyvy nálady. Žena môže veriť veciam, ktoré nie sú reálne, alebo počuť hlasy – a tieto hlasy ju môžu navádzať na ublíženie sebe alebo dieťaťu. Veľmi často sa obsah týchto myšlienok viaže práve na novorodenca. Nástup býva rýchly, aj v priebehu prvých dní po pôrode, a stav sa dokáže zhoršovať v priebehu hodín až dní. Popôrodná psychóza patrí bezodkladne do rúk psychiatra.

Výskumy hovoria, že popôrodnú depresiu zažíva približne 1 zo 6 žien. Čo o nej vieme a čo sa ešte poriadne nevyskúmalo?

Vieme, že za ňou nestojí jedna príčina, ale „prekročenie prahu“, keď sa biologická zraniteľnosť stretne s psychickou záťažou a nedostatkom podpory. Výskumy tiež dokazujú význam kvality vzťahov, najmä partnerského, a podpory od zdravotníckeho personálu.

Čo zatiaľ dostatočne vyskúmané nie je, sú nástroje na včasnú predikciu, ktorá tehotná žena je v ohrození. Predmetom intenzívneho výskumu je v súčasnosti aj hormonálna senzitivita, teda prečo sa z dvoch žien s veľmi podobným hormonálnym profilom rozvinú depresívne symptómy len u jednej.

Zmluvného psychológa alebo psychiatra navštívi do polroka od pôrodu iba 2,5 % matiek poistených v Dôvere. Hoci viaceré si môžu odbornú pomoc platiť, a teda v dátach zdravotnej poisťovne nefigurujú, dá sa predpokladať, že mnohé sa k odbornej pomoci nedostanú. Súhlasíte?

Áno. Dôvodov je viac a často sa kombinujú. Po prvé, popôrodné obdobie je extrémne náročné, aj preto sa prvé príznaky ľahko prehliadnu alebo pripíšu únave. Druhý faktor je menej viditeľný, ale veľmi silný – normalizácia utrpenia. Žena môže mať pocit, že jej prežívanie je normálna súčasť materstva, prípadne vníma svoje ťažkosti ako osobné zlyhanie. Preto pomoc nevyhľadá. Dostupnosť starostlivosti – časová aj finančná – je tretí dôležitý bod.

Veľkým systémovým problémom je prázdne miesto v starostlivosti po prepustení z pôrodnice. Žena prichádza do opätovného kontaktu so zdravotníkom až u gynekológa približne po šiestich týždňoch a pozornosť sa viac zameriava na fyzický stav. Chýba teda aktívne zachytávanie psychických ťažkostí práve vtedy, keď sú najčastejšie.

Práve na tento problém sa v regióne Martina sústredíte v občianskom združení Perinatalis. Ako konkrétne?

Ako tím, ktorý sa tejto téme venuje odborne aj prakticky – niektoré z nás ako pôrodné asistentky – sme sa opakovane stretávali s tým, že psychické ťažkosti po pôrode zostávajú často nepovšimnuté, neriešené. Zároveň máme aj vlastnú skúsenosť s pôrodom a popôrodným obdobím.

Sústredíme sa preto na včasný záchyt žien so zvýšeným rizikom popôrodnej depresie tak, že ženy po pôrode vyplnia krátky skríningový dotazník a podľa výsledku dostanú spätnú väzbu s konkrétnymi kontaktmi na odbornú pomoc v ich regióne. Prvé výsledky naznačujú, že významná časť matiek dosahuje zvýšené riziko. Mnohé oceňujú už len to, že sa niekto pýta a že dostanú konkrétne odporúčania. Pozitívne reakcie prichádzajú aj zo strany zdravotníkov a širšieho okolia.

Štúdie naznačujú, že medzi najviac ohrozené patria ženy s predchádzajúcim výskytom depresie, zlým zázemím v rodine, tehotenskou cukrovkou, komplikovaným tehotenstvom či nízkym socio-ekonomickým statusom. Čo ešte z vašej skúsenosti zvyšuje riziko tohto ochorenia?

Často sa pracuje so zoznamom rizikových faktorov, realita je však oveľa menej predvídateľná. Opakovane sa stretávame so ženami bez zjavného rizika, u ktorých sa symptómy rozvinú, čo potvrdzujú aj novšie štúdie. Podľa nich významnú úlohu zohráva individuálna zraniteľnosť, citlivosť na stres a biologická odpoveď na hormonálne zmeny po pôrode. Najsilnejším prediktorom zostáva výskyt depresívnych porúch v minulosti.

Čoraz viac výskumov upozorňuje na často podceňovaný faktor, a to spánok, najmä jeho kvalitu. Fragmentovaný spánok, časté prebúdzanie a nemožnosť dosiahnuť hlboké spánkové fázy sa ukazujú ako jeden z prvých varovných signálov rozvoja depresie. Niektoré štúdie dokonca naznačujú, že poruchy spánku môžu predchádzať nástupu depresívnych symptómov skôr, než si ich žena uvedomí.

Čo môže žena urobiť, aby svoje riziko popôrodnej depresie čo najviac znížila?

Nie je ani tak dôležitá dokonalá kontrola nad rizikovými faktormi, ako skôr dostatok informácií, včasný záchyt varovných signálov – smútok, podráždenosť, emočná otupenosť, úzkosť či pocit odpojenia od dieťaťa – otvorená komunikácia o vlastnom prežívaní a vyhľadanie pomoci, keď sa niečo mení. Pomáha aj aktívne plánovanie podpory ešte pred pôrodom.

Je žena s negatívnym zážitkom z pôrodu viac ohrozená popôrodnou depresiou ako rodička, ktorá sa stretla s prívetivým prístupom a celkovo pozitívnym zážitkom z pôrodu?

Určite to zvyšuje zraniteľnosť ženy, ale nie je to priamočiara „príčina = následok“. Negatívny pôrodný zážitok sa častejšie spája skôr s úzkosťou a s posttraumatickou stresovou poruchou než s depresiou. Rôzne výskumy uvádzajú, že 10 až 30 % žien opisuje pôrod ako traumatický, pričom trauma nevzniká nutne z medicínskych komplikácií. Často ju spúšťa strata kontroly, nedostatok informácií, nerešpektovanie želaní alebo necitlivá komunikácia. Aj medicínsky bezproblémový pôrod môže byť pre ženu negatívny a naopak.

Ak žena zažije popôrodnú depresiu pri jednom dieťati, čaká ju aj pri ďalšom?

Popôrodná depresia má tendenciu sa opakovať, ale neplatí to automaticky. Dôležité je rozlišovať medzi ženami s depresiu pred tehotenstvom a ženami s výlučne popôrodnou depresiou. Z dát vyplýva, že ak žena mala depresiu v minulosti, riziko popôrodnej depresie stúpa o 20 až 30 %. Ak však už raz zažila popôrodnú depresiu, riziko je okolo 50 %.

Určite však nejde o „osudový“ scenár. Výskumy ukazujú, že priebeh ďalšieho popôrodného obdobia sa dá výrazne ovplyvniť najmä tým, či žena vie o svojom riziku, či má pripravenú podporu a je včas zachytená v systéme starostlivosti. Predchádzajúca skúsenosť môže byť teda, paradoxne, výhodou, pretože umožňuje lepšiu prípravu. Preto aj žena, ktorá mala ťažkú skúsenosť prvýkrát, môže mať pri ďalšom dieťati stabilný priebeh. Najmä ak sa včas podchytia rizikové faktory.

Súčasťou odbornej liečby popôrodnej depresie môže byť psychologická pomoc aj farmakologická liečba predpísaná psychiatrom. Ženy sa jej môžu obávať v kombinácii s dojčením. Je to bezpečné?

Tieto obavy sú veľmi časté a úplne pochopiteľné. Neliečená popôrodná depresia však predstavuje často väčšie riziko než samotná liečba. Antidepresíva síce prechádzajú do materského mlieka, ale podľa dostupných dát len v nízkych koncentráciách a vo väčšine štúdií sa nepreukázali závažné nežiaduce účinky u dojčených detí.

Najcitlivejším obdobím je prvých 10 týždňov života dieťaťa. Preto sa uprednostňuje čo najjednoduchšia liečba, ideálne jeden liek v najnižšej účinnej dávke po večernom dojčení pred najdlhšou spánkovou fázou dieťaťa. Je dôležité dieťa sledovať najmä zmeny v jeho správaní, nadmernú spavosť alebo nepokoj. Ak dieťa užíva ďalšie lieky, napríklad antibiotiká, môže sa zvýšiť riziko interakcií, preto je potrebná koordinácia medzi pediatrom a psychiatrom.

Čo pri neliečenej popôrodnej depresii hrozí matke a dieťaťu?

Pretrvávajúca psychická záťaž, výrazné narušenie spánku, nižšia miera dojčenia a najmä narušenie ich väzby. Najzávažnejším dôsledkom je suicidálne riziko. Dáta sú jednoznačné – približne 13 až 36 % úmrtí matiek v popôrodnom období súvisí so samovraždou a depresia je jeden z hlavných rizikových faktorov. Prítomnosť dieťaťa vôbec nemusí pôsobiť ochranne. Depresia totiž zásadne mení prežívanie. Žena môže mať pocit odpojenia od dieťaťa, nedostatočnosti alebo dokonca presvedčenie, že dieťaťu by bolo lepšie bez nej.

Dôsledky pre dieťa sú menej viditeľné krátkodobo, o to významnejšie dlhodobo. Deti matiek s neliečenou depresiou majú vyššie riziko oneskorenia v kognitívnom a jazykovom vývine, ťažkostí v škole, problémov s reguláciou emócií a aj tzv. externalizovaného správania, napríklad impulzivity alebo zvýšenej dráždivosti.