Patria k častým javom obzvlášť v dojčenskom veku. Napriek tomu, že mozog je v lebke dobre chránený, pri úraze môže dôjsť k mozgovému pomliaždeniu, opuchu, krvácaniu i trieštivej zlomenine lebky. Ak pri úraze dôjde k strate vedomia a poruche pamäti, je nutné vyhľadať lekársku pomoc. Viete rozpoznať otras mozgu od iných poranení hlavy? Ako úrazom predchádzať?
Úrazy hlavy sú v detskom veku veľmi častým javom, najmä v období batoľaťa. Zahŕňajú širokú škálu stupňov poranenia a možných následkov.
Najčastejšími príčinami sú pády z kočíka alebo postieľky, zo stromu, rebríka, hojdačky alebo dôsledkom nárazu pri dopravnej nehode.
Mozog je pred poškodením dobre chránený. Je uložený vo vnútri tvrdej kostenej lebky, pokrytý obalmi, medzi ktorými sa nachádza tekutina – mozgovomiechový mok. Tieto štruktúry a tekutina chránia mozog ako ďalšia bariéra pred mechanickým poškodením a nárazmi.
Po úraze hlavy sa môže dieťa psychicky zmeniť – môže byť uplakané, nepokojné, dráždivé. Môže mať neodôvodnený strach, poruchy spánku, nočný des, môže sa začať pomočovať alebo trpieť chronickými bolesťami hlavy.
Všetky tieto problémy sa môžu objaviť nezávisle od stupňa poranenia mozgu. Nevyskytujú sa však pri banálnom poranení lebky a pri ľahkom otrase mozgu. Pri otrase mozgu sa spájajú skôr so šokujúcim zážitkom vyplývajúcim z mechanizmu úrazu.
Otras mozgu zvyčajne nastáva po tupom poranení hlavy. Sprevádza ho prechodná porucha vedomia a strata pamäti – dieťa si nepamätá na celú udalosť alebo na určitý interval pred úrazom.
Strata vedomia pri otrase mozgu nastáva bezprostredne po úraze hlavy a je krátkodobá. Obyčajne trvá niekoľko sekúnd, maximálne 30 minút. Pri dlhšom trvaní bezvedomia vzniká ťažšie postihnutie mozgu a nejde o otras mozgu.
Pri závažnejších mechanizmoch vzniku úrazu nastáva zreteľnejšie poranenie hlavy s možnosťou zlomenín lebky – často trieštivých, vyžadujúcich chirurgický zákrok. Niekedy je nutné úlomky kostí odstrániť, inokedy pri impresívnej zlomenine (vpáčení kostí smerom do vnútrolebečnej dutiny) vtlačenú kosť dostať na úroveň lebečného krytu. Samotné zlomeniny či prasknutie kostí lebky je možné pokladať za najľahšie zlomeniny na ľudskom tele, ak by súčasne nešlo o poranenie mozgových obalov alebo mozgu.
Pri silnejších nárazoch mozgových lalokov na kosti lebky nastáva mozgové pomliaždenie (contusio cerebri). Pri pomliaždeninách mozgu sa vyskytujú drobné ložiská zakrvácania, deštrukcie tkaniva, mohutné výrony krvi do tkaniva s útlakom mozgových komôr a presunom mozgových štruktúr.
Vyvíja sa mozgový opuch (edém), objavuje sa zakrvácanie do mozgových komôr, zakrvácanie do priestorov ponad mozgový povrch, difúzny mozgový opuch, krvácanie pod tvrdú mozgovú obaľujúcu blanu – subdurálny hematóm z premosťujúcich žíl, alebo tepnové krvácanie z meningeálnych tepien – epidurálny hematóm, ktorý môže mať hrozivejší priebeh po možnom bezpríznakovom poúrazovom období.
Epidurálny hematóm môže končiť smrteľne, ak sa dieťa včas nevyšetrí a nepodstúpi operačný zákrok.
Žiadne dojča nemožno nechať ani na chvíľku bez dozoru na posteli bez zábradlia, ani na prebaľovacom stole (niekedy sa používa práčka, ktorá slúži ako prebaľovací stôl v kúpeľni). Dieťa môže utrpieť úraz, pri ktorom sa môže rozvinúť ťažké krvácanie alebo opuch mozgu.
Pamätajte na to, že to, čo vaše malé dieťa ešte pred hodinou nedokázalo, môže teraz už hravo zvládnuť!
Väčšie deti sústavne vedieme k tomu, aby venovali pozornosť prechádzaniu cez cestu, aby vedeli, kde sa môžu bezpečne hrať a bicyklovať.
V neposlednej miere sa treba snažiť o zamedzenie úrazov pri transporte v autách a to ich bezpečným upevnením v detských autosedačkách, prípadne podsedákoch pri väčších deťoch.
Každý rodič má mať informácie o tom, kde a akej činnosti sa jeho dieťa venuje. Najúčinnejším preventívnym opatrením je dozor rodičov nad dieťaťom pri jeho výchove v každom smere.
Najlepšou poistkou bude však pre dieťa nepochybne vaša pozorná starostlivosť a predvídanie nebezpečných situácií, aby sa vášmu dieťaťu nikdy nestal úraz v nestráženej chvíli.
Samostatnou kapitolou v úrazovej problematike je ublíženie na zdraví, bitie po hlave rodičmi či cudzími osobami. Jednorazovo, aj opakovane. Takéto stavy sa hodnotia ako syndróm týraného dieťaťa. Lekár, ktorý dieťa vyšetruje, musí myslieť aj na takúto možnosť a následne to riešiť.
Niektoré úrazy je potrebné posudzovať aj s odstupom viacerých rokov, nielen bezprostredne po úraze. Niekedy je možné zhodnotiť trvalé následky úrazu len s odstupom času. Na to by rodičia nemali zabúdať aj vo vzťahu k poisťovni, kde majú dieťa poistené. Po vážnom úraze majú často aj s odstupom rokov nárok na výplatu poistného.
Poranenia hlavy a mozgu predstavujú skupinu ochorení, pri ktorých je potrebný interdisciplinárny prístup a zhodnotenie stavu traumatológom a neurológom, v prípade závažnejších poranení aj neurochirurgom a anestéziológom.
Pokiaľ sa nejedná o stavy komplikované mozgovým krvácaním, úprava stavu je takmer vždy úplná. Mierne poranenia hlavy by nemali zanechať žiadne následky.
Závažnejšie poranenia môžu spôsobiť trvalé poškodenie mozgu s určitým stupňom telesného alebo duševného poškodenia. V dlhodobej medikamentóznej liečbe u závažnejších poranení sa uplatňuje podávanie cerebrolyzínu v injekčnej forme, sirupu s obsahom piracetamumu a polyvitaminózna liečba.
Pády a úrazy nie sú v letnom období ničím výnimočným, práve naopak. Inak to nie je ani v prípade poranení…
Pád na ľad môže spôsobiť závažné poranenia. Pri akých príznakoch by ste mali spozornieť? Po prečítaní článku sa dozviete: aké…
Opuch, nazývaný tiež edém, je prirodzenou reakciou tela na mnoho chorobných stavov ako sú napríklad poranenia, infekcie, zápal, alebo alergická…
